Archív značiek: rady

Pivo pre orchideu

Napísané , autor:

Čas od času je dobré orchideám utrieť listy od prachu (prípadne škvŕn od vody z rosenia listov). Dajú sa kúpiť špeciálne vlhčené obrúsky na listy rastlín – na ošetrenie listov všetkých druhov orchideí a izbových rastlín.

Napríklad od výrobcu Forestina.cz sa dá kúpiť 15ks obrúskov v uzatváracom sáčku za cca 3,5€. Obrúsok na listoch vytvára antistatický povlak – zabraňuje tak usadzovaniu prachu. Odstraňuje z listov vápenaté škvrny. Vďaka obsiahnutému hnojivu rastlinu čiastočne vyživujú. Zanechávajú prirodzene hodvábny a zdravý lesk.
Zloženie: menej ako5% aniónových tenzidov, parfum,methylisothiazolinon, benzisothiazolinon, oktylizothiazolinon, fenoxyetanol, močovina

Po jednom balené vlhčené obrúsky od Floria.cz stoja cca 0,5€. sú určené na zvýšenie dekoratívneho vzhľadu listov, obsahujú živiny a včelí vosk. Tento obrúsok taktiež čistí listy od vápenných škvŕn, vytvára antistatický povlak, pôsobí ako hnojivo – čiastočne vyživí (nenahrádza základnú výživu) a obsahuje včelí vosk – zvyšuje lesk listov a je prevenciou proti škodcom.

Ak nechceme kupovať drahé chemické prípravky môžme ísť bio-cestou a obzrieť sa v komore resp. chladničke. Určite nájdeme nejaké pivo.

Na tento účel si pripravíme roztok zo sladového piva v pomere 1ml na jeden liter prevarenej odstátej vody (môže byť len zálievková). Do roztoku namočíme papierový obrúsok (prípadne odličovací vatový tampón) potom listy utierame. Zbavíme tak orchidey prachu, pridáme lesk a ešte im dodáme vitamíny B a D.

Orchidea pre začiatočníka Phalaenopsis

Napísané , autor:

Kvietky čeľade vstavačovité (lat. Orchidaceae) teda neformálne orchidey zahrňujú vyše 800 – 1000 opísaných rodov a 25–30 000 druhov. A okrem botanických druhov je známych vyše 100 000 rôznych kultivarov a hybridov. Rastliny tejto čeľade sa vyznačujú značnou genetickou nestálosťou, čo umožňuje medzidruhové a dokonca medzirodové kríženie. Hybridy sú medzi pestovateľmi veľmi populárne a neustále vytvárajú nové formy.

Ale ktoré sú vhodné pre začínajúcich pestovateľov?

Teda ktoré znesú drobné prešľapy pri ich pestovaní?
Jednoznačne rod. Phalaenopsis = lišajovec (slovenský názov). Obľubujú teploty bežného bytu a vyhovuje im svetlo na správne zvolenej parapete okna. Ale predovšetkým majú najširšiu škálu farieb, tvarov a variácií kvetov.

Okienko z literatúry: Phalaenopsis (Bl.)

Tieto snáď najznámejšie epifytické orchideje sa vyskytujú v počte asi 70 druhov v ázijských trópoch. Ich rastlinné telá nemajú pahľuzy a sú tvorené niekoľkými jazykovými listami. Kvety kruhovitého alebo hviezdicovitého tvaru sú sfarbené celou škálou farieb. Sú veľmi trvanlivé, po odkvitnutí kvetný stvoly často opäť kvitnú, takže po veľkú časť roka stále je čo obdivovať.

Vzhľadom ku krátkej dobe od opeľovania do kvetu, bolo vyšľachtené obrovské množstvo hybridov vo veľkej škále farieb, a to aj krížením s rodom Doritis (Doritaenopsis).

