Dub a jeho využitie

Duby sú dlhoveké (dožívajú sa až niekoľko sto rokov), mohutné, pomaly rastúce listnaté stromy, rastúce na väčšine územia Slovenska. Treba ale rozoznávať dva druhy rastúce na našom území:

  • Dub letnýQuercus robur L. – krátkostopkaté lisy, báza čepele listov je srd­covito vykrojená, žalude na dlhých stopkách
  • Dub zimnýQuercus petraea – dlhostopkaté lisy, na rube mäkko, neskôr hviezdovito chlpa­té, báza čepele je klinovitá, krátkostopkaté alebo sediace kvety a plody(žalude)

Ľudové názvy: kremelák, letnák (dub letný), drnák, zimák (dub zimný)

Duby rastú v teplejších oblastiach, sú náročné na svetlo, teplo a vlhkosť, kvitnúť začínajú asi v 40. roku svojho života. Dub letný je druh lužných lesov a nížin, dub zimný je pôvodný v podhorských oblastiach.

Dub bol odjakživa symbolom sily, dlhovekosti a odolnosti a ako taký získal výsadné postavenie najmä v germánskej mytológii, kde bol zasvätený bohu blesku – Thora. Je považovaný za nemecký národný strom a symbol nemeckého národa.
Dubové listy sú tiež častokrát znakom lesníkov.

Využitie dubov

Kôra sa upotrebuje v lekárnictve, garbiarstve, žalude v potravinárstve (pražené semená – tzv. žaluďová káva) a poľnohospodárstve, dubienky vo farbiarstve atď. Odvar kôry osoží pri chronických zápaloch sliznice tráviaceho traktu a hnačke, zvonka (do kúpeľov, na obklady) pri omrzlinách a potení nôh (i rúk – pod pazuchou), ako aj pri hemoroidoch, kŕčových žilách, ženských chorobách (biely výtok a pod.), detských chorobách (rachitis, neduživosť a pod.) a taktiež na hojenie rán aj vo forme zasýpacieho prášku. A predovšetkým drevo nielen v stavebníctve.

Okrasná a krajinotvorná funkcia dubov

Dub je vcelku obľúbený strom pre svoju mohutnosť, starobu, ktorú môže dosiahnuť, a vlastnosti, s ktorými je spájaný. Často ho možno nájsť v alejach a medzi pamätnými stromami. Býva vysádzaný tam, kde je potrebné spevniť pôdu, napr. na hrádzach rybníkov. Taktiež ako soliter.

Drevo

Drevo duba je tvrdé, pevné, ťažké a vyznačuje sa vysokou trvanlivosťou. Z pôvodných drevín najlepšie znáša zmeny vlhkosti a vplyvy počasia, pri dlhodobom ponorení pod vodou skamenie, je odolné voči škodcom. Používa sa na výrobu konštrukcií, obkladov, parkiet, panelov, sudov (predovšetkým na víno a pivo), podvalov, v námornom priemysle a v skorších dobách ik výrobe hámrov, mlynských kolies, pilotov a trvanlivého nábytku.

Dub niekedy býva označovaný ako naše najtvrdšie drevo, ale ide o omyl. Dub je síce tvrdý a vyniká trvanlivosťou, ale najtvrdší drevo z domácich stromov poskytuje hrab (ktorého charakter vystihuje anglický názov Ironwood), pričom extrémne tvrdé sú ešte pomaly rastúce kríky a stromy ako zimolez, krušpán, jarabina brekyňová a mukyňová, javor poľný a tis.

Dub je možné použiť ako palivo, v porovnaní s bukom má výhrevnosť 70% (to znamená porovnateľnú so smrekom). Drevo by ale malo najprv dva roky ležať pod šírym nebom, aby ho dážď zbavil trieslovín, až potom 1-2 roky presychať. Ak bol nedostatok dreva na údenie, používal sa aj dub zvyčajne v kombinácii s jelšou alebo inou vhodnejšie drevinou.
Zo zlúpnutej kôry sa získavala trieslovina pre garbiarstvo.

