Do pôrodu nešoférujem.. a potom neviem či naberem odvahu…

Dnes sme šli ako každý štvrtok do Žiliny. Koniec dvojprúdovky, už dcéra hlásila že vidí „Butadín“ …. rana a pred nami kúdol dymu (ako v americkom filme zo slzáku), brzdíme a vyhýbame sa dymu, prachu a úlomkom letiacich z protismeru (zo stredového ostrovčeka trčí auto do jazdného pruhu…). Zastavili sme pri začiatočnej značke mesta (ktorá je schovaná za reklamnými ceduľami) v blate pri Kysuci.

Malá prekvapená kam to ideme, ja sa pokúšam vybrať z kabelky telefón, muž s reflexnou vestou v ruke beží za dezorientovaniu slečnou čo vybehla z auta rovno na cestu pred kamión čo si valil stovečkou.

Neverili by Ste, aké ťažké je vytočiť 1 1 2 potvrdiť. A vysvetliť čo sa stalo…. a to som videla že z oboch áut vystúpili vodiči (nezakrvavení) len šokovaní a dezorientovaní.

Okolo nás prefičalo množstvo áut a kamiónov (zakaždým nám otriaslo autom) – nespomalili, ani keď muž rozostavil trojuholníky!

Prinútil oboch účastníkov nehody obliecť si výstražné vesty (tú slečnu musel obliecť – do našej). Ani jeden z nich nebol schopný prakticky uvažovať (zavolať: 112, odťahovku, niekomu známemu),…

Slečninej (z Martina na požičanom aute) sestre muž do telefónu vysvetlil, kde sa stala nehoda a tá prišla skôr ako policajti taxíkom! Z auta čosi tieklo, predné koleso v polohe neprirodzenej, airbag nevystrelil – auu.  Pán z druhého vozidla vo veku môjho otca rovnako mimo červený – oplieskaný od air-bagu na tom s logikou nebol o nič lepšie…

Keď po vyše štvrť hodine od môjho telefonátu prišlo policajné auto – šoky ešte väčšie!

  1. Zastavili tak, že je zázrek že do nich nik nevpálil!
  2. Po otázke či nie sú zranení (nečakal na odpoveď) – nasledovala otázka či majú 60€ v hotovosti na pokutu! (od oboch!) – bez obzretia situácie a zabezpečenia prejazdnosti cesty (muž s vodičmi sa snažili spratať najväčšie kusy áut z cesty – a hlavná špička pred celou hodinou…)
  3. Po tejto otázke nasledovala dychová skúška….
  4. Žiadne výstražné svetlá – bolo pod mrakom smog – zaspatý deň – museli sme ísť dohodli sme sa, kde nám pri ceste nechajú trojuholník
  5. Keď sme chceli vycúvať z „bezpečia“ kde sme parkovali – trvalo to a hlavne bolo to riziko – a policajti? pch!

Výsledok?

  • Musíme si kúpiť nový trojuholník a druhú vestu (síce do Rakúska nepôjdeme ale vždy máme v aute aspoň dve vesty) – ale aspoň nebolo nikoho treba zoškrabávať z cesty!
  • Doteraz som si myslela, že keď má človek najazdené tak je skúsený a že vekom vie niektoré situácie riešiť s prehľadom.
  • To že vedomosti zo školy sú nám na slišne povedané NIČ som zistila už dávno, ale že ani autoškola nás nepripraví na najjdenoduchšiu (bezkrvavú) dopravnú nehodu!!!
  • Celé sa to stalo asi preto, že sa slečna snažila otočiť (na mieste kde sa otáčavajú údržbové vozidlá) a nie je tam zákazová značka na „zákaz otáčania“ (keby ale bola miestna, tak by to asi neskúšala) a pán za ňou asi šiel 70tkou, ktorá tam je povolená ale nemal sa ako vyhnúť! – v „pomalom“ pruhu šlo auto.
  • Najotrasnejšie ale je, prístup ostatných vodičov (zo zákona okoloidúci má poskytnúť pomoc, no realita….)

a deň len začal…

A keď sme sa vracali domov, tak ďalší šok – za Kysuckou bránou (za mostom) ako je odbočka na Snežnicu (pri Oškerde – ako je MiniZOO) sa pani (s KM eŠPéZetkou) snaží odbočiť doľava (išla od KNM) za ňou dva zúfalé kamióny brzdili a lízali zvodidlá…. – pol-kilometra predtým mala odbočovací pruh!