Zemina či substrát pre orchideu

Orchideje patria medzi najkrajšie izbové kvety, ktoré môžeme pestovať. Dajú sa zakúpiť aj v supermarketoch, v bežných záhradníckych obchodoch a starostlivosť o ne zvládne takmer každý, len treba vedieť ako. Len rastlinky v dobrej kondícii nám budú kvitnúť a preto im treba dopriať to čo potrebujú.

Orchideje majú rady svetlo, ale nie priame slnko. V zimnom období im môžete predĺžiť deň pomocou umelého osvetlenia. Väčšine bežne pestovaným druhom orchideí vyhovuje normálna izbová teplota okolo 20 °C, maximum 25 °C. V zime by nemala teplota klesnúť pod 18 °C.
Orchideje zalievame opatrne, pretože neznášajú premočenie. Pred ďalšou zálievkou sa radšej prstami presvedčíme, či je povrch zeminy v kvetináči suchý. Na zalievanie sa používa iba mäkká, odstatá voda izbovej teploty.
Na frekvenciu polievania, na rast a prospievanie orchideí má vplyv kvalita a zloženie substrátu. Tak teda aký substrát je najvhodnejší?

Substráty pre orchideje.

Začiatočníkov trápi otázka, kde správny substrát zohnať, alebo ako ho správne namiešať. Skúsenejší či pokročilejší pestovatelia a profesionáli vedia, že je to neustále skúšanie a vylepšovanie pomeru základných komponentov, ich nahrádzanie vhodnejšími zložkami substrátu a porovnávanie ich vhodnosti pre jednotlivé druhy a typy orchideí. Je tiež jednoznačne preukázané, že substrát, ktorý sa osvedčil u jedného pestovateľa, úplne sklamal a nesplnil požiadavky u iného v iných, aj keď na prvý pohľad podobných, podmienkach.

Z toho vyplýva jediná istota – môžete si kúpiť už namiešaný substrát, ale nikdy to nebude presne ono a ak si ho namiešate sami, dostanete sa do kolotoča neustáleho vylepšovania a upravovania pomeru aj zložiek. Nie je totiž dobré použiť univerzálny substrát pre epifyty, terestrity, petrofyty a všetky ostatné … fyty.

Rovnako tak nie je identický substrát pre mladé rastliny a pre dospelé až výstavné exempláre. Preto sa pokúsim poskytnúť niekoľko návodov a vodítok, ktorými je možné sa vyhnúť najzákladnejším chybám a ľahšie sa dopracovať úspechu.

Rozdelenie orchideí do základných skupín:

Požiadavky orchideí na zloženie a vlastnosti substrátu: Najskôr je potrebné si rozdeliť základné skupiny orchideí aspoň na epifyty a terestrity. Tu sa totiž nároky jednotlivých typov najviac odlišujú a špecifické požiadavky týchto skupín je potrebné rešpektovať.

Epifyty: rastú prevažne na stromoch a ich korene slúžia na prichytenie na hostiteľskej rastline a súčasne aj k príjmu živín. Korene sú však väčšinou málo zakryté, alebo úplne obnažené a preto substrát pre túto skupinu musí byť veľmi vzdušný, neuléhavý, primerane nasiakajúci aj presychajúci. Pre mladé rastliny tejto skupiny môže byť podľa veľkosti jemnejšia a s o niečo vyššou schopnosťou zadržiavať vlhkosť, pretože tieto mladé rastlinky majú aj malý koreňový systém a tým sú tiež zraniteľnejšie pri výkyvoch teplôt a vlhkosti.

Terestrity: rastú prevažne v substrátoch pod stromami a kríkmi, v napadanom a spráchnivenom lístí, prípadne naplavených zeminách. Preto je ich koreňový systém odlišný a prispôsobený príjmu živín, uchyteniu v pôde, skalných štrbinách alebo podobnom podklade.

Komponenty substrátov:

Základom substrátu pre orchideje sú tie komponenty, ktoré aj v prírode tvorí základ pre uchytenie a rast koreňov.