Lekárstvo

V medicínskej a liečiteľskej praxi sa využívajú protizápalové a sťahujúce vlastnosti duba najmä zvonka vo forme kúpeľov, obkladov a výplachov pri krvácajúcich hemoroidoch, vredoch, ekzémoch, kŕčových žilách a nadmernom potení nôh, pri zápaloch ústnej dutiny, hrdla a paradentóze, zriedkavejšie aj vnútorne pri katare žalúdka, čriev, pri silnej menštruácii a vnútornom krvácaní.
O účinkoch a využití dubovej kôry vedia asi všetky maminky – mnoho bábätiek je pravidelne kúpaných v odvare z dubovej kôry nielen ako prevencia rôznych varážok a ekzémov, ale voľakedy aj kvôly ntónovaniu pleti.

Zber

Zbierame kôru, žalude, prípadne aj listy a púčiky s dubienkami.
Hladkú, nerozpraskanú kôru zbierame z mladších (asi 10-ročných) kmeňov a konárov zoťatých stromov (vekom strácajú trieslovinu), aby sa nepoškodzovali zdravé stromy, pretože rany napádajú huby aj živočíšni škodcovia.
Žalude (glandes quercus), tzv. lúpané (excorticatae) zbierame tak, že zrelé očistíme od osovej čiašky, usušíme a zbavíme šupky.
Kôra duba letného sa využíva na liečenie rôznych kožných ochorení a vyrážok, však častejšie sa používa kôra z príbuzného duba zimného, ​​ktorá má byť účinnejšia. Najúčinnejšia je čerstvá kôra mladých stromov, rozpukaná borka starého stromu je považovaná za bezcennú, rovnako ako kôra dlhšiu dobu skladovaná.

Odvar pripravíme z jednej lyžičky rozomletej drogy na pohár vody. Užíva sa vnútorne, napr. pri katare žalúdka. Na sedacie kúpele a kloktanie sa používa odvar z 500 g sušenej kôry a 4 litrov vody. Odvar z hrste žaluďov a pol litra vody sa po 20 minú­tach varenia scedí a zriedi sa v pomere 1 : 1 vodou. Použije sa zvonka.

Dub letný vs. dub zimný
Oba stromy sa môžu aj krížiť a výsledné hybridy môžu ich črty rôzne kombinovať, navyše niektoré rozpoznávacie znaky sú premenlivé aj v rámci čistých druhov. Ich rozoznávanie je z tohto dôvodu značne komplikované.
Rozpoznávacie znaky:
Najspoľahlivejším poznávacím znakom je dĺžka listovej stopky.
Dub letný má oproti dubu zimnému podstatne kratšiu stopku.
Stopka, na ktorej visia žalude – u duba letného je dlhá (3-7 cm), u duba zimného je zakrpatená či veľmi krátka (do 1,5 cm).
Bázy listov: „ideálny“ dub letný má listy na báze srdcovité uškaté (tzv. „krátke nohavice“), dub zimný zbiehavé (tzv. „dlhé nohavice“) – je to síce znak najznámejší, avšak značne nespoľahlivý.

Využitie v akvaristike

Usušené listy dubu sa v akvaristike pomerne bežne využívajú nielen na úpravu kvality vody. Listy vo vode vylučujú humínové látky, ktoré pozitívne vplývajú na osadenstvo akvária a všeobecne zlepšujú kvalitu vody. Tieto látky zároveň zafarbia vodu do mierne nažltlej farby, čím sa docieli prírodnejší vhľad akvária. Pôsobia antimikoticky a antibakteriálne, rybky sa v takomto prostredí budú ochotnejšie trieť a je jednoduchšie odchovať zdravé a početné potomstvo, rybky sa tiež krajšie vyfarbia. Humínové látky navyše spomalujú tvorbu rias, prispievajú k rozvetvenejšej koreňovej sústave akvarijných rastlín a podporujú ich rast.
Používajú sa 1-2 listy na 50 l, ktoré je potrebné po 2 týždňoch vymieňať, aby nedošlo k ich uhnívaniu.