Kultivačné podmienky všeobecne:

Tento rod má malé nároky na svetlo, teda môžeme rastliny umiestniť na parapet východného, západného alebo severného okna s pritienením v lete alebo v jeho blízkosti, ale vyššie požiadavky na teplotu, kde vyhovuje celoročne teplota 20 – 25 ° C.

Vyžaduje mierne častú zálievku a znáša občasné rosenie, ale len za predpokladu, že na noc sú rastliny (hlavne v pazuchách listov) úplne suché. Pri premočení súčasne s poklesom teploty sú mäkké listami náchylné na hubové choroby a môže dôjsť až k úhynu rastliny.

Tento rod je veľmi rozšírený a často sa pestuje v izbových podmienkach. Obľúbený pre svoju nenáročnosť, ľahké a dlhotrvajúce kvitnutie. Obrovské množstvo stále nových a nových hybridov dáva nespočetné množstvo veľkostí, tvarov a kombinácií farieb.

Od výsevu do kvitnutie je možné vypestovať rastlinu už za 3 roky. To je tiež dôvod možnosti rýchleho obmieňania a zdokonaľovania jednotlivých hybridov. Meristemové množenie je u tohto rodu trochu zložitejšie a menej používané, snáď len extra klony a materské rastliny stoja za túto námahu.

Hnojenie:
Phalaenopsis je nenáročný a hnojenie stačí v slabej koncentrácii 0,1% tekutého hnojiva raz za mesiac. Vegetačný pokoj nie je a po odkvitnutí je možné kvetný stvol len skrátiť aby znovu vyhnal z bočných očiek a predĺžil tým dobu kvitnutia druhotným kvetným stvolom.

Presádzanie:
Pre Phalaenopsis je vhodný substrát pre epifyty s dobrou drenážou na dne kvetináča. Pestuje sa takmer výlučne v kvetináčoch, len niekoľko vzácnych botanických druhov možno pestovať aj na bloku. Presádza sa len v prípade rozloženého substrátu alebo nedostatočnej veľkosti kvetináča.

Vegetatívne množenie možno ovplyvniť len pomocou chemikálií použitých na kvetnom stvole u očiek, alebo náhodným vyrašením adventívnych (spiacich) očiek kvetného stvolu, prípadne u koreňovej bázy. Vznikajú tzv. Keiko rastlinky, ktoré majú všetky znaky rodičovskej rastliny.

Kríženec orchideí Cambria

Napísané , autor:

Cambria orchidea je hybridná, s nádherným farbami, pre ktoré sa stáva veľmi populárnou. Jej pestovanie nie je príliš ťažké, pestujú sa pri priemernej teplote vo väčšiny domácností. Sú tiež známe ako Beallara orchidey, a jeho rodičmi sú Odontoglossum, Cochlioda Lindl, Brassias, Miltonias a Oncidiums.

Cambria je obchodný názov pre medzirodových krížencov medzi týmito rodmi orchideí, patriaci do čeľade Orchidaceae, podčeľade Epidendroideae, a podkmeňov Cymbidieaetribe, Oncidiinae a to:

  • Odontoglossum, Kunth 1816
  • Oncidium, Sw.
  • Miltonia, Lindl. 1837
  • Cochlioda, Lindl. 1853
  • Brassia, R. Br. 1813

V roku 1911 pán Charles Vuylsteke vytvoril prvý hybrid orchideje medzi Odontoglossum crispum x Miltonia x Cochlioda noetzliana nazývaná Vuylstekeara v jeho počesť.

Asi o desať rokov neskôr krížením Vuylstekeara a Odontoglossum Clonius sa objavil Vuylstekeara Cambria Plush, vydaný Kráľovskej záhradníckej spoločnosti a Americkej Orchid spoločnosti.

Od tej chvíle bolo vytvorených veľa nádherných krížencov a termín Cambria sa v súčasnej dobe používa pre veľkú skupinu hybridných orchideí s krásnymi strakatými a pestrofarebnými kvetmi.