  • drvená kôra: zvlášť borovicová, jedľová, dubová, ktoré neobsahujú veľa silíc a nepodliehajú tak ľahko rozkladu, ako napríklad kôra smreková. Používa sa v dvoch základných zrnitostiach. Pre mladé rastliny zrnitosť 0,2 – 1,0 cm, pre dospelé potom 1 – 3 cm. Menšie častice ako 0,2 cm sa odstraňujú ako odpad, pre dospelé je odpad všetko pod 1 c
  • rašeliník (Sphagnum): živý zelený rašeliník je v súčasnej dobe takmer nedostupný, pretože je väčšinou súčasťou chránených oblastí a získava sa iba z lokalít, kde prebieha ťažba rašeliny, alebo dreva a miesto by bolo aj tak zničené. Tieto možnosti sú však veľmi náhodné a obmedzené. Nedá sa s nimi kalkulovať, zvlášť pri väčšej spotrebe. Preto sa dováža a predáva, bohužiaľ len vo väčšom balení, sušené – biele Sphagnum z Nového Zélandu a tzv. biela rašelina z Bieloruska – (embargo).
  • rašelina – hrubá, vláknitá, pokiaľ nie je upravené pH, potom je treba ešte upraviť pridaním vápenca. Väčšina rašelinových substrátov však má už pôdnu kyslosť upravenú
  • drvený penový polystyrén – v hrubosti podľa základu kôry pre substrát a súčasne tiež vhodný vo väčších kúskoch ako drenáž na dno nádoby. Je potrebné si ale uvedomiť, že tento syntetický materiál nepodlieha rozkladu a pri presádzaní a likvidácii je problém sa ho zbaviť. Preto bol v Nemecku tiež, v komerčnej oblasti, zakázaný používať.
  • penový polyuretán (molitan) veľkosti 1-2 cm sa môže používať ako náhradka Sphagna, pretože zadržiava vlhkosť v substráte a postupným rozkladom uvoľňuje živiny, zvlášť dusík.
  • hnojivové prímesi – sušený kravinec, kompostovka, bukovka, Osmocoty, hnojivové tyčinky, u terestritov aj plné granulované hnojivá (NPK, Superfosfát, …) a pod.
  • dezinfekčné prímesi – drevené uhlie, korene papradí, pemza
  • novo používané komponenty – tropická stromová papraď, xaxim, polypodium vulgare, osmunda regalis (koreň paprade), kokosové čipsy (vyprané!)
  • experimentálne prvky – drobný koks, tehlová drť, korkový odpad, hobliny, hrubý piesok, štrk, keramzit, biolaston, škrupiny orechov, perlit (agroperlitu-hrubý) …

Úprava pH (kyslosti)

Podľa individuálnych požiadaviek jednotlivých druhov na kyslosť je nutné túto upraviť do prijateľnej tolerancie. Takáto úprava je však už zložitým postupom s potrebou vedomostí a možností výsledok zmerať pH metrom. Tento postup použijeme snáď len v prípade monokultúry vo väčšom rozsahu, kedy sa chceme vyvarovať väčším ťažkostiam.

Pre zvýšenie kyslosti je vhodná rašelina s pH 4-5, alebo kôra ihličnanov v podobnom pH rozsahu a alebo čerstvý rašeliník · pre zníženie kyslosti sa používa vápenec (mletý, alebo dolomitický)

Každý substrát potrebuje ako zložku kyslú, tak zložku zásaditú. Líšia sa len ich pomerom a celkovým výsledným číslom pH.

Musíme si tiež uvedomiť, že zdravotný stav, kondícia rastliny, tepelné a svetelné podmienky, sú prinajmenšom rovnako dôležité ako substrát, v ktorom rastlina rastie a z ktorého získava živiny.

Substrát pre epifyty

Základom je drvená borovicová kôra, ktorá tvorí základ substrátu (asi 60% objemového obsahu). Prídavky pre zlepšenie vlastností ako Sphagnum, polystyrén a molitan sa pridávajú v pomere, ktorý zodpovedá podmienkam, v ktorých bude použitý.

Je potrebné brať do úvahy najmä vysychanie a možnosť úpravy vodného režimu – čo je vždy individuálne. Vyššie uvedené vlastnosti jednotlivých komponentov by mohli byť v určovaní množstva vodítkom pre zvýšenie, alebo zníženie pomeru.

Ostatné komponenty sú na zváženie a skúsenostiach každého pestovateľa – drevené uhlie (je vhodné pre dezinfekciu poškodených koreňov a pôdnych hubových chorôb), škrupiny, keramzit a podobne ja osobne nepoužívam, ale niekto z nedostatku iného materiálu a potreby prevzdušniť substrát na ne nedá dopustiť na ich trvanlivosť.

