Látky spôsobujúce farebné lístie stromov

Medzi najdôležitejšie látky, ktoré sa zúčastňujú na farebnej nádhere listov stromov, patria:

Chlorofyl – zelené farbivo listov – nachádza sa v chloroplastoch. Poznáme dva chlorofyly . – a, b. Rastliny, v ktorých  je v prevahe chlorofyl a, majú lístie sfarbené na tmavozeleno až modravozeleno. Chlorofyl b sfarbuje lístrie bledšou zelenou farbou. Množstvo farbív v chloroplastoch dosahuje maximum v čase najväčšieho rastu.

Chymochrómy alebo farebné látky, ktoré sa nachádzajú v šťave vakuol buniek. Sú to najmä vo vode rozpustné antokyány. Ich chemický základ je flavan. Substitúciou vodíkových atómov skupinami hydroxylov, ako aj ich metyláciou vznikajú antokyanidíny, napríklad pelargonín, delcidín, peonín, petunodín. Ich farba závisí od hodnoty pH. Tieto farebné látky môžu sfarbovať na červeno, fialovo, modro, kvety, plody, lístie, ale aj kôry a korene rastlín. Vo vakuolách buniek sú rôzne zásobné látky vo forme roztokov: anorganické látky, dusičňany, sírany, fosforečnany, z organických  látok sú prítomné kyseliny: jablčná, vinná, šťavelová. Môžu jestvovať aj vo forme solí.

Vo veľmi alkalickom prostredí sa kruh antokyanidínov roztrhne a vznikajú chalkóny žltej až oranžovej farby. Patria do skupiny flavonoidov. Poznáme asi 25 prírodných chalkónov. Vyskytujú sa ako glykozidy. Medzi známe patria: biteín, koreopsín, pedicín.

Triedy flavonoidov, ktoré sú významné ako farebné látky

Skupina —  počet — spôsobujú zafarbenie

  •  flavóny — 350 — krémové zafarbenie kvetov
  • antokyanidiny — 250 — červené a modré zafarbenie
  • chalkóny — 60 — žlté sfarbenie
  • aurony — 20 — žlté, zlatožlté zafarbenie

Ďaľšou odvodenou skupinou látok sú aj žlté auróny. Sú to zlatožlté pigmenty, ktoré sa nachádzajú najmä v kvetoch rastlín čeľade tekvicovité – Cucurbitaceae, zväčša vo forme glykozidov.

Lipochrómy – sú to najmä lipofilné žlto, tehlovočerveno až červeno sfarbené karotenoidy a najviac žlté xantofyly. Tvoria sa  vo fotosynteticky inaktívnych chromoplastoch, ktoré vznikajú odbúravaním chlorofylu. Názov karotenoidy dostali v roku 1931, kedy sa z mrkvy –Daucus carota L. izoloval prvý karotén. Skupina karotenoidov má vyše 70 druhov substancií, Chemicky sú to tetraterpény. Majú teda základnú štruktúru C 40.

Xantofyly sú deriváty karotenoidov. Rozhodujúce je pritom postavenie – umiestnenie kyslíka. Medzi xantofyly patrí aj violaxatín, ktorý  je východiskovou látkou pre syntézu kyseliny abscisovej . Tým sa uzatvára kruh látok, ktoré sa zúčastňujú na sfarbení lístia stromov.

Kyselina abscisová – a jej deriváty abscisíny pôsobia opačne ako rastové hormóny typu giberelínov a cytokinínov. Zapríčiňujú starnutie listov a ich opadávanie. Táto kyselina sa považuje za všeobecný génový represor, ktorý pripravuje rastliny na zimný spánok. Vo zvýšenej miere sa syntetizuje v jesenných mesiacoch, keď sa skracuje deň a predlžuje noc.