Charakteristika
Orchidey Cambria  majú úplne pretiahnuté pahľuzy, z ktorých sa rozvíjajú listy a dlhé kvetinové stonky. Kvetenstvo má tri až sedem kvetov. Na konci obdobia kvitnutia orchidea vytvára novú pahľuzu, môže vytvoriť novú rastlinu.

Tieto vždyzelené orchidey môžu mať kvety so širokou škálou farieb a tvarov. Obvykle sú veľké a hýria nádhernými farbami, veľmi sýte, tmavo červené, fialové alebo oranžové, rôzne škvrnité s bielou.

Cambrie kvitnú na jar, v lete a na jeseň, v závislosti od podmienok prostredia. Tieto rastliny sú veľmi rozšírené a veľmi ľahko sa pestujú.

Puky kvetov na orchidei opadali

Napísané , autor:

Zalievam, hnojím, premiestňujem, starám sa o ich blaho všemožne sa snažím, aby mi orchideje vykvitli, a keď sa už konečne objavili puky tak všetky zrazu ožltli, uschli a odpadli.

PREČO?

Samozrejme možností je viac:

  • orchidea bola premiestnená a tým bola oslabená (všetky svoje sily vynaložila prispôsobeniu sa)
  • v blízkosti boli jablká či iné ovocie, ktoré pri zrení produkujú etylén, to má tiež za následok opad pukov.
  • Phalaenopsisom väčšinou opadajú puky z dôvodu slabého svetla v zimnom období – mať Phalaenopsis počas zimy pri okne, ale nesmie sa ho dotýkať. Pozor pri vetraní na chlad.
  • rosenie – pozor, aby sa voda nedostala na kvety, lebo iste zvädnú a následne opadajú.

Zemina či substrát pre orchideu

Napísané , autor:

Orchideje patria medzi najkrajšie izbové kvety, ktoré môžeme pestovať. Dajú sa zakúpiť aj v supermarketoch, v bežných záhradníckych obchodoch a starostlivosť o ne zvládne takmer každý, len treba vedieť ako. Len rastlinky v dobrej kondícii nám budú kvitnúť a preto im treba dopriať to čo potrebujú.

Orchideje majú rady svetlo, ale nie priame slnko. V zimnom období im môžete predĺžiť deň pomocou umelého osvetlenia. Väčšine bežne pestovaným druhom orchideí vyhovuje normálna izbová teplota okolo 20 °C, maximum 25 °C. V zime by nemala teplota klesnúť pod 18 °C.
Orchideje zalievame opatrne, pretože neznášajú premočenie. Pred ďalšou zálievkou sa radšej prstami presvedčíme, či je povrch zeminy v kvetináči suchý. Na zalievanie sa používa iba mäkká, odstatá voda izbovej teploty.
Na frekvenciu polievania, na rast a prospievanie orchideí má vplyv kvalita a zloženie substrátu. Tak teda aký substrát je najvhodnejší?

Substráty pre orchideje.

Začiatočníkov trápi otázka, kde správny substrát zohnať, alebo ako ho správne namiešať. Skúsenejší či pokročilejší pestovatelia a profesionáli vedia, že je to neustále skúšanie a vylepšovanie pomeru základných komponentov, ich nahrádzanie vhodnejšími zložkami substrátu a porovnávanie ich vhodnosti pre jednotlivé druhy a typy orchideí. Je tiež jednoznačne preukázané, že substrát, ktorý sa osvedčil u jedného pestovateľa, úplne sklamal a nesplnil požiadavky u iného v iných, aj keď na prvý pohľad podobných, podmienkach.

Z toho vyplýva jediná istota – môžete si kúpiť už namiešaný substrát, ale nikdy to nebude presne ono a ak si ho namiešate sami, dostanete sa do kolotoča neustáleho vylepšovania a upravovania pomeru aj zložiek. Nie je totiž dobré použiť univerzálny substrát pre epifyty, terestrity, petrofyty a všetky ostatné … fyty.