Pestovanie v čistých hoblinách sa síce v mnohých prípadoch osvedčilo (ide o sterilný materiál) ale doba, po ktorú možno rastliny v tomto substráte pestovať nie je jednotná a líši sa podľa jednotlivých druhov orchideí aj hoblín. Môžete si všimnúť, že dovážané orchideje do hypermarketov sú často len v kôrovom substráte bez prímesí. Potom je nutné viac sa venovať hnojeniu a prísunu živín.

Substráty pre terestrity

Na rozdiel od epifytných majú hlavne zabezpečiť koreňovú výživu rastlín. Preto je ich zloženie odlišné a do substrátu sa pridáva väčšie množstvo zásoby hnojív.

Zloženie týchto substrátov sa potom skôr približuje zmesiam pre izbové okrasné rastliny. Základ je rašelina, prímesi podľa nárokov jednotlivých druhov – jemná borovicová kôra a polystyrén na prevzdušnenie, vápenec podľa potreby na úpravu pH, pozvoľna sa uvoľňujúce hnojivá – Osmocoty, rohová múčka, kostná múčka, NPK, močovina a pod.

Terestrity tiež na rozdiel od epifyt vyžadujú pre svoj koreňový systém trochu väčšie kvetináče a pokiaľ je to možné, najlepšie prospievajú vysadené vo voľnej pôde. Skleník alebo zimná záhrada, ktoré umožňuje aj v lete upraviť podmienky podľa požiadaviek zasadených orchideí.

Substráty pre petrofyty

Trebaaspoň spomenúť aj túto skupinu orchideí, ktorá sa síce v amatérskych zbierkach vyskytuje zriedkavo, ale pre úplnosť a odlišnosť ich požiadaviek.

Petrofyty sú rastliny rastúce na skalnatom podklade – v skalných štrbinách, v malých jamkách sklál s minimálnym množstvom naviateho, alebo naplaveného substrátu. Pre svoj rast však vyžadujú väčšinou takmer plné slnka a podložia kamenisté, ktoré sa ohrieva a chladne.

Do týchto substrátov dávame väčšie aj menšie kamene až drť ako základ, ktorý tvorí asi 60% objemu a zvyšok doplníme substrátom pre terestrity s pridaním väčších kúskov dreveného uhlia. Toto sa netýka hybridov, ale iba vzácnejších botanických druhov s ich špecifickými nárokmi. Treba tiež zistiť potrebnú hodnotu pH a podľa toho použiť vápenatú horninu, alebo lávový kameň, granodiority, pemzu a alebo iný vhodný prírodný komponent. V niektorých prípadoch sa používajú aj rôzne náhrady umelo upravované (napr. Aliflor, Keramzit apod.).

Chladnomilná orchidea Zygopetalum

Gratulanti mi doniesli prekrásnu orchideu že na okne mám ešte miesto na jednu. Ale netušili že ja mám len Phalaenopsis a že, nie všetky druhy orchideí majú radi toľko tepla. Na ceduľke napísané Zygopetalum.
Táto orchidea je trošku náročnejšia, hlavne na preliatie a preto sa neodporúča začiatočníkom, ak sa však dokážu, ubrániť prelievaniu tejto krásnej orchidey určite vykvitne, (pre kvitnutie je potrebný pokles nočnej teploty) Pokiaľ sa pestuje tam kde sa v zime „neotvára radiátor“ a dopraje sa jej kratšie obdobie sucha, potom vykvitne z ešte nevyzretých hľúz.

Okienko z literatúry: Zygopetalum (Hook.)

Orchidey tohto rodu sú epifytické, chladnomilné až temperované, nachádzajúce sa asi v 20 druhoch v Latinskej Amerike. Najznámejší z nich je z. MacKaya, často sa vyskytujúci v zbierkach amatérskych i profesionálnych pestovateľov, pre svoju nenáročnosť a aj pre začiatočníkov ľahkú dostupnosť. Ďalšie druhy už nie sú tak časté, ale v poslednej dobe sa objavujú veľmi vydarené hybridy, ktoré prinášajú nové farby (zelená, ružová, fialovo-čierna, biela a ich kombinácie) pri zachovaní nenáročnosti kultivácie. Niektoré hybridy i prenikavo ale veľmi príjemne voňajú.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Podmienky pre pestovanie sú podobné ako u rodu Cymbidium, iba substrát by mal byť s väčšou prímesou hrubšieho a pórovitého materiálu na dne pestovateľskej nádoby dostatočná drenáž. Teploty v zimnom období do 12º C, v letnom období (½ júla až ½ septembra) vyžaduje asi 8 týždňov vegetačného pokoja s veľmi obmedzenou zálievkou pre dobrú indukciu kvetov. Dostatok nepriameho slnečného svetla