Chov sladkovodných krevetiek
Okrem vyššie spomínaných pozitívnych účinkov, sa na dubových listoch usádzajú mikroorganizmy, ktoré sú bežnou potravou krevetiek, najmä mladých. Ak listy v akváriu necháte dlhší čas, krevetky postupne celý list z výnimkou tvrdších žiliek skonzumujú. Získavajú tak potrebné minerály a mikrorprvky a zlepšuje sa ich celková kondícia.

Kolobeh zániku a zrodenia

čili „z prachu si a v prach sa obrátiš“
Asi nám vadí, že to nemáme moc pod kontrolou, ale čo máme? Život je jedna veľká neustála zmena. Dnes krásna kvetina, zajtra páchnuca hnedá hmota. Z nového auta sa raz stane len hromada šrotu, krásna zdravá mladá dievčina sa časom ….Pokusy o zastavenie tohto procesu sú len dočasné a čiastočné a žiadny drahý krém či lak, čas nezastaví.
Napriek všetkej nechuti to vnímať je kolotoč zrodenia a smrti krásny a potrebný.
Smrť či zánik vlastne neexistuje, je to len transformácia foriem. V parkoch, lesoch a klasických záhradách tento proces intenzívne maskujeme upratovaním, prirodzené tlenie a rozklad nie je „in“.
Ekozahradníci sa správajú presne odlišne. Vyžívajú sa v tejto rozkladnej fáze, dokonca si akúkoľvek „mŕtvu“ hmotu na pozemok dovážajú, aby mohli sledovať jej postupnú premenu na úrodný humus. Napodobňujú prirodzený prales, tep života. Z toho im o to lepšie rastie nová živá hmota, lahodná, krásna a výživná.

S týmto kolobehom sú stotožnení, užívajú si  každý deň s radosťou a vedia, že príde deň, keď sa sami stanú súčasťou kompostu.

Pálenie záhradného odpadu

Prežitok. Jedna z najhorších možností, čo urobiť s lístím alebo iným záhradným odpadom, je spálenie.
Úžasná hmota, ktorú hladná pôda potrebuje pre svoju výživu, sa v plameňoch premení hlavne na nevyužiteľné teplo a malú kôpku popola. To je tragické, a ešte horšie je dusivý dym, ktorý sa pridá k exhalátom z komínov a výfukov. Hovorí sa, že pálením upratujeme a ničíme choroby a škodcov. Táto hmota ale vo väčšine prípadov choroby a škodcov neobsahuje, a ak predsa len áno, môžeme ich likvidovať kompostovaním.

V hromade kompostu vzniká teplota dostatočne vysoká na zničenie všetkého, čo nie je naďalej žiadúce. Keď urobíme len malú kôpku, ktorá sa nezahrieva, stačí ju nechať na mieste dlhšiu dobu a pôdne organizmy a huby vykonajú svoje skazonosné dielo rovnako dobre. Príroda sa vie postarať o svoje zdravie aj bez ľudí. Šíreniu chorôb a škodcov v záhradách je dielom chudobnej pôdnej i nadzemnej biodiverzity – záhrady sú málo rozmanité. Keď je pôda pod stromami polomŕtva (zoraná, chemizovaná, okrasný trávnik), lístie a plody, ktoré spadnú na zem, sa rozkladajú pomaly a nedokonale.

info z /mujdum.dumabyt.cz/rubriky/zahrada/odpady-v-ekozahrade

Kompost

Kompost je organický prostriedok pre zlepšenie pôdy obsahujúce stabilizované organické látky a rastlinné živiny získaný riadeným biologickým rozkladom zmesi pozostávajúce najmä z rastlinných zvyškov a majúci deklarované kvalitatívne znaky.

