Ženo, Choď do kuchyne!

Kuchyňa nie je len o varení. Keď som bola malá, u nás doma sa všetko odohrávalo v kuchyni, napriek tomu, že sme mali štvor-izbový byt. Obývačka bola trinásta komnata, nechodilo sa tam skoro vôbec, len v sobotu utrieť prach a zavesiť prádlo na balkón. Telku sme mali v (pracovnej) izbe pri kuchyni a bolo na ňu dobre vidieť od kuchynského jedálenského stola. Takže keď bolo treba načistiť zeleninu a zemiaky na obed, vymiesiť cesto na buchty, nazdobiť koláč,… v tej druhej izbe sme mali hračky, otec v skrinke schované náradie,… a keď čosi bolo treba tak sa šlo do kuchyne ku stolu.

Takže mama nás mala vždy na očiach pri hráaní, pri písaní úloh, často sme jedálenský stúl použili ako bunker resp. stan (stačila 1-2 staré plachty)

Jedálenský stôl v či pri kuchyni je miesto, pri ktorom sa rodina a najbližší pravidelne stretáva, pri vynikajúcom obede, rýchlom olovrante, neskoršej večeri, pri písaní prvých písmen – pri domácich úlohách, pri hraní pexesa, „človeče nezlob se“, dáme či iných spoločenských hrier, pri rodinných oslavách a veľkých rodinných rozhodnutiach…

V starých domoch bola kuchyňa najväčšou miestnosťou v dome, kde sa žilo, pracovalo, varilo, jedlo, páralo perie a spalo za pecou 🙂

Potom v panelákových králikáňach pribudla miestnosť tzv. obývačka = obývacia miestnosť = living room, často na opačnej strane bytu ako kuchyňa a v tejto miestnosti sa vítali návštevy. Bola to výstavná izba plná krištálu, vázičiek a iných lapačov prachu, nehovoriac o tom, že prísť sem s teplou kávou bolo nemožné 🙂

Dnešné „moderné“ byty majú novinku a to spojenú kuchyňu s obývačkou. Super že s tou kávou netreba behať dookola celého bytu, ale všetky pachy z varenia sú zažraté v pohovke, gauči, strapatom koberci… No a otravovať manžela pri pozeraní zápasu či už hokeja, futbalu alebo formulí buchotaním hrncov…