Hnojenie:
V dobe rastu nových výhonkov hnojíme v 14-denných intervaloch zálievkou 0,15% roztoku kvapalného hnojiva. V čase vegetačného pokoja až po nasadenie kvetov bez hnojenia, pre nárast a vývin kvetov potom mierne 1x za mesiac prihnojiť.

Presádzanie:
Presádzame po odkvitnutí len v prípade, že je to nutné z dôvodu:
– Rozložený a už príliš nasiakajúci substrát.
– Rastlina sa nezmestí do pestovateľskej nádoby a chceme ju rozdeliť
– Chceme odstrániť staré bezlisté pahľuzy a odumreté korene.
Keď presádzame tak do dostatočne hrubého a priepustného substrátu môžeme pridať aj trochu sušeného kravinca, alebo komplexného granulovaného hnojiva, ako hnojivú zásobu pre vegetačný nárast.
Pri predávkovaní dusíkatým hnojivom musíme počítať s tým, že rastlina môže jeden rok kvitnutia vynechať, ale výrazne sa jej zlepší kondícia a veľkosť pahľuzy.

Najrozsiahlejšia orchidea Dendrobium

Orchidea rodu Dendródium (lat. Dendrobium) patrí do podskupiny Dendrobiinae spolu s menej známymi rodmi Cadetia, Diplocaulobium, Epigenium a Flickingeria. Tento druh orchideje je najrozsiahlejší. Vyskytujú sa od Japonska až po Filipíny a tiež v Austrálii. Väčšina z nich rastie epifyticky na stromoch, iba hŕstka z týchto druhov orchideí rastie na zemi alebo na skalách. Rastlina má rada svetlo, ale nie priame slnko. Dendrobii vyhovuje normálna izbová teplota okolo 20 ° C, maximum 25 ° C. V zime by nemala teplota pri pestovaní rastliny klesnúť pod 15 °C.

Okienko z literatúry: Dendrobium (Sw.)

Rod Dendrobium zahŕňa viac ako 900 druhov so širokým areálom rozšírenia – od Srí Lanky cez juhovýchodnú Áziu po Japonsko, tichomorské ostrovy a Austráliu.
Tieto epifytické rastliny majú článkované zdurené pahľuzy, podľa druhu od niekoľkých cm až do dĺžky presahujúcej 1 meter. Listy sú krátke, kvety rastú jednotlivo, vo vzpriamenom alebo previsnutom strapci. Niektoré druhy sú vždy zelené, iné druhy sa vyznačujú opadaním listov.

Rod Dendrobium zahŕňa stovky prevažne epifytných druhov najrôznejších veľkostí a farieb. Jeho príslušníci sa vyskytujú vo veľmi rozmanitých prostrediach, preto aj ich nároky, predovšetkým pokiaľ ide o teplotu, potrebnú na indukciu kvitnutia a zdarný rast, sú rôzne.

U tohto rodu rozoznávame druhy:

  • chladnomilné napr. den. kingianum,
  • temperované napr. den. loddigessii,
  • teplomilné napr. den. Phalaenopsis.

V juhovýchodnej Ázii bolo vyšľachtené veľké množstvo hybridných rastlín, ktoré bez problému kvitnú veľkými kvetmi rôznych farieb, väčšinou v zimnom období až na jar, a sú tolerantnejšie k pestovateľským nárokom. Najmä teplomilné hybridy sa dajú s úspechom pestovať na parapete za oknom.