Pri dostatočnej vlhkosti a teplote sú organické zložky kompostu rozkladané živými organizmami ktoré sa živia organickými zvyškami. Sú to predovšetkým huby, aktinomycéty, riasy, kvasinky, baktérie, roztoče, červy, chvostoskoky, a mnoho ďalších drobných živočíchov.

Súbežne s rozkladom sa mení štruktúra a vlastnosti kompostu. Organická hmota sa mení na kyprú zeminu. Kompost patrí do skupiny hnoja.

Zloženie kompostu

Bežne pripravovaný kompost sa skladá výlučne z pomerne rýchlo sa rozkladajúcich zvyškov organického pôvodu. Prakticky sú súčasťou kompostu predovšetkým časti rastlín a buriny, ktoré sa počas roka v záhrade vyplejú.

Do kompostu sa pridávajú aj kuchynské odpadky. Do kompostu sa často pridávajú prísady ako rohová múčka, hnojivá ktoré sa dlhodobo rozkladajú. Nerozložiteľné zvyšky do kompostu nepatria. Popol z dreva je vždy obohatením kompostu.

K lepšej kvalite kompostu prispievajú aj rôzne hnojivá. Rozhodne sa nepridáva vápno, lebo vysoká alkalita potláča mikrobiálnu život a tiež zbytočne urýchľuje uvoľňovanie dusíka. Možno používať aj bežne používané hnojivá podporujúc tak rozvoj mikroflóry, alebo výluhy a chemické prostriedky, ktoré majú urýchliť rozklad kompostu a skrátiť jeho dozrievanie.

Druhy kompostov:

Botanické záhrady na Slovensku

Botanická záhrada je umelo vysadená záhrada, kde sa pestujú rastliny. Zbierky rastlín slúžia ako širšej verejnosti, tak aj pre štúdium a výučbu. Hlavnou úlohou všetkých botanických záhrad je ochrana genofondu rastlín. Väčšie botanické záhrady tiež plnia funkciu mestskej zelene. Úlohou záhrad je udržiavať živé zbierky a expozície a tým sa podieľať na ex situ ochrane planých i kultúrnych rastlín. Botanické záhrady sú často otvorené verejnosti, avšak nie je to pravidlom.

V botanickej záhrade sa pestujú domorodé aj cudzokrajné rastliny pre študijné, vedecké a ochranné účely a zvyčajne aj preto, aby boli sprístupnené verejnosti.

Zoznam botanických záhrad v SR

  • Botanická záhrada Univerzity Komenského, Bratislava
  • Botanická záhrada, Banská Štiavnica
  • Botanická záhrada Univerzity P.J. Šafárika Košice
  • Botanická záhrada pri SPU v Nitre, Nitra
  • Botanická Záhrada v Tatranskej Lomnici(najnovšia)
  • (Bývalá) Botanická záhrada Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Trnave

Arboréta na Slovensku

  • Lesnícke arborétum Kysihýbel, Banská Štiavnica
  • Arborétum Mlyňany SAV, Tesárske Mlyňany
  • Arborétum Borová hora, Zvolen, miestna časť Borová hora
  • Arborétum Liptovský Hrádok, Liptovský Hrádok

Botanické parky

  • Botanický park Lednické Rovne, Lednické Rovne
  • Botanický park Turčianska Štiavnička, Turčianska Štiavnička

Zoznam záhrad a arborét v ČR

Mnohé zaujímavé atrakcie sú neďaleko od hraníc a nakoľko jazyková bariéra ešte nie je tak veľká  často sú cieľom výletov pre Slovákov susedné Čechy, preto uvádzam aj zoznam záhrad, parkov a arborét v Čechách, tento zoznam prevzatý z českej wikipédie.

