Archív kategorií: akvárium

TIBI

Napísané , autor:

Tibi kryštáliky alebo tiež japonské morské kryštály, živé zrnká, alebo aj vodný kefír. Tibi kefír ja variantou klasického kefíru – ide o šumivý nápoj produkovaný živými mikroorganizmami, ktorý má liečivé účinky.

Kryštáliky Tibi sú živé zrnká (mikroorganizmy), k životu im stačí len voda a cukor, rastú teda sa množia celku rýchlo. Zrná tibi kryštálov majú jedinečnú štruktúru a farbu, sú priehľadné, krehké a dajú sa ľahko rozlomiť na časti. Stačí nekovová nádoba s vrchnákom s výživovým roztokom vody, cukru a nejakým sušeným ovocím (slivky, marhule, hrozienka), kde rastú/množia sa a delia. Spotrebovávajú cukor a uvoľňujú do roztoku cenné látky (ale aj CO2), ktoré pôsobia priaznivo na zdravotný stav. Tradičný vodný kefír je kultivovaný z priesvitných kefírových zŕn, ktoré sú matné s pevnou štruktúrou v porovnaní s tradičným mliečnym kefírovým zrnom z Kaukazu. V závislosti na type a množstve pridaného cukru nieje neobvyklé keď nápoj obsahuje 2 – 3 % alkoholu po 48 hodinách kvasenia.

Tibi kryštály – účinky na ľudský organizmus

Tibi kryštály sa v lekárstve môžu užívať pre mnoho účelov. Tibi kryštály môžu liečiť a zlepšiť priebeh týchto ťažkostí a ochorení:
• nervové ochorenia a depresie
• žalúdočné ťažkosti
• problémy so žlčníkom, pankreasom
• astma, katary priedušiek
• sklerózy, vysoký krvný tlak a choroby srdca
• lieči kožné prejavy alergií, ekzémy, akné a vyrážky
• chudokrvnosť
• krvné ťažkosti
• znižuje cukor v krvi a lieči slezinu
• nedostatočná tvorba bielych krviniek T-lymfocitov
• choroby ženských orgánov
• úplne regeneruje imunitný systém
• spomaľuje proces starnutia
• infarkty
• choroby pečene
• obličkové problémy
• žltačková diéta
• vylepšuje kvalitu pleti a vlasov
• obnovuje rovnováhu čriev
• lieči zápaly v tele i na tele

Kefír d’acqua

Spotreba nápoja na osobu je 1,5 litra za deň, výrobná kvasná doba je 48 hodín (odporúča sa 3 litre ako základ)

•   9 polievkových lyžíc kryštálov Tibi,
•   15 až 21 dkg bežného kryštálového cukru,
•   3 kusy sušeného ovocia, alebo asi 20 ks hrozienok,
•   3 litre odstátej/prevarenej vody bez chlóru,
•   1 citrón šťavu a kôru citrónu dobre umyť.

Ideálna pre výrobu je veľká fľaša od uhoriek (5litrovka),upevniť tesné viečko na nádobe a nechať obsah kvasiť dva dni pri izbovej teplote, nápoj občas zamiešať!
Po scedení kryštáliky dobre prepláchneme studenou vodou a postup opakujeme.

Scedený nápoja v sklenenej nádobe skladujeme v chladničke:
• nápoj po 24 hodinách pôsobí ako preháňadlo,
• nápoj po 48 hodinách normalizuje a je pre bežné užívanie,
• trojdenný nápoj a starší skôr upcháva.

 Ďalšie využitie v akvaristike

Keďže vedľajší produkt týchto tibi kryštálikov pri výrobe super zdravého nápoja je kysličník uhličitý, má využitie aj pre akvaristov ako pomerne lacný a bezpečný (oproti prekysnutiu kvasníc) zdroj CO2. Stačí jedna fľaša s ocukrenou vodou plus zopár sušených hrozienok, vrchnáčik s tesniacim otvorom na hadičku (kto chce počítať bublinky ešte obyčajnú detskú odsávačku na soplíky) a difuzér do akvária.

Netreba pripomínať že CO2 je najlepším hnojivom pre vodné rastlinky.

Kto chce „uskladnovať“ CO2 tak radšej použije sklenené fľaše (jednu vymení za tú odsávačku) a pridá ešte akvaristické škrtidlo (= redukčný ventil).

Z pokusov s tibi kryštálikmi je známe že je bublinkovanie (tvorba CO2) závislé od slnečného žiarenia t.j. v noci sa spomalí, cez deň počas priameho slnečného osvietenia sa zrýchli.