Hybridy
Hybridy sa základom den.nobile vytvorili vďaka usilovnosti pána Yamamota na Hawaii samostatnú a veľmi obsiahlu skupinu tzv. Yamamoto hybridy s veľkou škálou farieb a odtieňov. Táto skupina je skôr chladnomilnejšia, darí sa im najlepšie celé leto vonku na zatienenom mieste až do prvých mrazíkov. Práve rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou, spolu s redukovanou zálievkou, indukujú tvorbu kvetných púčikov a za toto „macošké zaobchádzanie“ sa rastliny odmenia krásnou násadou kvetov.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Dendrobie pestujeme dostatočne ukotvené na bloku, alebo v malých kvetináčoch s trochou epifytního substrátu a dostatočnú drenážou na dne. Pri ukotvení na bloku platí, že rastliny musia byť priviazané aj na niekoľkých miestach k opore, alebo závesu, pretože ide o výšku niekoľkých pahľúz zaťažených kvetmi až 50 cm vysokými, na maličkej základni. Rastlinám každoročne, väčšinou na jar prirastajú nové pahľuzy, ktoré počas jesene a zimy vyzrievajú. Veľmi staré, nevzhľadné pahľuzy bez listov je možné odrezať. V horúcich a suchých letných dňoch vonku umiestnené rastliny 1-2x denne rastliny orosíme (nie na noc).
Teplomilné druhy den.phalaenopsis lepšie kvitnú, sú – ak v malých pestovateľských nádobách a môžu byť nastavené tak tesne, že sa navzájom podopierajú.

Zalievanie:
Dendrobium zalievame opatrne, pretože neznášajú premočenie. Pred ďalšou zálievkou sa radšej prstami presvedčíme, či je povrch zeminy v kvetináči suchý. Na zalievanie sa používa iba mäkká, odstatá voda izbovej teploty najlepšie teplá. Ak pestujeme rastlinu v zime v chlade, obmedzíme zálievku. Vzdušná vlhkosť by sa mala pohybovať okolo 80%.

Hnojenie:
Dendrobie hnojíme iba mierne a to na jar (1x za 14 dní prihnojujeme hnojivami pre orchideje, ktoré neobsahujú vápno) pri náraste nových výhonov po odkvitnutí až v lete pri dokončovaní rastu nových pahľúz a ich vyzrievaní. Potom hnojenie zastavíme a redukujeme aj zálievku. U teplomilných (den.phalaenopsis) nie je tento postup tak výrazne potrebný ako u studenovodných (den.nobile).

Presádzanie:
Dendrobie presádzame veľmi málo. Z dôvodu delenia, obnovy substrátu alebo odstraňovania väčšieho množstva starých a bezlistých pahľúz. Vždy po odkvitnutí pri začiatku nárastu nových pahľúz a tvorby nových koreňov. Dendrobium sa presádza približne po troch až štyroch rokoch do nepríliš veľkého kvetináča, ktorý by však nebránil správnemu rastu rastliny. Používame špeciálne kúpenú pôdnu zmes pre orchideje.

Dendrobium rozmnožujeme delením a vzdušnými koreňmi.

Choroby

  • Hnedé škvrny na listoch – Ak sú škvrny tvrdé a suché, príčinou je popálenie slnkom. Škvrny neodstraňujte, ale zaistite pred priamymi slnečnými lúčmi pritienenie. Ak sú škvrny mäkké, je to príznak hubovej choroby. V tomto prípade napadnutú časť rastliny ihneď odstráňte.
  • Vodorovný alebo sklonený rast – Najčastejšou príčinou je nedostatok svetla, orchideje totiž potrebujú veľmi dobré osvetlenie. Ak však má orchidea dostatok svetla a napriek tomu je skleslá, možnou príčinou je nesprávna zálievka.
  • Plesnivý povlak na listoch – Príčinou je padlí, ktoré sa môže sa šíriť pri častom rosení listov za chladu, a tiež ak je vyparovanie vody z listov obmedzené.
  • Žiadne kvety -Príčinou sú nevhodné podmienky prostredia, v ktorom orchideu pestujete. Táto príčina sa zároveň tiež prejavuje nezdravým rastom orchideje.
  • Škodcovia – Roztočce, štítničky, červce a vošky.

Dendrobium a jeho druhy

  • Dendrobium densiflorum
  • Dendrobium nobile
  • Dendrobium aphrodite
  • Dendrobium atroviolaceum
  • Dendrobium bairdianum
  • Dendrobium brassii
  • Dendrobium byirdianum
  • Dendrobium Carpa
  • Dendrobium devonianum
  • Dendrobium ema GreenPan
  • Dendrobium emma

Dva najčastejšie predávané druhy Dendrobium Phalaenopsis, Dendrobium nobile a taktiež Dendrobium bigibbum. Majú úplne odlišné nároky.

