Dub a jeho využitie

Duby sú dlhoveké (dožívajú sa až niekoľko sto rokov), mohutné, pomaly rastúce listnaté stromy, rastúce na väčšine územia Slovenska. Treba ale rozoznávať dva druhy rastúce na našom území:

  • Dub letnýQuercus robur L. – krátkostopkaté lisy, báza čepele listov je srd­covito vykrojená, žalude na dlhých stopkách
  • Dub zimnýQuercus petraea – dlhostopkaté lisy, na rube mäkko, neskôr hviezdovito chlpa­té, báza čepele je klinovitá, krátkostopkaté alebo sediace kvety a plody(žalude)

Ľudové názvy: kremelák, letnák (dub letný), drnák, zimák (dub zimný)

Duby rastú v teplejších oblastiach, sú náročné na svetlo, teplo a vlhkosť, kvitnúť začínajú asi v 40. roku svojho života. Dub letný je druh lužných lesov a nížin, dub zimný je pôvodný v podhorských oblastiach.

Dub bol odjakživa symbolom sily, dlhovekosti a odolnosti a ako taký získal výsadné postavenie najmä v germánskej mytológii, kde bol zasvätený bohu blesku – Thora. Je považovaný za nemecký národný strom a symbol nemeckého národa.
Dubové listy sú tiež častokrát znakom lesníkov.

Využitie dubov

Kôra sa upotrebuje v lekárnictve, garbiarstve, žalude v potravinárstve (pražené semená – tzv. žaluďová káva) a poľnohospodárstve, dubienky vo farbiarstve atď. Odvar kôry osoží pri chronických zápaloch sliznice tráviaceho traktu a hnačke, zvonka (do kúpeľov, na obklady) pri omrzlinách a potení nôh (i rúk – pod pazuchou), ako aj pri hemoroidoch, kŕčových žilách, ženských chorobách (biely výtok a pod.), detských chorobách (rachitis, neduživosť a pod.) a taktiež na hojenie rán aj vo forme zasýpacieho prášku. A predovšetkým drevo nielen v stavebníctve.

Okrasná a krajinotvorná funkcia dubov

Dub je vcelku obľúbený strom pre svoju mohutnosť, starobu, ktorú môže dosiahnuť, a vlastnosti, s ktorými je spájaný. Často ho možno nájsť v alejach a medzi pamätnými stromami. Býva vysádzaný tam, kde je potrebné spevniť pôdu, napr. na hrádzach rybníkov. Taktiež ako soliter.

Drevo

Drevo duba je tvrdé, pevné, ťažké a vyznačuje sa vysokou trvanlivosťou. Z pôvodných drevín najlepšie znáša zmeny vlhkosti a vplyvy počasia, pri dlhodobom ponorení pod vodou skamenie, je odolné voči škodcom. Používa sa na výrobu konštrukcií, obkladov, parkiet, panelov, sudov (predovšetkým na víno a pivo), podvalov, v námornom priemysle a v skorších dobách ik výrobe hámrov, mlynských kolies, pilotov a trvanlivého nábytku.

Dub niekedy býva označovaný ako naše najtvrdšie drevo, ale ide o omyl. Dub je síce tvrdý a vyniká trvanlivosťou, ale najtvrdší drevo z domácich stromov poskytuje hrab (ktorého charakter vystihuje anglický názov Ironwood), pričom extrémne tvrdé sú ešte pomaly rastúce kríky a stromy ako zimolez, krušpán, jarabina brekyňová a mukyňová, javor poľný a tis.

Dub je možné použiť ako palivo, v porovnaní s bukom má výhrevnosť 70% (to znamená porovnateľnú so smrekom). Drevo by ale malo najprv dva roky ležať pod šírym nebom, aby ho dážď zbavil trieslovín, až potom 1-2 roky presychať. Ak bol nedostatok dreva na údenie, používal sa aj dub zvyčajne v kombinácii s jelšou alebo inou vhodnejšie drevinou.
Zo zlúpnutej kôry sa získavala trieslovina pre garbiarstvo.

Lekárstvo

V medicínskej a liečiteľskej praxi sa využívajú protizápalové a sťahujúce vlastnosti duba najmä zvonka vo forme kúpeľov, obkladov a výplachov pri krvácajúcich hemoroidoch, vredoch, ekzémoch, kŕčových žilách a nadmernom potení nôh, pri zápaloch ústnej dutiny, hrdla a paradentóze, zriedkavejšie aj vnútorne pri katare žalúdka, čriev, pri silnej menštruácii a vnútornom krvácaní.