A ešte vždy sa dá nápoj vypiť 🙂

Typické mikroorganizmy izolované z kefírového zrna:

(podľa fisar.net/tibi/)

  • Lactobacill: Lb. alactosus, Lb. brevis, Lb. casei subsp. casei, Lb. casei subsp. pseudoplantarum, Lb. casei subsp. rhamnosus, Lb. casei subsp. tolerans,  Lb. coryneformis subsp. torquens, Lb. fructosus, Lb. hilgardii, Lb. homohiochi,Lb. plantarum,Lb. pseudoplantarum,Lb. yamanashiensis
  • Streptococci/lactococci: Streptococcus cremeris,Str. faecalis,Str. lactis,Leuconostoc mesenteroides,Pediococcus damnosus
  • Kvasinky: Saccharomyces cerevisiae, S. florentinus, S. pretoriensis, Candida valida, C. lambica, Kloeckera apiculata, Hansenula yalbensis

PhDr., PaedDr. Petr Karel Nečas, CSc. „Civilizační choroby,výživa a my“

Návody a recepty na prípravu rôznych liečivých variácií klasického vodného kefíru sú aj v knihe P.K.Nečasa.

Použitím kefírových zŕn možno spojiť výhody a účinky bylinných čajov a odvarov so schopnosťou kefírovej kultúry rozkladať vodou nerozpustné alebo ťažko stráviteľné látky – tzv. probiotický bylinný čaj.

SAE – Siamese Algae Eater = siamský požierač rias

Napísané , autor:

Tak konečne sme do akvária zohnali tú pravú správnu SAE rybku z čeľade Cyprinidae (kaprovité).

Jeden z najlepších likvidátorov rias v akváriu. Zakrátko dostane pod kontrolu porasty najmä zelených rias, ale aj červené riasy, ktoré si iní požierači rias nevšímajú.

Slovensky: Mrenka siamská
Latinsky: Crossocheilus siamensis
synonymá: parmičky siamské, Parmoun siamský, mrenka čiernopruhá
Česky: Parmička černopruhá
Anglicky: Siamese algae-eater

Pochádza z Ázie (Thajsko, Sumatra, Malajzia, Borneo), odkiaľ je k nám dovážaná pretože sa v nádržiach nerozmnožuje. Dožíva sa až 10 rokov a podľa veľkosti nádrže dorastá od 10 do 15cm.
V akváriu minimálne 60litrovom, sa  zdržiava v strednej a dolnej časti. Snažíme ich mať v menšom kŕdli aspoň 4kusy nikdy nie po jednej. Sú znášanlivé, pokojné, mierne rybky, ktoré sa výborne hodia do spoločenských akvárií.

Potrebuje čistú vodu s čo najmenším obsahom dusíkatých látok a v dospelosti veľkú nádrž. Je to rýchly plavec a dobrý skokan, nádrž preto musí byť zakrytá. V zajatí tieto ryby rastú pomalšie a zväčša nedosahujú veľkosti 15 cm.

Túto rybku si môžete v predajni ľahko pomýliť s inými, podobnými rybami. V mnohých akvaristikách pod jej názvom predávajú iný druh. Tie síce tiež konzumujú riasy, ale nie červené riasy a navyše sú oveľa agresívnejšie. Rybky sú často predávané veľmi malé (cca 2 cm), venujte preto pozornosť rozlišovacím znakom, aby ste nekúpili iný druh. Najčastejšie možno zameniť s týmito druhmi: parmičky krásnoploutvá (Epalzeorhynchos kalopterus), Prísavka thajská (Gyrinocheilus aymonieri), parmička kambodžská – „falošný siamensis“ (Garra cambodgiensis).
Pravá SAE má 1 pár tenkých, dopredu smerujúcích fúzikov (podobné druhy majú dva alebo žiadne). Čierny pruh vedie od nosa až na koniec chvostovej plutvy a nad ním už nie je ďalší. Všetky plutvy sú priehľadné, bez akéhokoľvek zafarbenia. Spodná časť tela je svetlá, horná tmavšia s viditeľným mriežkovaním.

Typy plutiev bojovníc

Napísané , autor:

Typy plutiev: Pri dnešných úspechoch chovateľov môžeme na trhu nájsť aj iné tu neuvedené typy plutiev. Napríklad s okrúhlym, praporcovým, kvapkovitým či špicatým tvarom chvosta.