Rovnako tak nie je identický substrát pre mladé rastliny a pre dospelé až výstavné exempláre. Preto sa pokúsim poskytnúť niekoľko návodov a vodítok, ktorými je možné sa vyhnúť najzákladnejším chybám a ľahšie sa dopracovať úspechu.

Rozdelenie orchideí do základných skupín:

Požiadavky orchideí na zloženie a vlastnosti substrátu: Najskôr je potrebné si rozdeliť základné skupiny orchideí aspoň na epifyty a terestrity. Tu sa totiž nároky jednotlivých typov najviac odlišujú a špecifické požiadavky týchto skupín je potrebné rešpektovať.

Epifyty: rastú prevažne na stromoch a ich korene slúžia na prichytenie na hostiteľskej rastline a súčasne aj k príjmu živín. Korene sú však väčšinou málo zakryté, alebo úplne obnažené a preto substrát pre túto skupinu musí byť veľmi vzdušný, neuléhavý, primerane nasiakajúci aj presychajúci. Pre mladé rastliny tejto skupiny môže byť podľa veľkosti jemnejšia a s o niečo vyššou schopnosťou zadržiavať vlhkosť, pretože tieto mladé rastlinky majú aj malý koreňový systém a tým sú tiež zraniteľnejšie pri výkyvoch teplôt a vlhkosti.

Terestrity: rastú prevažne v substrátoch pod stromami a kríkmi, v napadanom a spráchnivenom lístí, prípadne naplavených zeminách. Preto je ich koreňový systém odlišný a prispôsobený príjmu živín, uchyteniu v pôde, skalných štrbinách alebo podobnom podklade.

Komponenty substrátov:

Základom substrátu pre orchideje sú tie komponenty, ktoré aj v prírode tvorí základ pre uchytenie a rast koreňov.

  • drvená kôra: zvlášť borovicová, jedľová, dubová, ktoré neobsahujú veľa silíc a nepodliehajú tak ľahko rozkladu, ako napríklad kôra smreková. Používa sa v dvoch základných zrnitostiach. Pre mladé rastliny zrnitosť 0,2 – 1,0 cm, pre dospelé potom 1 – 3 cm. Menšie častice ako 0,2 cm sa odstraňujú ako odpad, pre dospelé je odpad všetko pod 1 c
  • rašeliník (Sphagnum): živý zelený rašeliník je v súčasnej dobe takmer nedostupný, pretože je väčšinou súčasťou chránených oblastí a získava sa iba z lokalít, kde prebieha ťažba rašeliny, alebo dreva a miesto by bolo aj tak zničené. Tieto možnosti sú však veľmi náhodné a obmedzené. Nedá sa s nimi kalkulovať, zvlášť pri väčšej spotrebe. Preto sa dováža a predáva, bohužiaľ len vo väčšom balení, sušené – biele Sphagnum z Nového Zélandu a tzv. biela rašelina z Bieloruska – (embargo).
  • rašelina – hrubá, vláknitá, pokiaľ nie je upravené pH, potom je treba ešte upraviť pridaním vápenca. Väčšina rašelinových substrátov však má už pôdnu kyslosť upravenú
  • drvený penový polystyrén – v hrubosti podľa základu kôry pre substrát a súčasne tiež vhodný vo väčších kúskoch ako drenáž na dno nádoby. Je potrebné si ale uvedomiť, že tento syntetický materiál nepodlieha rozkladu a pri presádzaní a likvidácii je problém sa ho zbaviť. Preto bol v Nemecku tiež, v komerčnej oblasti, zakázaný používať.
  • penový polyuretán (molitan) veľkosti 1-2 cm sa môže používať ako náhradka Sphagna, pretože zadržiava vlhkosť v substráte a postupným rozkladom uvoľňuje živiny, zvlášť dusík.
  • hnojivové prímesi – sušený kravinec, kompostovka, bukovka, Osmocoty, hnojivové tyčinky, u terestritov aj plné granulované hnojivá (NPK, Superfosfát, …) a pod.
  • dezinfekčné prímesi – drevené uhlie, korene papradí, pemza
  • novo používané komponenty – tropická stromová papraď, xaxim, polypodium vulgare, osmunda regalis (koreň paprade), kokosové čipsy (vyprané!)
  • experimentálne prvky – drobný koks, tehlová drť, korkový odpad, hobliny, hrubý piesok, štrk, keramzit, biolaston, škrupiny orechov, perlit (agroperlitu-hrubý) …