  • Bečov nad Teplou – Bečovská botanická záhrada, spravuje ZO ČSOP Berkut
  • Benešov – Školské botanická záhrada Benešov, spravuje VOŠ a SPŠ v Benešove
  • Bílá Lhota – Arborétum Bílá Lhota, pod vlastivedným múzeom Olomouc
  • Borotín – Arborétum Borotín
  • Boskovice – Arborétum Šmelcovna
  • Brno – Botanická záhrada a arboretum Mendelovej poľnohospodárskej a lesníckej univerzity v Brne
  • Brno – Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne
  • Brno – Centrum liečivých rastlín Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne
  • Dalovice – Botanická záhrada pri Strednej poľnohospodárskej škole Dalovice
  • Děčín – Botanická záhrada Děčín-Libverda, spravuje Stredná škola záhradnícka a poľnohospodárska AE Komers
  • Děčín – Arborétum Děčín-Libverda
  • Hradec Králové – Botanická záhrada liečivých rastlín Farmaceutickej fakulty UK
  • Hranice – Arborétum Strednej lesníckej školy v Hraniciach
  • Hrubá Skála – Arborétum Bukovina
  • Chudenice – Americká záhrada
  • Jablunkov – Park pľúcneho sanatória v Jablunkove, Odborný liečebný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb
  • Kostelec nad Černými lesy – Arborétum Kostelec nad Černými lesy, Česká poľnohospodárska univerzita v Prahe
  • Krstiny – Arborétum Křtiny
  • Liberec – Botanická záhrada Liberec
  • Mělník – Botanická záhrada pri Vyššej odbornej škole záhradnícke a Strednej záhradníckej škole Mělník
  • Nové Mesto na Morave – Mestské arborétum v Novom Meste na Morave
  • Olomouc – Botanická záhrada Olomouc, Univerzita Palackého, Prírodovedecká fakulta
  • Olomouc – Botanická záhrada Výstavisko Flora Olomouc
  • Ondřejov – Hvezdáreň a arborétum Ondřejov
  • Opava – Arborétum Nový Dvůr, Sliezske zemské múzeum
  • Ostrava – Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty Ostravskej univerzity
  • Ostrava – Zoologická záhrada Ostrava
  • Piesok – Arborétum Vyššej odbornej školy lesníckej a Strednej lesníckej školy B. Schwarzenbergra
  • Plzeň – Zoologická a botanická záhrada mesta Plzne
  • Plzeň – Arborétum Sofronka, VÚLHM, Plzeň
  • Praha – Botanická záhrada hl. m. Prahy
  • Praha – Kráľovská obora
  • Praha – Botanická záhrada Univerzity Karlovej, Prírodovedecká fakulta UK
  • Praha – Botanická záhrada SOŠ, SOU, OU a Učilište, Praha 9-Malešice
  • Prostějov – Botanická záhrada Petra Albrechta
  • Průhonice – Průhonický park, Botanický ústav AV ČR
  • Botanická záhrada a genofondové zbierky Chotobuz, Botanický ústav AV ČR, súčasť Průhonického parku
  • Průhonice – Dendrologická záhrada Průhonice, Výskumný ústav Silva Tarouci pre krajinu a okrasné záhradníctvo
  • Rakovník – Botanická záhrada Strednej poľnohospodárskej školy Rakovník
  • Řícmanice – Arborétum Řícmanice
  • Šluknov – Stredná lesnícka škola Sluknov, arborétum je na dvoch rozdielnym miestach
  • Štramberk – Botanická záhrada a arboretum Štramberk
  • Tábor – Botanická záhrada pri VOŠ a SZeŠ v Tábore
  • Teplice – Botanická záhrada Teplice
  • Třeboň – Zbierka vodných a mokraďových rastlín v areáli Třeboňského pracovisko Botanického ústavu AV ČR
  • Ústí nad Labem – Náučný botanický park, katedra biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity JE Purkyně v Ústí nad Labem
  • Vysoké Chvojno – Arborétum Vysoké Chvojno
  • Zákupy – Arborétum Nové Zákupy
  • Zlín – Zoologická záhrada Zlín
  • Žampach – Arborétum Žampach

Ako sa prebúdzajú lienky, motýle a čmeliaky?