  • Short tail (krátky) – Tento typ plutiev majú ryby voľne žijúce v prírode. Chvostová plutva môže byť okrúhla až polkruhová.
  • Veil tail (závoj) – Tento typ chvosta je najčastejšou formou, ktorá je v obchodoch. Hore a dole je mierne elipticky zaoblený, koniec chvosta býva rovný. Chvost je vcelku úzky.
  • Half moon (polmesiac) – Keď samček roztiahne svoje plutvy, tak by chvostová plutva mala byť polkruhovitá, tj. s uhlom 180 °.
  • Delta tail (deltovitý) – Chvostová plutva má trojuholníkovitý tvar a je širší ako Veil tail.
  • Double tail (dvojitý) – Táto forma s rozdvojenou chvostovou plutvou bola pôvodne vyšľachtená v USA a roku 1992 bola dovezená aj do Európy. Hovorí sa jej tiež Libby Betta.
  • Crown tail (koruna) – U tejto formy presahujú lúče plutiev cez okraj chrbtovej, análnej a chvostovej plutvy.

Zaujímavosti o bojovniciach

Napísané , autor:
  • Všeobecne sa uvádza, že domovinou bojovnice pestrej sú ryžové polia. Je zrejmé, že ide o omyl, lebo labyrintky tu iste boli skôr než pestovanie ryže. Pôvodom je táto ryba z bažín a močiarov (kde zrejme rástli tiež divoké formy ryže) a až oveľa neskôr sa dostala do umelých rýžovišť vytvorených človekom.
  • V Thajských pestiarňach sa Betta splendens chová vo fľašiach od whisky podobných našej „plácačke“ od rumu. Tieto fľaše sú naskladané na zemi vedľa seba jedna za druhou a to až v počte 10 až 15 tisíc. Zriadenci týchto pestiarní (väčšinou mladé ženy) potom po týchto fľašiach chodia s nasávačkou, menia vodu a sypú im krmivo. Bojovnice predávané u nás a v celej Európe pochádza hlavne z thajských pestiarní.
  • Bojovníčka pestrá (Betta splendens) bola v minulosti (2001?) preradená z čeľade labyrintkovité (Belontiidae) do čeľade guramovité (Osphronemidae). Dôvod týchto taxonomických zmien je zdôvodnený v mnohých vedeckých prácach.
  • Prvýkrát sa bojovníčka pestrá dostala do Európy, konkrétne do Francúzska, roku 1874, kde sa o jej rozmnoženie neúspešne pokúšal Carbonnier. Prvý odchov sa podaril roku 1892 Juenetovi práve vo Francúzsku. Roku 1893 prišli prvé kúsky do Nemecka a v roku 1897 dováža S. E. Vráz bojovnice zo Siamu do Čiech.
  • Bojovnica pestrá je najznámejším zástupcom rodu Betta. Spolu s ďalšími tvarovými a farebnými formami a druhmi tej istej skupiny, napríklad bojovnica nebojovná (Betta imbellis), bojovnica bojovná (Betta Bellic) či bojovnica smaragdová (Betta Smaragdiny), stavia penové hniezdo pre odchov mladých. Ako stavitelia penových hniezd sú v tomto rodu v menšine. V súčasnej dobe je známych viac ako sto zástupcov rôznych foriem rodu Betta, z ktorých dobré tri štvrtiny sú tlamovce – to znamená, že odchovávajú svoje potomstvo v papuľke.
  • Cepedianum formy boli vyšľachtené z foriem divokých (krátkoploutvých). Cepedianum formy sú označované ako „Fantail“. Fantail znamená v angličtine „shell forma“, čo naopak neznamená, že nutne musí ísť o ryby z „umelých chovov“, keďže závojové formy pochádzajú aj z prírody (podnet na ich šľachtenie).
  • Existuje niekoľko prírodných foriem, ktoré sú farebne odlišné od nominálneho zástupcu. Takéto formy sú pomenované prívlastky mien z daného náleziska. Zatiaľ je známe osem rôznych foriem: Betta splendens „Ban Maka“, B. splendens „Ban Pak Bara“, B. splendens „Cha Am“, B. splendens „Hua Hin“, B. splendens „Khao Yai“, B. splendens „Khonburi“, B. splendens „Ko Samui“, B. splendens „Sam Roy Yod“ (jedná sa o rovnaký druh).
  • V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa v Nemecku (asi aj v Ázii) robili pokusy s krížením Betta splendens a Betta imbellis (bojovnica nebojovná). Tieto pokusy boli úspešné a boli tak vyšľachtené aj závojové formy B. imbellis. Ak si niekto chcel na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 20. storočia zaobstarať Bettu z Nemecka, nemal istotu, či nejde o kríženca.
  • Bojovnica pestrá bola zavlečená na americký kontinent, kde sa jej pomerne darí. Rozšírená je v krajinách strednej a južnej Ameriky na území Brazílie, Kolumbie a Dominikánskej republiky. V roku 1979, pri vyčíňaní hurikánu „David“ v Dominikánskej republike, došlo pravdepodobne k zničeniu pestiarne tropických rýb a vďaka tomu sa bojovnica dostala do kalných vôd rieky Rio Ozama.

