ZOO Košice

Ako ísť do ZOO Košice-Kavečany bez auta?

My sme šli do Košíc autobusom a naspäť vlakom. Hneď v budove vlakovej stanice je predajňa Lidl.

Z pred hlavnej stanice (vlaková aj autobusová sú pokope) ide priama autobusová linka č.29 (v lete každú polhodinu). Stačí lístok za 60centov (alebo SMS na 1166 za 0,8€). Zastávka zoologická záhrada je posledná a cesta trvá vyše polhodinku – pozor veľmi kľukatá. Odchody autobusov sa dajú naplánovať pomocou webu: imhd.sk/ke/

Obrázok prevzatý zo stránok http://zookosice.sk/ v roku 2016.

 

Zaujímavosti o bojovniciach

  • Všeobecne sa uvádza, že domovinou bojovnice pestrej sú ryžové polia. Je zrejmé, že ide o omyl, lebo labyrintky tu iste boli skôr než pestovanie ryže. Pôvodom je táto ryba z bažín a močiarov (kde zrejme rástli tiež divoké formy ryže) a až oveľa neskôr sa dostala do umelých rýžovišť vytvorených človekom.
  • V Thajských pestiarňach sa Betta splendens chová vo fľašiach od whisky podobných našej „plácačke“ od rumu. Tieto fľaše sú naskladané na zemi vedľa seba jedna za druhou a to až v počte 10 až 15 tisíc. Zriadenci týchto pestiarní (väčšinou mladé ženy) potom po týchto fľašiach chodia s nasávačkou, menia vodu a sypú im krmivo. Bojovnice predávané u nás a v celej Európe pochádza hlavne z thajských pestiarní.
  • Bojovníčka pestrá (Betta splendens) bola v minulosti (2001?) preradená z čeľade labyrintkovité (Belontiidae) do čeľade guramovité (Osphronemidae). Dôvod týchto taxonomických zmien je zdôvodnený v mnohých vedeckých prácach.
  • Prvýkrát sa bojovníčka pestrá dostala do Európy, konkrétne do Francúzska, roku 1874, kde sa o jej rozmnoženie neúspešne pokúšal Carbonnier. Prvý odchov sa podaril roku 1892 Juenetovi práve vo Francúzsku. Roku 1893 prišli prvé kúsky do Nemecka a v roku 1897 dováža S. E. Vráz bojovnice zo Siamu do Čiech.
  • Bojovnica pestrá je najznámejším zástupcom rodu Betta. Spolu s ďalšími tvarovými a farebnými formami a druhmi tej istej skupiny, napríklad bojovnica nebojovná (Betta imbellis), bojovnica bojovná (Betta Bellic) či bojovnica smaragdová (Betta Smaragdiny), stavia penové hniezdo pre odchov mladých. Ako stavitelia penových hniezd sú v tomto rodu v menšine. V súčasnej dobe je známych viac ako sto zástupcov rôznych foriem rodu Betta, z ktorých dobré tri štvrtiny sú tlamovce – to znamená, že odchovávajú svoje potomstvo v papuľke.
  • Cepedianum formy boli vyšľachtené z foriem divokých (krátkoploutvých). Cepedianum formy sú označované ako „Fantail“. Fantail znamená v angličtine „shell forma“, čo naopak neznamená, že nutne musí ísť o ryby z „umelých chovov“, keďže závojové formy pochádzajú aj z prírody (podnet na ich šľachtenie).
  • Existuje niekoľko prírodných foriem, ktoré sú farebne odlišné od nominálneho zástupcu. Takéto formy sú pomenované prívlastky mien z daného náleziska. Zatiaľ je známe osem rôznych foriem: Betta splendens „Ban Maka“, B. splendens „Ban Pak Bara“, B. splendens „Cha Am“, B. splendens „Hua Hin“, B. splendens „Khao Yai“, B. splendens „Khonburi“, B. splendens „Ko Samui“, B. splendens „Sam Roy Yod“ (jedná sa o rovnaký druh).
  • V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa v Nemecku (asi aj v Ázii) robili pokusy s krížením Betta splendens a Betta imbellis (bojovnica nebojovná). Tieto pokusy boli úspešné a boli tak vyšľachtené aj závojové formy B. imbellis. Ak si niekto chcel na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 20. storočia zaobstarať Bettu z Nemecka, nemal istotu, či nejde o kríženca.
  • Bojovnica pestrá bola zavlečená na americký kontinent, kde sa jej pomerne darí. Rozšírená je v krajinách strednej a južnej Ameriky na území Brazílie, Kolumbie a Dominikánskej republiky. V roku 1979, pri vyčíňaní hurikánu „David“ v Dominikánskej republike, došlo pravdepodobne k zničeniu pestiarne tropických rýb a vďaka tomu sa bojovnica dostala do kalných vôd rieky Rio Ozama.