Úprava pH (kyslosti)

Podľa individuálnych požiadaviek jednotlivých druhov na kyslosť je nutné túto upraviť do prijateľnej tolerancie. Takáto úprava je však už zložitým postupom s potrebou vedomostí a možností výsledok zmerať pH metrom. Tento postup použijeme snáď len v prípade monokultúry vo väčšom rozsahu, kedy sa chceme vyvarovať väčším ťažkostiam.

Pre zvýšenie kyslosti je vhodná rašelina s pH 4-5, alebo kôra ihličnanov v podobnom pH rozsahu a alebo čerstvý rašeliník · pre zníženie kyslosti sa používa vápenec (mletý, alebo dolomitický)

Každý substrát potrebuje ako zložku kyslú, tak zložku zásaditú. Líšia sa len ich pomerom a celkovým výsledným číslom pH.

Musíme si tiež uvedomiť, že zdravotný stav, kondícia rastliny, tepelné a svetelné podmienky, sú prinajmenšom rovnako dôležité ako substrát, v ktorom rastlina rastie a z ktorého získava živiny.

Substrát pre epifyty

Základom je drvená borovicová kôra, ktorá tvorí základ substrátu (asi 60% objemového obsahu). Prídavky pre zlepšenie vlastností ako Sphagnum, polystyrén a molitan sa pridávajú v pomere, ktorý zodpovedá podmienkam, v ktorých bude použitý.

Je potrebné brať do úvahy najmä vysychanie a možnosť úpravy vodného režimu – čo je vždy individuálne. Vyššie uvedené vlastnosti jednotlivých komponentov by mohli byť v určovaní množstva vodítkom pre zvýšenie, alebo zníženie pomeru.

Ostatné komponenty sú na zváženie a skúsenostiach každého pestovateľa – drevené uhlie (je vhodné pre dezinfekciu poškodených koreňov a pôdnych hubových chorôb), škrupiny, keramzit a podobne ja osobne nepoužívam, ale niekto z nedostatku iného materiálu a potreby prevzdušniť substrát na ne nedá dopustiť na ich trvanlivosť.

Pestovanie v čistých hoblinách sa síce v mnohých prípadoch osvedčilo (ide o sterilný materiál) ale doba, po ktorú možno rastliny v tomto substráte pestovať nie je jednotná a líši sa podľa jednotlivých druhov orchideí aj hoblín. Môžete si všimnúť, že dovážané orchideje do hypermarketov sú často len v kôrovom substráte bez prímesí. Potom je nutné viac sa venovať hnojeniu a prísunu živín.

Substráty pre terestrity

Na rozdiel od epifytných majú hlavne zabezpečiť koreňovú výživu rastlín. Preto je ich zloženie odlišné a do substrátu sa pridáva väčšie množstvo zásoby hnojív.

Zloženie týchto substrátov sa potom skôr približuje zmesiam pre izbové okrasné rastliny. Základ je rašelina, prímesi podľa nárokov jednotlivých druhov – jemná borovicová kôra a polystyrén na prevzdušnenie, vápenec podľa potreby na úpravu pH, pozvoľna sa uvoľňujúce hnojivá – Osmocoty, rohová múčka, kostná múčka, NPK, močovina a pod.

Terestrity tiež na rozdiel od epifyt vyžadujú pre svoj koreňový systém trochu väčšie kvetináče a pokiaľ je to možné, najlepšie prospievajú vysadené vo voľnej pôde. Skleník alebo zimná záhrada, ktoré umožňuje aj v lete upraviť podmienky podľa požiadaviek zasadených orchideí.