Betta

Napísané , autor:

Nie nieje to preklep, nie Betka ale Betta po slovensky Bojovnice – je to rod rýb z čeľade guramovité (lat. Osphronemidae) patriace do podradu labyrintkovité (lat. Anabantoidei).

Tieto akváriové rybky patria medzi tzv. labyrintky. Toto pomenovanie je odvodené od tzv. labyrint-u čo je pomocný dýchací „nadžiabrový“ orgá], ktorý rybám umožňuje dýchať kyslík priamo zo vzduchu.

Labyrintky ako aj Bojovnice vo voľnej prírode často obývajú stojaté vody v močiaroch, ryžové polia, priekopy, ktoré sú chudobné na kyslík, preto sa museli prispôsobiť.To že bojovnice nepotrebujú okysličenú vodu je vynikajúce malých začínajúcich akvaristov, tzn. stačí malé akvárium bez okysličovacieho prístroja (filtra). Stačí meniť zakalenú vodu odstátou z vodovodu. Väčšina druhov Betta, sú náchylné k prejedaniu a zápche, takže im strava musí byť starostlivo regulovaná 1-2krát denne v malých dávkach. Stačí im 2litrová nádoba. Ale odporúča sa na 10-15 litrová pre jedného samčeka. Teplota vody im vyhovuje medzi 23 až 28°C – čo sa dá v byte docieliť aj bez ohrievača vody.

Najznámejšou je Bojovnica pestrá (lat. Betta splendens), ale sú aj dalšie druhy chované v akváriách, ale na Slovensku ojedinele. ( napr. Bojovnica bojovná – B.bellica, Bojovnica pruhovaná – B. fasciata, Bojovnica smaragdová – B. smaragdina, Bojovnica mierna – B. imbellis,..)

Bojovnica pestrá (lat. Betta splendens)

Obvykle dorastajú do veľkosti 6 až 8 cm a dožívajú sa zhruba 4 – 6 rokov, vo veľmi dobrých podmienkach aj 8 – 10 rokov. V ich domovine sa samci bojovníc používali ako hlavní účastníci obdoby známych kohútich zápasov.

Tieto ryby boli dlho a ešte stále sú šľachtené, preto sa akváriová forma od divokej formy značne líši. Okrem pôvodnej divej zelenej a červenej formy boli v zajatí vyšľachtené najrôznejšie farebné a tvarové odrody. Samce aj samice sa vyskytujú v mnohých farbách, ako je modrá, fialová, zelená, červená, biela a v ich rôznych kombináciách. Plutvy samčekov bývajú v prípade správneho chovu veľmi dlhé a rozličných tvarov.

Najvyhľadávanejšie sú jedince s jasnými farbami a obrovskými plutvami – najmä chvostová, chrbtová a análna-. Chvostová má byť taká dlhá aká je dĺžka tela samca.

Z farieb sa dáva prednosť lesklým, kovovozeleným, modrým, červeným žltým až tmavozeleným, tmavomodrým, tmavočerveným, fialovým prípadne zamatovočierným variáciám. Chovajú sa aj ryby so sklovito priehľadnými plutvami tzv. Hyalinské bojovnice, alebo s mliečnobielymi plutvami, alebo pri tzv. singapúrskych kmeňoch kombinácia viacerých farieb na tele a plutvách. Najvzácnejšie sú žlté a oranžové varianty.

Nemôžeme dať 2 samčekov do jednej nádrže! (alebo veľmi veľkú nádrž a mnoho úkrytov). K jednému samčekovi vždy aspoň dve rovnakoveľké samičky a dostatok úkrytov.

Bojovnica mierna (lat. Betta. imbellis)

Je známa z jednej lokality Indie a to z okolia Kuala Lumpur, objavená v roku 1970.

Dorastá do dĺžky 60mm. Žiabrové viečko má vždy zelené na rozdiel od bojovnice pestrej ktorá ho má vždy červené. Bojovnica mierna je veľmi plachá rybka, ktorá svoje pravé zafarbenie ukáže len v zatienenej nádrži a v spoločnosti jedincov svojho druhu. Samce sa navzájom predvádzajú ale nikdy si nebezpečne neublížia.