Kolobeh zániku a zrodenia

čili „z prachu si a v prach sa obrátiš“
Asi nám vadí, že to nemáme moc pod kontrolou, ale čo máme? Život je jedna veľká neustála zmena. Dnes krásna kvetina, zajtra páchnuca hnedá hmota. Z nového auta sa raz stane len hromada šrotu, krásna zdravá mladá dievčina sa časom ….Pokusy o zastavenie tohto procesu sú len dočasné a čiastočné a žiadny drahý krém či lak, čas nezastaví.
Napriek všetkej nechuti to vnímať je kolotoč zrodenia a smrti krásny a potrebný.
Smrť či zánik vlastne neexistuje, je to len transformácia foriem. V parkoch, lesoch a klasických záhradách tento proces intenzívne maskujeme upratovaním, prirodzené tlenie a rozklad nie je „in“.
Ekozahradníci sa správajú presne odlišne. Vyžívajú sa v tejto rozkladnej fáze, dokonca si akúkoľvek „mŕtvu“ hmotu na pozemok dovážajú, aby mohli sledovať jej postupnú premenu na úrodný humus. Napodobňujú prirodzený prales, tep života. Z toho im o to lepšie rastie nová živá hmota, lahodná, krásna a výživná.

S týmto kolobehom sú stotožnení, užívajú si  každý deň s radosťou a vedia, že príde deň, keď sa sami stanú súčasťou kompostu.

Pálenie záhradného odpadu

Prežitok. Jedna z najhorších možností, čo urobiť s lístím alebo iným záhradným odpadom, je spálenie.
Úžasná hmota, ktorú hladná pôda potrebuje pre svoju výživu, sa v plameňoch premení hlavne na nevyužiteľné teplo a malú kôpku popola. To je tragické, a ešte horšie je dusivý dym, ktorý sa pridá k exhalátom z komínov a výfukov. Hovorí sa, že pálením upratujeme a ničíme choroby a škodcov. Táto hmota ale vo väčšine prípadov choroby a škodcov neobsahuje, a ak predsa len áno, môžeme ich likvidovať kompostovaním.

V hromade kompostu vzniká teplota dostatočne vysoká na zničenie všetkého, čo nie je naďalej žiadúce. Keď urobíme len malú kôpku, ktorá sa nezahrieva, stačí ju nechať na mieste dlhšiu dobu a pôdne organizmy a huby vykonajú svoje skazonosné dielo rovnako dobre. Príroda sa vie postarať o svoje zdravie aj bez ľudí. Šíreniu chorôb a škodcov v záhradách je dielom chudobnej pôdnej i nadzemnej biodiverzity – záhrady sú málo rozmanité. Keď je pôda pod stromami polomŕtva (zoraná, chemizovaná, okrasný trávnik), lístie a plody, ktoré spadnú na zem, sa rozkladajú pomaly a nedokonale.

info z /mujdum.dumabyt.cz/rubriky/zahrada/odpady-v-ekozahrade

Kompost

Kompost je organický prostriedok pre zlepšenie pôdy obsahujúce stabilizované organické látky a rastlinné živiny získaný riadeným biologickým rozkladom zmesi pozostávajúce najmä z rastlinných zvyškov a majúci deklarované kvalitatívne znaky.

Pri dostatočnej vlhkosti a teplote sú organické zložky kompostu rozkladané živými organizmami ktoré sa živia organickými zvyškami. Sú to predovšetkým huby, aktinomycéty, riasy, kvasinky, baktérie, roztoče, červy, chvostoskoky, a mnoho ďalších drobných živočíchov.

Súbežne s rozkladom sa mení štruktúra a vlastnosti kompostu. Organická hmota sa mení na kyprú zeminu. Kompost patrí do skupiny hnoja.