Substráty pre petrofyty

Trebaaspoň spomenúť aj túto skupinu orchideí, ktorá sa síce v amatérskych zbierkach vyskytuje zriedkavo, ale pre úplnosť a odlišnosť ich požiadaviek.

Petrofyty sú rastliny rastúce na skalnatom podklade – v skalných štrbinách, v malých jamkách sklál s minimálnym množstvom naviateho, alebo naplaveného substrátu. Pre svoj rast však vyžadujú väčšinou takmer plné slnka a podložia kamenisté, ktoré sa ohrieva a chladne.

Do týchto substrátov dávame väčšie aj menšie kamene až drť ako základ, ktorý tvorí asi 60% objemu a zvyšok doplníme substrátom pre terestrity s pridaním väčších kúskov dreveného uhlia. Toto sa netýka hybridov, ale iba vzácnejších botanických druhov s ich špecifickými nárokmi. Treba tiež zistiť potrebnú hodnotu pH a podľa toho použiť vápenatú horninu, alebo lávový kameň, granodiority, pemzu a alebo iný vhodný prírodný komponent. V niektorých prípadoch sa používajú aj rôzne náhrady umelo upravované (napr. Aliflor, Keramzit apod.).

Chladnomilná orchidea Zygopetalum

Napísané , autor:

Gratulanti mi doniesli prekrásnu orchideu že na okne mám ešte miesto na jednu. Ale netušili že ja mám len Phalaenopsis a že, nie všetky druhy orchideí majú radi toľko tepla. Na ceduľke napísané Zygopetalum.
Táto orchidea je trošku náročnejšia, hlavne na preliatie a preto sa neodporúča začiatočníkom, ak sa však dokážu, ubrániť prelievaniu tejto krásnej orchidey určite vykvitne, (pre kvitnutie je potrebný pokles nočnej teploty) Pokiaľ sa pestuje tam kde sa v zime „neotvára radiátor“ a dopraje sa jej kratšie obdobie sucha, potom vykvitne z ešte nevyzretých hľúz.

Okienko z literatúry: Zygopetalum (Hook.)

Orchidey tohto rodu sú epifytické, chladnomilné až temperované, nachádzajúce sa asi v 20 druhoch v Latinskej Amerike. Najznámejší z nich je z. MacKaya, často sa vyskytujúci v zbierkach amatérskych i profesionálnych pestovateľov, pre svoju nenáročnosť a aj pre začiatočníkov ľahkú dostupnosť. Ďalšie druhy už nie sú tak časté, ale v poslednej dobe sa objavujú veľmi vydarené hybridy, ktoré prinášajú nové farby (zelená, ružová, fialovo-čierna, biela a ich kombinácie) pri zachovaní nenáročnosti kultivácie. Niektoré hybridy i prenikavo ale veľmi príjemne voňajú.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Podmienky pre pestovanie sú podobné ako u rodu Cymbidium, iba substrát by mal byť s väčšou prímesou hrubšieho a pórovitého materiálu na dne pestovateľskej nádoby dostatočná drenáž. Teploty v zimnom období do 12º C, v letnom období (½ júla až ½ septembra) vyžaduje asi 8 týždňov vegetačného pokoja s veľmi obmedzenou zálievkou pre dobrú indukciu kvetov. Dostatok nepriameho slnečného svetla

Hnojenie:
V dobe rastu nových výhonkov hnojíme v 14-denných intervaloch zálievkou 0,15% roztoku kvapalného hnojiva. V čase vegetačného pokoja až po nasadenie kvetov bez hnojenia, pre nárast a vývin kvetov potom mierne 1x za mesiac prihnojiť.

