obsahuje tieto rastliny:

  • Alkohol prospieva hlavne starším
  • Víno proti rakovine
  • Alkoholom k štíhlej linii
  • Víno má preventívne vlastnosti, ale nie je liek
  • Aj biele víno má na organizmus pozitívne účinky
  • Alkohol prospieva hlavne starším

    Mladší ľudia sa konzumáciou alkoholu vystavujú vyššiemu riziku rôznych ochorení, než osoby staršie ako 34 rokov. Tvrdia to britskí vedci, podľa ktorých by tridsiatnici mali denne vypiť maximálne jedno veľké pivo alebo pohárik vína. Mužom medzi 35 až 44 rokov odborníci odporúčajú dennú dávku dvoch pohárikov alkoholického nápoja, po prekročení štyridsaťpäťky sú to už tri poháre. Najlepšie sú na tom starčekovia, ktorí sú za hranicou 85 rokov. Tým údajne neuškodí ani päť pohárikov denne. Ako uviedla britská BBC, výskum sa na ženy nevzťahuje a vedci sú presvedčení, že nežnému pohlaviu stačia maximálne dva poháriky denne v akomkoľvek veku.

    Víno proti rakovine

    Už od pradávna sa hovorí, že vo víne je pravda: „in vino veritas“. Okrem nej však obsahuje napríklad flavonoidy, ktoré chránia ľudský organizmus pred voľnými radikálmi, látkami, ktoré urýchľujú starnutie buniek. Niektoré flavonoidy pôsobia dokonca proti tumorom, katechín znižuje riziko infarktu a mozgovej porážky. Alkohol a chuťové látky obsiahnuté vo víne podporujú uvoľňovanie gastrínu, látky, ktorá spôsobuje zvýšenú produkciu žalúdočnej kyseliny. Víno tak robí najmä ťažké jedlá ľahšie stráviteľnejšími a aj chutnejšími. Okrem toho obsahuje resveratrol, látku podobnú hormónom, ktorá sa nachádza v hroznových šupkách. Táto pôsobí protizápalovo a dokonca brzdí rast rakovinových buniek. Najviac ho obsahuje červené víno, najmä burgundské.

    Alkoholom k štíhlej linii

    Austrálski vedci vyvrátili doterajšie tvrdenia všetkých dietológov a vypracovali novú poučku pre všetkých, ktorí začali boj s nadbytočnými kilami. Štúdia zverejnená v denníku The Herald Sun uvádza, že konzumácia alkoholu pomáha pri úbytku váhy.

    “Štyri deci vína denne priaznivo vplývajú na hladinu cholesterolu. Víno má málo kalórií a okamžite spaľuje tuk”, vysvetľuje jeden z autorov štúdie.

    Experti sú presvedčení, že priberanie nespôsobuje samotný alkohol, ale rôzne “dobroty”, ktoré konzumenti pojedajú, keď majú “trochu v hlave”.

    Víno má preventívne vlastnosti, ale nie je liek

    Víno obsahuje látky s protioxidačnými a protizápalovými vlastnosťami, ale stále sa nedá povedať, že by mohlo pôsobiť ako liek. Konštatovali to v priebehu minulého týždňa vo francúzskom Bordeaux vedci rôznych disciplín na odbornom seminári o víne a zdraví. Seminár zorganizovala Lekárska univerzita a Fakulta oenológie v Bordeaux. Na seminári s názvom Krv a víno sa zúčastnilo 200 lekárov a vedcov. Tí v Bordeaux predniesli najnovšie výsledky výskumov o vlastnostiach vína a jeho terapeutických možnostiach. Profesor Joseph Vercauteren z Bordeaux vyzdvihol polyfenoly obsiahnuté vo víne s ich protioxidačnými a protizápalovými vlastnosťami. Ak si bunky urobia zásoby polyfenolov, budú môcť lepšie bojovať proti neurodegeneratívnym pochodom, rakovine alebo starnutiu. Lenže na to zatiaľ niet dôkazov, sú len indície, dodal profesor Vercauteren. Potenciálne vlastnosti polyfenolov vedú mnohých vedcov k ďalším výskumom. Profesor parazitológie z univerzity v Bordeaux Philippe Vincendeau preukázal, že polyfenoly majú priamy účinok na parazity vyvolávajúce spavú chorobu. Potvrdilo sa, že víno má priaznivý účinok pri aterotrombóze. Víno má v tomto prípade preventívny účinok. Francis Raul uviedol, že jeden z polyfenolov, resveratrol, je zaujímavý ako chemicko-preventívna látka, ale nemá liečivý účinok. Profesor Vercauteren konštatoval, že vedci sú stále “len” vo výskumnom štádiu možností polyfenolov.

    Nateraz treba stále zachovávať opatrnosť a zdôrazňovať: víno nie je liek.

    Aj biele víno má na organizmus pozitívne účinky

    Na zdravie človeka nevplýva pozitívne len pitie červeného vína, ale aj bieleho – pravda s mierou. Vo svojich preventívno-ochranných účinkoch sa biele víno dokonca vyrovná červenému a v niektorých ohľadoch ho dokonca predbehne, tvrdí športový lekár Klaus Jung z univerzity v Mohuči. Striedma konzumácia bieleho vína spôsobuje pokles hladiny tzv. zlého cholesterínu LDL, ktorý podporuje vápenatenie tepien, zatiaľ čo hladina dobrého cholesterínu HDL, chrániaceho srdce, v organizme stúpa. Ďalším kladom bieleho vína je, že obsahuje polyfenoly, organické zlúčeniny, ktoré fungujú ako antioxidanty a chránia organizmus pred škodlivými účinkami kyslíkových radikálov. Pitie vína taktiež znižuje tvorbu fibrinogénu, látky podporujúcej zrážanlivosť krvi. Práve zvýšená zrážanlivosť krvi má na svedomí mnohé embólie, trombózy, srdcové a mozgové infarkty.