Pomaly zliezol sneh, prichádza jar a z úkrytov pod kôrou, v lístí a hrabanke, v rozpadávajúcom sa dreve aj na pôdach opatrne vystrkujú tykadielka. Lienky, bystrušky, zlatoočká, čmeliaky a motýle sa prebúdzajú.

Ako prečkať zimu?

Niektoré druhy hmyzu, napríklad kobylky a sarančatá, ukryjú v lete do pôdy svoje vajíčka as prichádzajúcou zimou uhynú. Tiež v podobe lariev, schovaných v pôde alebo tlejúcimi dreve, môže hmyz prečkať zimu. Len niektoré druhy nepriaznivému obdobiu vzdorujú v dospelej podobe. Podľa skracovanie dňa spoznajú, kedy je čas uložiť sa k spánku, na jar ich prírodné hodiny opäť prebudia. Napríklad lienky a čmelie kráľovny sa môžu rozmnožovať až potom, čo prečkajú jednu zimu. Niektoré motýle od nás pred zimou odlietajú do teplých krajov. Medzi cestovateľov patria napríklad nočné lišajové. U nás zimujúce motýle sa k spánku často ukladajú už koncom leta.

Ako nezmrznúť?

Nevadí im, že chladom stuhnú a neprijímajú potravu. Horšie je, keď dlhé prsty mrazu dosiahnu až do ich úkrytu. Niektoré druhy hmyzu si dokážu v telovej tekutine tvoriť alkoholové látky, ktoré bránia ich premrznutiu. Alebo nechajú zmrznúť tekutinu medzi bunkami, zatiaľ čo bunky samotné zostanú nedotknuté. Hmyzí otužilci, ako niektoré srpice (blanokríly hmyz), sa môžu pohybovať aj na snehu, iné druhy mráz naopak zahubí.

Ako sa zahriať?

Citlivé termoreceptory, ktoré vnímajú teplotu okolia, nesie hmyz zvyčajne na tykadlách.

Drobotina, ktorú jar vytiahlo z úkrytov, sa vyhrieva na slniečku. Ale rána aj noci sú stále chladné. Telesná teplota bezstavovcov závisí na teplote okolia – napriek tomu ju mnohokrát dokážu aktívne zvýšiť, a to pohybom.

Svinky a mnohonožky začnú pobehovať tak rýchlo, že ich teplota oproti okoliu znateľne stúpne.
Chrobáky, vážky, nočné motýle či čmeliaky zvyšujú teplotu trasom svalov.
Spoločenský hmyz, ako včely a mravce, pohybom svalov vyhrievajú celú stavbu.

Na pohyb je však potrebná energia. Pre čmeliaky, motýle aj včely sú dobrodením jarné nektáronosné kvety narcisov, krókusov, snežienok, bledúľ, pečeňovník trojlaločný, blyskáča, zádušník brečtanovitý, podbeľ, púpavy, bazy, vŕb, ovocných drevín a ďalších rastlín, ktoré môžu krášliť našu záhradu.

Autorkou Jana Bucharová na www.ireceptar.cz/zvirata/hmyz-a-bezobratli/jak-se-probouzeji-slunecka-motyli-a-cmelaci/

Neznáme orchideje Pseudolaelia

Pseudolaelia je menej známy rod malých orchideí patriaci k rodine (Orchidaceae), celý rod je endemitom z Brazílie. Skratka používaná v záhradnícvach je Pdla.
Kvety týchto orchideí sa podobajú tým z rodu Laelia, ale hlavný rozdiel medzi týmito dvoma rodmi spočíva vo vegetatívnej časti.