Presádzanie:
Presádzame po odkvitnutí len v prípade, že je to nutné z dôvodu:
– Rozložený a už príliš nasiakajúci substrát.
– Rastlina sa nezmestí do pestovateľskej nádoby a chceme ju rozdeliť
– Chceme odstrániť staré bezlisté pahľuzy a odumreté korene.
Keď presádzame tak do dostatočne hrubého a priepustného substrátu môžeme pridať aj trochu sušeného kravinca, alebo komplexného granulovaného hnojiva, ako hnojivú zásobu pre vegetačný nárast.
Pri predávkovaní dusíkatým hnojivom musíme počítať s tým, že rastlina môže jeden rok kvitnutia vynechať, ale výrazne sa jej zlepší kondícia a veľkosť pahľuzy.

Najrozsiahlejšia orchidea Dendrobium

Napísané , autor:

Orchidea rodu Dendródium (lat. Dendrobium) patrí do podskupiny Dendrobiinae spolu s menej známymi rodmi Cadetia, Diplocaulobium, Epigenium a Flickingeria. Tento druh orchideje je najrozsiahlejší. Vyskytujú sa od Japonska až po Filipíny a tiež v Austrálii. Väčšina z nich rastie epifyticky na stromoch, iba hŕstka z týchto druhov orchideí rastie na zemi alebo na skalách. Rastlina má rada svetlo, ale nie priame slnko. Dendrobii vyhovuje normálna izbová teplota okolo 20 ° C, maximum 25 ° C. V zime by nemala teplota pri pestovaní rastliny klesnúť pod 15 °C.

Okienko z literatúry: Dendrobium (Sw.)

Rod Dendrobium zahŕňa viac ako 900 druhov so širokým areálom rozšírenia – od Srí Lanky cez juhovýchodnú Áziu po Japonsko, tichomorské ostrovy a Austráliu.
Tieto epifytické rastliny majú článkované zdurené pahľuzy, podľa druhu od niekoľkých cm až do dĺžky presahujúcej 1 meter. Listy sú krátke, kvety rastú jednotlivo, vo vzpriamenom alebo previsnutom strapci. Niektoré druhy sú vždy zelené, iné druhy sa vyznačujú opadaním listov.

Rod Dendrobium zahŕňa stovky prevažne epifytných druhov najrôznejších veľkostí a farieb. Jeho príslušníci sa vyskytujú vo veľmi rozmanitých prostrediach, preto aj ich nároky, predovšetkým pokiaľ ide o teplotu, potrebnú na indukciu kvitnutia a zdarný rast, sú rôzne.

U tohto rodu rozoznávame druhy:

  • chladnomilné napr. den. kingianum,
  • temperované napr. den. loddigessii,
  • teplomilné napr. den. Phalaenopsis.

V juhovýchodnej Ázii bolo vyšľachtené veľké množstvo hybridných rastlín, ktoré bez problému kvitnú veľkými kvetmi rôznych farieb, väčšinou v zimnom období až na jar, a sú tolerantnejšie k pestovateľským nárokom. Najmä teplomilné hybridy sa dajú s úspechom pestovať na parapete za oknom.

Hybridy
Hybridy sa základom den.nobile vytvorili vďaka usilovnosti pána Yamamota na Hawaii samostatnú a veľmi obsiahlu skupinu tzv. Yamamoto hybridy s veľkou škálou farieb a odtieňov. Táto skupina je skôr chladnomilnejšia, darí sa im najlepšie celé leto vonku na zatienenom mieste až do prvých mrazíkov. Práve rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou, spolu s redukovanou zálievkou, indukujú tvorbu kvetných púčikov a za toto „macošké zaobchádzanie“ sa rastliny odmenia krásnou násadou kvetov.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Dendrobie pestujeme dostatočne ukotvené na bloku, alebo v malých kvetináčoch s trochou epifytního substrátu a dostatočnú drenážou na dne. Pri ukotvení na bloku platí, že rastliny musia byť priviazané aj na niekoľkých miestach k opore, alebo závesu, pretože ide o výšku niekoľkých pahľúz zaťažených kvetmi až 50 cm vysokými, na maličkej základni. Rastlinám každoročne, väčšinou na jar prirastajú nové pahľuzy, ktoré počas jesene a zimy vyzrievajú. Veľmi staré, nevzhľadné pahľuzy bez listov je možné odrezať. V horúcich a suchých letných dňoch vonku umiestnené rastliny 1-2x denne rastliny orosíme (nie na noc).
Teplomilné druhy den.phalaenopsis lepšie kvitnú, sú – ak v malých pestovateľských nádobách a môžu byť nastavené tak tesne, že sa navzájom podopierajú.