Zloženie kompostu

Bežne pripravovaný kompost sa skladá výlučne z pomerne rýchlo sa rozkladajúcich zvyškov organického pôvodu. Prakticky sú súčasťou kompostu predovšetkým časti rastlín a buriny, ktoré sa počas roka v záhrade vyplejú.

Do kompostu sa pridávajú aj kuchynské odpadky. Do kompostu sa často pridávajú prísady ako rohová múčka, hnojivá ktoré sa dlhodobo rozkladajú. Nerozložiteľné zvyšky do kompostu nepatria. Popol z dreva je vždy obohatením kompostu.

K lepšej kvalite kompostu prispievajú aj rôzne hnojivá. Rozhodne sa nepridáva vápno, lebo vysoká alkalita potláča mikrobiálnu život a tiež zbytočne urýchľuje uvoľňovanie dusíka. Možno používať aj bežne používané hnojivá podporujúc tak rozvoj mikroflóry, alebo výluhy a chemické prostriedky, ktoré majú urýchliť rozklad kompostu a skrátiť jeho dozrievanie.

Druhy kompostov:

Lawtonov kompost

Pred pár mesiacmi ma zaujali permakultúrne filmy od rôznych nadšencov až ekošialencov, medzi nimi aj od Geoff-a Lawton-a. V jednom z nich: Soils (Pôdy) predvádza vytvorenie kompostu za 18 dní. (www.permacultureinbrittany.com/2011/12/making-compost-with-geoff-lawton)

Na youtube sa po zadaní mena Geoff Lawton sa hneď v prvých výsledkoch dostanene na pár minutové video: „Making compost in 18 days with Geoff Lawton„.

Ako sa zakladá a čo patrí do kvalitného kompostu už vieme, v čom je tento iný?

Založí sa obvyklým spôsobom. Nosným uhlíkatým materiálom býva štiepka, lístie alebo slama, ideálne kombinácia všetkého, ale pridá sa ešte veľa tzv. očkovacích látok, aby sa kompostovacie procesy maximálne nabudili.

K očkovacím látkam patria napríklad lístie kostihoja lekárskeho alebo rebríčka obyčajného, čerstvo pokosená tráva, ale aj rôzne „delikatesy“, ako je močovka, smradľavá šťava zo žihľavy a burín, zvyšky mŕtveho zvieraťa (aj zozbieraného na ceste), moč, krv, rôzne druhy hnojov atď . Každý z týchto materiálov obsahuje iné kolónie mikroorganizmov. Nebojte, všetko sa rýchlo začne premieňať, už za pár dní.

Čím viac prímesí do „zákuskov“ dáme, tým lepšie výsledný produkt získame. Získate nielen kompost, ale aj očkovaciu látku pre oživenie vyčerpanej pôdy, ktorú možno po malých množstvách dávať do záhonov a k jednotlivým rastlinám. Po navŕšení hromady v správnom pomere dusík / uhlík (o objeme najmenej 1 m3) celú zmes zavlažíme tak, aby po skúšobnom žmýkanie slamy alebo štiepky v ruke z materiálu kvapkala voda.

Ak hrozia dažde príp. lejaky, prekryjeme kompost plachtou. Hromadu vŕšime na voľnom priestranstve, aby k nej mohol vzduch, uzavretý box nie je vhodný. Kompost sa vďaka rýchlym vnútorným procesom začne rýchlo zahrievať. Ak prebieha proces správne, z hromady sa pri prehadzovaní „fajčí“ a začína meniť farbu.

Po štyroch dňoch môžeme hromadu prehádzať – a prehadzujeme každé 2 dni, tzn.prehádžeme 8krát a po 18 dňoch máme hotový produkt.

Počas prvého týždňa teplota stúpne na 55 až 65 ° C. Tým sa zničia sa patogény a semená burín, prežívajú najrôznejšie kompostovacie rozkladné mikroorganizmy, ktorých množiaca a konzumná aktivita vyvíja toto teplo. Jedine touto metódou možno získať rovnaké množstvo báječného kompostu, ako bolo počiatočné množstvo použitých materiálov.