Zbavte sa stresu pestujte orchideu

Pestovanie orchideí sa odporúča na kurzoch zvládania stresu. Pri starostlivosti o túto rastlinu si oddýchnete a prídete na iné myšlienky. Radosť z kvitnutia vám potom pohladí nervovú sústavu.

Pestovanie orchideí v byte alebo v zimnej záhrade je dnes už úplne bežnou záležitosťou.

Výber orchideí je bohatý, v poslednej dobe sa nové hybridy šľachtia z menších, ale menej obvyklých a jasnejšie zafarbených druhov, ktoré orchideám poskytujú nové tvary, veľkosti a farebné kombinácie.
Treba si vybrať druh úmerný svojim skúsenostiam a interiérovým podmienkam, ktoré máte.

Orchideí je na trhu veľa, ale u každého druhu je potrebné sa informovať na pestovateľské podmienky.

  • Oncidium kvitne drobnými kvetmi, ale má bohaté krehké listy a rozmnožuje sa pahľuzami. Oncidium ‚Sweet Sugar‘ alebo ‚Lemon‘ sú obľúbené pre svoje bohaté žltohnedé kvety.
  • Cambria, hybrid s drobnejšími, ale bohatými kvetmi, znáša chlad lepšie ako horúčavu.
  • Cattleya má kvety veľké a rozmanité, vytvára pahľuzy.
  • Cymbidium je orchidea s veľmi trvanlivými a bohatými kvetmi, ktorá v zime potrebuje najlepšie 15 °C a znesie i nižšie teploty (okolo 10 °C). – známa ako rezané kvety.
  • Orchidea Vanda sa pestuje bez substrátu, najlepšie vo váze alebo voľne zavesená.
  • Phalaenopsis najlepšie znáša prehrešky pri pestovaní.

Pre začiatočníkov je vhodná najznámejšia a najpoužívanejšia orchidea Phalaenopsis.

Má široké, kožovité, tmavozelené, niekedy aj škvrnité listy. Kvety sú v strapcoch alebo latách, v rôznych farbách a veľkostiach. Svoj názov získal Phalaenopsis podľa tvaru kvetov – phalaene znamená mora/lišaj – lišajovec, (český názov můrovec sa neujal).
Táto orchidea nevytvára pahľuzy, ale dužinaté korene, pretože pochádza z oblastí s veľmi vyrovnaným klímou (tropická Ázia, Austrália, Oceánia). Vzdušné korene sú pokryté vrstvou bielych buniek zvaných velamen, ktoré majú charakter huby vsakujúce vodu. Tento poťah tiež chráni korene pred teplom a stratou vlhkosti.
V domovine rastú orchidey prevažne epifytické (epifyt je rastlina, žijúci na tele inej rastliny, ktorá na nej ale neparazituje) a pridržiavajú sa vzdušnými koreňmi. Kvitnú rôzne podľa jednotlivých druhov. Štandardné biele a ružové hybridy dopĺňajú desiatky zaujímavých krížencov s veľmi premenlivými farbami kvetov, ktoré vydržia aj niekoľko mesiacov. Odkvitnuté kvetné stvoly sa neodstrihajú, ale nechávajú sa 2-3 púčiky, z ktorých môžu znovu vyrašiť bočné výhony. Phalaenopsis má dokonca schopnosť na jednom kvetným stvole kvitnúť opakovane.

Stanovište by malo byť svetlé, ideálne je východná, severná, severovýchodnej či severozápadnej okno, nevhodná je južná a juhozápadnej strana. Základom pre pestovanie tejto kvetiny je predovšetkým konštantná teplota, ktorá by sa mala pohybovať okolo 18 °C. Pokiaľ ale rastlina už dlhšiu dobu nekvitla, potom je ideálne znížiť okolitú teplotu na nejakých 12 °C. Rozhodne sa nesmie zabudnúť na pravidelnú zálievku, vlažnou vodou.