Rod Pseudolaelia

Jednotlivé druhy rastú prevažne na veľmi malých náleziskách spolu s rupicolami na sklalních masívoch, prípadne ďalšími epifytami v nižších polohách v lesoch, alebo na pobreží Atlantiku. Tieto orchidey sa vyskytujú výhradne vo východnej Brazílii, často ako epifyty.

Niektoré z nich sú litofyty, tvoriace krovie na skalách. Iné, ako Pseudolaelia vellozicola, sú semi-epifyty a možno ich nájsť ako rohožkovú pokrývku pri komunách trávových kríkov rodu Vellozia na osamotených vrchoch (kupolovitých žulových alebo rulových skalných odkryvoch) v dažďovom pralese Brazílskeho Atlantiku, ktoré si vyžaduje prispôsobenie extrémnym podmienkam životného prostredia (sucho, izolácia)

Podzemky sú rozšírené. Ich pahľuzy sú vretenovité, valcovité až kužeľovité, nesúce tri až osem listov. Jedná sa o apikálne, opadavé, vzpriamené, kožovité a špicaté. Bázy listov sa pripájajú k pahľuze vhornej tretine až na vrchol.

Kvetenstvo je dlhý strapec, vyrastajúci z vrchol pahľuzy, s neurčeným množstvom malých bielych až ružových kvetov, otvárajúcich sa v po sebe idúcich tak skupinách na vrchol.

Opeľovanie sa vykonávajú kolibríky, motýle, muchy a blanokrídlovce. Kvety Pseudolaelia corcovadensis, sú samo-opeľovacie, no sú tiež opeľované podvodom zo strany včiel Bombus (Fervidobombus) atratus napodobňovaním bežných včiel, priťahujúc kvetinovou potrvou. Avšak, tieto návštevy sú pomerne zriedkavé

Druhy Pseudolaelia

Ich nomenklatúra tiež prešla mnohými úpravami ale tu sú použité názvy v súčasnosti platné podľa registra RHS. U niektorých taxónov (holotypus) nie sú zatiaľ známe žiadne variety, alebo odchýlky od základného typu.

Druhy prijaté od júna 2014 (podľa apps.kew.org/wcsp/):

  • Pseudolaelia aromatica Campacci (2009) – Minas Gerais
  • Pseudolaelia ataleiensis Campacci (2009)- Minas Gerais
  • Pseudolaelia brejetubensis M.Frey (2003) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia calimaniorum V.P.Castro & Chiron (2008) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia canaanensis (Ruschi) F.Barros (1994) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia cipoensis Pabst (1973) – Serra do Cipó
  • Pseudolaelia citrina Pabst (1976) – Minas Gerais, Espírito Santo
  • Pseudolaelia corcovadensis Porto & Brade (1935) – Rio de Janeiro
  • Pseudolaelia dutraei Ruschi (1949) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia freyi Chiron & V.P.Castro (2004) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia geraensis Pabst (1967) – Minas Gerais
  • Pseudolaelia irwiniana Pabst (1973) – Serra do Espinhaço
  • Pseudolaelia maquijiensis M.Frey (2005) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia oliveirana V.P.Castro & Chiron – Espírito Santo
  • Pseudolaelia pavopolitana M.Frey (2005) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia × perimii M.Frey – Espírito Santo (P. brejetubensis × P. freyi)
  • Pseudolaelia pitengoensis Campacci – Minas Gerais
  • Pseudolaelia regentii V.P.Castro & Marçal – Bahia
  • Pseudolaelia vellozicola (Hoehne) Porto & Brade (1935) – Bahia, Espírito Santo

Zdroj: en.wikipedia.org/wiki/Pseudolaelia

Sedmokráska – daisy

Moja prostredná opica rada trhá kvietky. A úplne najradšej tie drobné kvietky s bielimi tenučkými lupienkami uprostred so žltým kolieskom vykukávajúce v drobnej v tráve. Akoby vedela že v klobúku s menami bola aj DAISY = sedmokráska.