Ak sa vám to nepodarí, je zmes málo vlhká, obsahuje málo dusíka alebo očkovacích látok. Pri prvom prehodení to môžete napraviť a pokračovať podľa plánu. Lawton tvrdí, že jediná kopa tohto materiálu stačí ako hnojivo na celoročné obživu záhradnými plodinami pre jedného človeka.

Urýchlenie kompostovania

Všetko potrebuje čas, ale aj kyslík.

Prehadzovaním dodáme kompostu kyslík, urýchlime rozklad a získame viac kompostu. Proces prebehne aj beznašej činnosti, ale veľmi pomaly a pôvodný objem hmoty sa po roku zmenší na nepatrnú vrstvičku finálnej úrodnej hmoty. Namiesto prehodenia môžeme celú hromadu, vrátane nedokompostovaných zvyškov, po čase rozprestrieť na záhon, zamulčovať slamou a do hniezd v slame v máji vysadiť tekvice a cukety. Kompostovací proces sa k veľkej radosti tekvicovitých rastlín urýchlene dokončí priamo na mieste, pod mulčom. A niet lepšej akcie ako dva za cenu jednej 🙂

Kompostový cyklus

Cyklus kompostu.
Zelený odpad nie je odpad a je ho škoda dávať do smetného koša a na skládky, :

  1. Vňať mrkvy je „zelený“ odpad.
  2. „Zelený odpad“ (vňať, šupky, ohrizky..) sú vhodné do kompostovacieho kontajnera.
  3. Červíky ako dážďovky a ďalšie malé zvieratá spracúvajú  zelený odpad na kompost.
  4. Kompostová zemina je výborná v zeleninovej záhrade ako hnojivo, pretože je plná výživy.
  5. V pôde plnej živín potom lepšie rastie mrkva a iná zelenina.
  6. Mrkvičky sú dobré na papkanie…

Zdroj obrázok: www.mille.horsens.dk/Affald/Kompost

Mini-záhradkár – zemina

Prišla jar a mnohí z nás sa vrhli na presádzanie rastlín a kvetov, prípadne na predpestovanie priesad zeleniny či byliniek.

Kúpila som si 3 sáčky zeminy (bežný izbový substrát, špeciálnu zeminu pre lepšiu klíčivosť semien a zmes do balkónových črepníkov). Už pri presýpaní hliny do jednotlivých kvetináčov a mini-parenísk prišlo prvé sklamanie z konzistencie zeminy – hlavnou zložkou bolo kokosové vlákno a niečo ako rašelina.
O dva dni, keď sa po celej izbe rojili stovky mušiek do kvetináčov pribudli žlté lepiace nástrahy – tie síce onedlho boli plné malých letcov ale stále ostalo dosť tých čo lietali. A po týždni v zemine namiesto nadvihujúcich sa klíčiacich rastliniek sa začali hmýriť malé húseničky….

Začala som teda zisťovať z čoho tá super kvalitná a drahá zemina je zložená a ako sa vyrába. Často býva hlavnou zložkou rašelina, kokosové vlákna, kompost z mestského zeleného odpadu a tie drahšie majú vyšší podiel ílovej zložky.

Každé mesto by malo mať zber zeleného odpadu ako pokosená tráva prípadne nepredané ovocie z obchodov. Keďže ovocie je striekané a trávniky odburinované chemikáliami, tie sa dostanú do kompostu.

Rozhodla som sa že si kvalitnú výživnú zeminu vyprodukujem sama – a to kompostovaním.

Odpad

My ľudia sme jedinými tvormi na tejto planéte, ktorí veria na odpad, a preto ho tiež vytvárame (a spôsobujeme tým veľa zbytočných problémov). Vymysleli sme si odpady a snažíme sa ich zabudovať do pôvodnej prírodnej harmónie.

Materiály však možno vždy vnímať ako cenné zdroje, platí to v priemysle pri recyklácii, platí to na záhrade. Lístie celé veky padalo na zem, ešte keď ani opice neexistovali, a bolo to v pohode. Teraz je z neho obtiažny odpad a musí sa hrabať, vysávať, fúkať hlučnými fukármi na hromady, nakladať a odvážať. V tom lepšom prípade nie na skládku, ale do kompostárne. V tom častejšom prípade sa dá na skládky alebo dokonca sa spáli.

info z /mujdum.dumabyt.cz/rubriky/zahrada/odpady-v-ekozahrade