Celoročne je potrebné udržovať miernu vlhkosť, prelievať mäkkou, deň odstátou vodou, alebo do tejto vody postaviť kvetináč na 15-20 minút, aby si rastlinka nabrala vody podľa potreby. Phalenopsis nesmie stáť vo vode trvalo! Najčastejšou chybou pri starostlivosti o teplomilné orchidey býva prelievanie. Vzhľadom k epifytickému spôsobu života vzdušné korene orchideí neznášajú trvale vlhkú zeminu. Následkom je nedostatok kyslíka, hnitie koreňov a chradnutie celej rastliny a tiež napadnutie hubovými chorobami. Vysoká vzdušná vlhkosť je ideálna, preto im rosíme listy. Nikdy však nie na kvety a tiež nie večer. Minimálnu vzdušnú vlhkosť vytvorí aj miska s kamienkami alebo keramzitom, do ktorej nalejete vodu a na kamienky postavíte kvetináč s orchideou.

Korene vyžadujú veľa vzduchu, preto sa používa hrubý orchideový substrát, ktorý sa dá bežne kúpiť. Pri presádzaní odstránime zlé korene, ale nezasahujeme do zdravých. Vhodné sú priesvitné kvetináče, ktoré by sa mali dať opäť do priesvitných obalov alebo postaviť na misky, pretože korene tiež potrebujú svetlo. Ak nechcete kvetináče plastové, môžete si kúpiť špeciálny kvetináče priamo určené pre orchidey – nádherne vyzerajú orchidey v čírom jednoduchom skle. Od marca do októbra sa odporúča rastliny hnojiť každé 2 týždne hnojivom na orchidey alebo maximálne pätinovou dávkou hnojiva pre kvitnúce izbové rastliny, ktoré ale nesmie obsahovať vápnik. Ak rastlinka kvitne aj v zime, hnojiť raz mesačne.

Vegetatívne rozmnožovanie je veľmi jednoduché, a to dcérskymi rastlinkami, ktorým sa hovorí Keiko. Tie vypučia na materskej rastline. Phalaenopsis sa rozmnožuje hlavne generatívnym spôsobom. K správnemu uchyteniu a klíčeniu semien pomáhajú symbiotické huby. Väčšina týchto húb patrí medzi stopkovýtrusné, najčastejšie sa objavuje rod Rhizoctonia. Po vyklíčení semena sa vytvoria len malé vláskovité korienky ak plnému rastu sa „odhodlajú“ až vo chvíli, keď sa prepojí s mycéliom symbiotických húb. Symbiotické huby slúžia ako hlavný zdroj výživy pre vyvíjajúcu sa rastlinu.

Vôňa vianoc

S vianocami má každý z nás spojené zimu, sneh/blato, veľké upratovanie, darčeky nákupy, kapor, vianočný punč, sviečky, tichá noc, stromček, koláče a vôňa – koláčov = škorica, klinčeky badián, rum, zvarené víno… živého ihličnanu…

Mnoho z nás dnes už nestíha, nevie, nechce alebo sa neoplatí piecť vianočné pečivo a typická vôňa …..?? Taktiež vačšina z nás má doma umelý vianočný stromček, ktorý síce neopadáva ale nevonia.

Riešením aromaterapia. Môžeme si kúpiť vonné esencie: škorica, klinček, fenikel, badián, vanilka, citrón, mandarinka, pomaranč, smrek, borovica, jedlička a rozvonať domácnosť niektorou z vôní, alebo vhodnou kombináciou príbuzných vôní zapálením sviečky v aromalampe.

Taktiež si môžme dať do vázy (alebo zaváracej fľaše ktorú obalíme peknou látkou) pár vetvičiek ihličnanov – jedličku smrek a borovicu. Na ne si môžeme zavesiť rôzne ozdoby. Také ozdoby si môžeme vyrobiť aj sami.

Krásne ozdoby a zároveň voňavé:

  • pomanranč, citrón, mandarinku, jablko, kiwi nakrájame na tenké plátky a necháme vysušiť, potom prevlečieme nitkou alebo banlnkou
  • vonná gulička: do jablka zatlačíme pár kúskov klinčeka a jablko za stopku ozdobnou mašličkou zavesíme ako dekoráciu
  • vonné citrusy: pomaranč alebo iný citrus previažeme mašličkou a priviažeme k nemu kúsky škorice a badiánu prípadne aby sa nám mašlička nevyvliekla prepichneme aj klinčekami (koreninou).
  • závesná reťaz nad krb (alebo do prázdneho neútulného priestoru) na ozdobnú šnúrku pripevníme usušené plátky ovociy, oriešky, vonné guličky, ale aj drobné časti vetvičiek, šišiek,…