Vždy keď ich zbadá v tráve, natrhá ich plné hrste a donesie mi ich – len kvietky bez stopiek – takže sa nedajú dať do vázy 🙁

Tá staršia (nemá ešte 5) rada zbiera bylinky ako podbeľ, petrklíč(prvosienky), neskôr alchemilku, lístky z mäty a šalvie,… a potom to sušíme takže ma napadlo pozrieť po starých aj nových bylinkových knihách a neverila som vlastným očiam:

sedmokráska

Sedmokráska

Tie prekrásne kvietky Bellis perennis čiže sedmokrások (názov je naozaj výstižný) sú liečivé! A dokonca na tak časté choroby a problémy ako mávame: na kašel a zahlienené priedušky (spolu s podbeľom, feniklom a medovkou) sa varí čajík na vykašlanie. A čerstvé lístky sa môžu pridávať do šalátov lebo pomáha pri reumatizme a rôznom krvácaní (aj z močového mechúra). Tiež pomáha pri kožných ochoreniach ako sú ekzém, vyrážky, akné, krvácajúce rany a aj psoriáza. Nemá vedľajšie účinky ale nepoužíva sa samotne, vždy sa pridáva k bylinkám s podobným účinkom.

Popri tom hľadaní liečivých vlastností sme našli v knižke Klásky od Jána Andela takúto krásnu básničku:

Sedmokrásky

Čo sa to tak pekne belie
za potokom na lúčke?
Sedmokráskam narástli tam
golieriky bielučké.

A samozrejme aj Mária Rázusová Martáková napísala jednu:

Chystáme sa na zimu už teraz

Na severe Slovenska sa dá rok rozdelik na dve časti/sezóny:

  • sezóna pálenia dreva
  • sezóna rúbania dreva

U nás a mnohých mojich známich s malými deťmi to je :

  • sezóna chorôb-chrípok t.j. liečenia sa všetkým možným = pitie bylinných čajov
  • sezóna alergií a angín 🙂 (zbierania bylín)

Takže sme začali so zberom byliniek. Väčšinou už koncom februára začíname zbierať podbeľ (ktorý je vynikajúci na zahlienenie) – tento rok na kysuciach začal kvitnúť až počas apríla. V priebehu marca začnú s prvou trávou kvitnúť prvosienka a fialka, aj tie tento rok vykukli až v apríli aj s pľúcnikom (všetky môžeme miešať do čaju pri kašli)

Už som ale nestihla koreň deväťsilu – treba ho zbierať pred kvitnutím!

Takže keď sa ma zima spíta čo som robila v lete:

trojka na kašel a hlieny - podbeľ, pľúcnik, prvosienka

A čoskoro začne kvitnúť a rozvoniavať lipa!!

 

Jeseň prichádza

Prechádzka v prírode lesom či parkom v jeseni, kde je mnoho stromov a kríkov, prináša citlivému a pozornému človeku zvláštne pocity, zmenu nálady, čo vyvoláva aj zmena farby listov…

V prírode prevláda farba žltá nahnedlá, na niektorých stromoch a kríkoch aj oranžová až červená. Zelená farba lístia je znakom života, obnovy, rozvoja, krásy. Strata zelenej farby je naopak znakom starnutia, hynutia, odumierania…

Katabolizmus chlorofylov – opadávanie lístia

Farebné látky lístia stromov

Podľa farieb sú pomenované mnohé chemické látky:

grécky

  • kyanos, Cyan…, cyan — modrý
  • xantos, Xantho.. — žltý
  • chloros, Chlor, Chloro. — jasne zelený
  • phaios, Phäo.. — tmavo sivý

latinsky

  • ruber, Rubin…, rubin — červený
  • flavus, flavan, Flavon — žltý

Jesenná nádhera sfarbenia lístia našich stromov