Nerasia sa podobne ako bojovnice pestré ale v jednej znáške je počet ikier zriedka vyšší ako 200ikier (u pestrej je ich 500-800) sú trošku robustnejšie ale plôdik je po rozplave nemotornejší, živí sa len najdrobnejšou a málo pohyblivou živou potravou (nálevníky a vírniky) až po 6 dňoch začne konzumovať naukliá cyklópov a žiabroviek soľných. Plôdik rastie veľmi pomaly a pohlavne dospieva až vo veku 8-9mesiacov. Voda na chov by mala byť mäkká cca 6°dGH a alkalita nemá presiahnuť hodnotu 1°, najvhodnejšia je neutrálna reakcia vody.

Na rozdiel od bojovnice pestrej , ktorá prakticky z vody nevyskakuje, je bojovnica mierna vynikajúci skokan až do výšky 200mm a môže využiť aj najmenšiu štrbinku a vyšplhá sa von z nádrže, najčastejšie niekde v jej kúte.

K potrave sa približuje váhavo a sú to často v ústach prevaľuje ba aj vypľuje a znova chytí kým ju konečne zožerie.

Frank Stanislav(Černý Jaroslav) Akváriové ryby PRÍRODA (Artia Praha) 1984 64-072-84 (510-21-85)

Akvarko – živorodky

Napísané , autor:

Živorodkovité (Poeciliidae) resp. živorodky patia medzi najznámejšie čeľade akvarijných rýb. Ako už z pomenovania vyplýva ich hlavným znakom je že rodia živé úplne vyvinuté jedince (namiesto kladenia ikier ako to je u iných druhov). Živorodky sú ryby, u ktorých dochádza k vnútornému oplodneniu ikier a následnému vývoju zárodkov vnútri tela samičky, ktorá potom rodí živé mladé rybky. Samčekovia majú análnu plutvu premenenú v tzv. Gonopodium, s ktorého pomocou dochádza k oplodneniu ikier vnútri tela samičky.

U živorodiek je výrazný pohlavný dimorfizmus (dvojtvárnosť).

Samčeky sú väčšinou menšie, ich análna plutva sa premenila v páriaci ústroj, tzv. gonopodium. Samičky sú menej sfarbené ale väčšie a rodia niekoľkokrát ročne. Plod je od narodenia sebestačný, ale nakoľko v drvivej väčšine sa k potomstvu živorodky správajú kanibalsky, je potrebné po vrhu dospelé jedince oddeliť od mladých.

V prírode ale i v akvaristike sa vyskytuje u jednotlivých druhov nesmierne veľké množstvo farebných mutácií.

Ako sa chovajú?

  • Sú to všežravé, nenáročné rybky, vyžadujúce tiež dostatok rastlinnej potravy.
  • Necítia sa dobre a dlhodobo im nevyhovuje chov v príliš mäkkej a kyslej vode.
  • Odchovávajú takmer „samé“ a o neštandardné krížence rôznych foriem nie je u predajcov žiadny záujem, takže je potom dosť obtiažne takéto odchovy vôbec predať. Snáď len chovatelia veľkých a dravých rýb si tieto môžu vziať ako „krmivo“ pre svoje ryby.

S pôvodnými druhmi živorodiek sa však v akváriách väčšinou už nestretneme, ale od niektorých druhov bolo vyšľachtených mnoho najrôznejších farebných a tvarových foriem.

Vedecká klasifikácia:
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Živočíchy Animalia
Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Trieda (classis) Lúčoplutvovce Actinopterygii
Rad (ordo) kaprozúbkotvaré Cyprinodontiformes
Čeľaď (familia) živorodkovité Poeciliidae

Najznámejšie akvarijné živorodky:
Belonesox belizanus Živorodka šťukovitá
Girardinus metallicus Živorodka lesklá
Heterandria formosa Živorodka najmenšia
Phallichthys amates Živorodka guatemalská
Poecilia spec. Čierna molinézia, hybrid black moly
Poecilia latipinna Molinézia širokoplutvá
Poecilia reticulata Gupka dúhová, pávie očko
Poecilia sphenops Živorodka hrotoústa
Poecilia velifera Živorodka veľkoplutvá
Xiphophorus helleri Mečúň mexický
Xiphophorus maculatus Plata škvrnitá
Xiphophorus variatus Plata pestrá