Zalievanie:
Dendrobium zalievame opatrne, pretože neznášajú premočenie. Pred ďalšou zálievkou sa radšej prstami presvedčíme, či je povrch zeminy v kvetináči suchý. Na zalievanie sa používa iba mäkká, odstatá voda izbovej teploty najlepšie teplá. Ak pestujeme rastlinu v zime v chlade, obmedzíme zálievku. Vzdušná vlhkosť by sa mala pohybovať okolo 80%.

Hnojenie:
Dendrobie hnojíme iba mierne a to na jar (1x za 14 dní prihnojujeme hnojivami pre orchideje, ktoré neobsahujú vápno) pri náraste nových výhonov po odkvitnutí až v lete pri dokončovaní rastu nových pahľúz a ich vyzrievaní. Potom hnojenie zastavíme a redukujeme aj zálievku. U teplomilných (den.phalaenopsis) nie je tento postup tak výrazne potrebný ako u studenovodných (den.nobile).

Presádzanie:
Dendrobie presádzame veľmi málo. Z dôvodu delenia, obnovy substrátu alebo odstraňovania väčšieho množstva starých a bezlistých pahľúz. Vždy po odkvitnutí pri začiatku nárastu nových pahľúz a tvorby nových koreňov. Dendrobium sa presádza približne po troch až štyroch rokoch do nepríliš veľkého kvetináča, ktorý by však nebránil správnemu rastu rastliny. Používame špeciálne kúpenú pôdnu zmes pre orchideje.

Dendrobium rozmnožujeme delením a vzdušnými koreňmi.

Choroby

  • Hnedé škvrny na listoch – Ak sú škvrny tvrdé a suché, príčinou je popálenie slnkom. Škvrny neodstraňujte, ale zaistite pred priamymi slnečnými lúčmi pritienenie. Ak sú škvrny mäkké, je to príznak hubovej choroby. V tomto prípade napadnutú časť rastliny ihneď odstráňte.
  • Vodorovný alebo sklonený rast – Najčastejšou príčinou je nedostatok svetla, orchideje totiž potrebujú veľmi dobré osvetlenie. Ak však má orchidea dostatok svetla a napriek tomu je skleslá, možnou príčinou je nesprávna zálievka.
  • Plesnivý povlak na listoch – Príčinou je padlí, ktoré sa môže sa šíriť pri častom rosení listov za chladu, a tiež ak je vyparovanie vody z listov obmedzené.
  • Žiadne kvety -Príčinou sú nevhodné podmienky prostredia, v ktorom orchideu pestujete. Táto príčina sa zároveň tiež prejavuje nezdravým rastom orchideje.
  • Škodcovia – Roztočce, štítničky, červce a vošky.

Dendrobium a jeho druhy

  • Dendrobium densiflorum
  • Dendrobium nobile
  • Dendrobium aphrodite
  • Dendrobium atroviolaceum
  • Dendrobium bairdianum
  • Dendrobium brassii
  • Dendrobium byirdianum
  • Dendrobium Carpa
  • Dendrobium devonianum
  • Dendrobium ema GreenPan
  • Dendrobium emma

Dva najčastejšie predávané druhy Dendrobium Phalaenopsis, Dendrobium nobile a taktiež Dendrobium bigibbum. Majú úplne odlišné nároky.