O účinkoch a využití dubovej kôry vedia asi všetky maminky – mnoho bábätiek je pravidelne kúpaných v odvare z dubovej kôry nielen ako prevencia rôznych varážok a ekzémov, ale voľakedy aj kvôly ntónovaniu pleti.

Zber

Zbierame kôru, žalude, prípadne aj listy a púčiky s dubienkami.

Hladkú, nerozpraskanú kôru zbierame z mladších (asi 10-ročných) kmeňov a konárov zoťatých stromov (vekom strácajú trieslovinu), aby sa nepoškodzovali zdravé stromy, pretože rany napádajú huby aj živočíšni škodcovia.
Žalude (glandes quercus), tzv. lúpané (excorticatae) zbierame tak, že zrelé očistíme od osovej čiašky, usušíme a zbavíme šupky.
Kôra duba letného sa využíva na liečenie rôznych kožných ochorení a vyrážok, však častejšie sa používa kôra z príbuzného duba zimného, ​​ktorá má byť účinnejšia. Najúčinnejšia je čerstvá kôra mladých stromov, rozpukaná borka starého stromu je považovaná za bezcennú, rovnako ako kôra dlhšiu dobu skladovaná.

Odvar pripravíme z jednej lyžičky rozomletej drogy na pohár vody. Užíva sa vnútorne, napr. pri katare žalúdka. Na sedacie kúpele a kloktanie sa používa odvar z 500 g sušenej kôry a 4 litrov vody. Odvar z hrste žaluďov a pol litra vody sa po 20 minú­tach varenia scedí a zriedi sa v pomere 1 : 1 vodou. Použije sa zvonka.

Dub letný vs. dub zimný
Oba stromy sa môžu aj krížiť a výsledné hybridy môžu ich črty rôzne kombinovať, navyše niektoré rozpoznávacie znaky sú premenlivé aj v rámci čistých druhov. Ich rozoznávanie je z tohto dôvodu značne komplikované.
Rozpoznávacie znaky:
Najspoľahlivejším poznávacím znakom je dĺžka listovej stopky.
Dub letný má oproti dubu zimnému podstatne kratšiu stopku.
Stopka, na ktorej visia žalude – u duba letného je dlhá (3-7 cm), u duba zimného je zakrpatená či veľmi krátka (do 1,5 cm).
Bázy listov: “ideálny” dub letný má listy na báze srdcovité uškaté (tzv. “krátke nohavice”), dub zimný zbiehavé (tzv. “dlhé nohavice”) – je to síce znak najznámejší, avšak značne nespoľahlivý.

Využitie v akvaristike

Usušené listy dubu sa v akvaristike pomerne bežne využívajú nielen na úpravu kvality vody. Listy vo vode vylučujú humínové látky, ktoré pozitívne vplývajú na osadenstvo akvária a všeobecne zlepšujú kvalitu vody. Tieto látky zároveň zafarbia vodu do mierne nažltlej farby, čím sa docieli prírodnejší vhľad akvária. Pôsobia antimikoticky a antibakteriálne, rybky sa v takomto prostredí budú ochotnejšie trieť a je jednoduchšie odchovať zdravé a početné potomstvo, rybky sa tiež krajšie vyfarbia. Humínové látky navyše spomalujú tvorbu rias, prispievajú k rozvetvenejšej koreňovej sústave akvarijných rastlín a podporujú ich rast.
Používajú sa 1-2 listy na 50 l, ktoré je potrebné po 2 týždňoch vymieňať, aby nedošlo k ich uhnívaniu.

Chov sladkovodných krevetiek
Okrem vyššie spomínaných pozitívnych účinkov, sa na dubových listoch usádzajú mikroorganizmy, ktoré sú bežnou potravou krevetiek, najmä mladých. Ak listy v akváriu necháte dlhší čas, krevetky postupne celý list z výnimkou tvrdších žiliek skonzumujú. Získavajú tak potrebné minerály a mikrorprvky a zlepšuje sa ich celková kondícia.

Hľadali ste:

  • krik z najtvrdsim drevom

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>