Zaujímavosti o bojovniciach

  • Všeobecne sa uvádza, že domovinou bojovnice pestrej sú ryžové polia. Je zrejmé, že ide o omyl, lebo labyrintky tu iste boli skôr než pestovanie ryže. Pôvodom je táto ryba z bažín a močiarov (kde zrejme rástli tiež divoké formy ryže) a až oveľa neskôr sa dostala do umelých rýžovišť vytvorených človekom.
  • V Thajských pestiarňach sa Betta splendens chová vo fľašiach od whisky podobných našej „plácačke“ od rumu. Tieto fľaše sú naskladané na zemi vedľa seba jedna za druhou a to až v počte 10 až 15 tisíc. Zriadenci týchto pestiarní (väčšinou mladé ženy) potom po týchto fľašiach chodia s nasávačkou, menia vodu a sypú im krmivo. Bojovnice predávané u nás a v celej Európe pochádza hlavne z thajských pestiarní.
  • Bojovníčka pestrá (Betta splendens) bola v minulosti (2001?) preradená z čeľade labyrintkovité (Belontiidae) do čeľade guramovité (Osphronemidae). Dôvod týchto taxonomických zmien je zdôvodnený v mnohých vedeckých prácach.
  • Prvýkrát sa bojovníčka pestrá dostala do Európy, konkrétne do Francúzska, roku 1874, kde sa o jej rozmnoženie neúspešne pokúšal Carbonnier. Prvý odchov sa podaril roku 1892 Juenetovi práve vo Francúzsku. Roku 1893 prišli prvé kúsky do Nemecka a v roku 1897 dováža S. E. Vráz bojovnice zo Siamu do Čiech.
  • Bojovnica pestrá je najznámejším zástupcom rodu Betta. Spolu s ďalšími tvarovými a farebnými formami a druhmi tej istej skupiny, napríklad bojovnica nebojovná (Betta imbellis), bojovnica bojovná (Betta Bellic) či bojovnica smaragdová (Betta Smaragdiny), stavia penové hniezdo pre odchov mladých. Ako stavitelia penových hniezd sú v tomto rodu v menšine. V súčasnej dobe je známych viac ako sto zástupcov rôznych foriem rodu Betta, z ktorých dobré tri štvrtiny sú tlamovce – to znamená, že odchovávajú svoje potomstvo v papuľke.
  • Cepedianum formy boli vyšľachtené z foriem divokých (krátkoploutvých). Cepedianum formy sú označované ako „Fantail“. Fantail znamená v angličtine „shell forma“, čo naopak neznamená, že nutne musí ísť o ryby z „umelých chovov“, keďže závojové formy pochádzajú aj z prírody (podnet na ich šľachtenie).
  • Existuje niekoľko prírodných foriem, ktoré sú farebne odlišné od nominálneho zástupcu. Takéto formy sú pomenované prívlastky mien z daného náleziska. Zatiaľ je známe osem rôznych foriem: Betta splendens „Ban Maka“, B. splendens „Ban Pak Bara“, B. splendens „Cha Am“, B. splendens „Hua Hin“, B. splendens „Khao Yai“, B. splendens „Khonburi“, B. splendens „Ko Samui“, B. splendens „Sam Roy Yod“ (jedná sa o rovnaký druh).
  • V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa v Nemecku (asi aj v Ázii) robili pokusy s krížením Betta splendens a Betta imbellis (bojovnica nebojovná). Tieto pokusy boli úspešné a boli tak vyšľachtené aj závojové formy B. imbellis. Ak si niekto chcel na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 20. storočia zaobstarať Bettu z Nemecka, nemal istotu, či nejde o kríženca.
  • Bojovnica pestrá bola zavlečená na americký kontinent, kde sa jej pomerne darí. Rozšírená je v krajinách strednej a južnej Ameriky na území Brazílie, Kolumbie a Dominikánskej republiky. V roku 1979, pri vyčíňaní hurikánu „David“ v Dominikánskej republike, došlo pravdepodobne k zničeniu pestiarne tropických rýb a vďaka tomu sa bojovnica dostala do kalných vôd rieky Rio Ozama.