obsahuje tieto rastliny:

  • Kolobeh zániku a zrodenia
  • Pálenie záhradného odpadu
  • Kompost
  • Lawtonov kompost
  • Urýchlenie kompostovania
  • Kompostový cyklus
  • Návod na kvalitný kompost
  • Vermikompost
  • Odpad
  • Kompost na balkóne z plastovej bedničky
  • Kolobeh zániku a zrodenia

    čili “z prachu si a v prach sa obrátiš”
    Asi nám vadí, že to nemáme moc pod kontrolou, ale čo máme? Život je jedna veľká neustála zmena. Dnes krásna kvetina, zajtra páchnuca hnedá hmota. Z nového auta sa raz stane len hromada šrotu, krásna zdravá mladá dievčina sa časom ….Pokusy o zastavenie tohto procesu sú len dočasné a čiastočné a žiadny drahý krém či lak, čas nezastaví.
    Napriek všetkej nechuti to vnímať je kolotoč zrodenia a smrti krásny a potrebný.
    Smrť či zánik vlastne neexistuje, je to len transformácia foriem. V parkoch, lesoch a klasických záhradách tento proces intenzívne maskujeme upratovaním, prirodzené tlenie a rozklad nie je “in”.
    Ekozahradníci sa správajú presne odlišne. Vyžívajú sa v tejto rozkladnej fáze, dokonca si akúkoľvek “mŕtvu” hmotu na pozemok dovážajú, aby mohli sledovať jej postupnú premenu na úrodný humus. Napodobňujú prirodzený prales, tep života. Z toho im o to lepšie rastie nová živá hmota, lahodná, krásna a výživná.

    S týmto kolobehom sú stotožnení, užívajú si  každý deň s radosťou a vedia, že príde deň, keď sa sami stanú súčasťou kompostu.

    Pálenie záhradného odpadu

    Prežitok. Jedna z najhorších možností, čo urobiť s lístím alebo iným záhradným odpadom, je spálenie.
    Úžasná hmota, ktorú hladná pôda potrebuje pre svoju výživu, sa v plameňoch premení hlavne na nevyužiteľné teplo a malú kôpku popola. To je tragické, a ešte horšie je dusivý dym, ktorý sa pridá k exhalátom z komínov a výfukov. Hovorí sa, že pálením upratujeme a ničíme choroby a škodcov. Táto hmota ale vo väčšine prípadov choroby a škodcov neobsahuje, a ak predsa len áno, môžeme ich likvidovať kompostovaním.

    V hromade kompostu vzniká teplota dostatočne vysoká na zničenie všetkého, čo nie je naďalej žiadúce. Keď urobíme len malú kôpku, ktorá sa nezahrieva, stačí ju nechať na mieste dlhšiu dobu a pôdne organizmy a huby vykonajú svoje skazonosné dielo rovnako dobre. Príroda sa vie postarať o svoje zdravie aj bez ľudí. Šíreniu chorôb a škodcov v záhradách je dielom chudobnej pôdnej i nadzemnej biodiverzity – záhrady sú málo rozmanité. Keď je pôda pod stromami polomŕtva (zoraná, chemizovaná, okrasný trávnik), lístie a plody, ktoré spadnú na zem, sa rozkladajú pomaly a nedokonale.

    info z /mujdum.dumabyt.cz/rubriky/zahrada/odpady-v-ekozahrade

    Kompost

    Kompost je organický prostriedok pre zlepšenie pôdy obsahujúce stabilizované organické látky a rastlinné živiny získaný riadeným biologickým rozkladom zmesi pozostávajúce najmä z rastlinných zvyškov a majúci deklarované kvalitatívne znaky.

    Pri dostatočnej vlhkosti a teplote sú organické zložky kompostu rozkladané živými organizmami ktoré sa živia organickými zvyškami. Sú to predovšetkým huby, aktinomycéty, riasy, kvasinky, baktérie, roztoče, červy, chvostoskoky, a mnoho ďalších drobných živočíchov.

    Súbežne s rozkladom sa mení štruktúra a vlastnosti kompostu. Organická hmota sa mení na kyprú zeminu. Kompost patrí do skupiny hnoja.

    Zloženie kompostu

    Bežne pripravovaný kompost sa skladá výlučne z pomerne rýchlo sa rozkladajúcich zvyškov organického pôvodu. Prakticky sú súčasťou kompostu predovšetkým časti rastlín a buriny, ktoré sa počas roka v záhrade vyplejú.

    Do kompostu sa pridávajú aj kuchynské odpadky. Do kompostu sa často pridávajú prísady ako rohová múčka, hnojivá ktoré sa dlhodobo rozkladajú. Nerozložiteľné zvyšky do kompostu nepatria. Popol z dreva je vždy obohatením kompostu.

    K lepšej kvalite kompostu prispievajú aj rôzne hnojivá. Rozhodne sa nepridáva vápno, lebo vysoká alkalita potláča mikrobiálnu život a tiež zbytočne urýchľuje uvoľňovanie dusíka. Možno používať aj bežne používané hnojivá podporujúc tak rozvoj mikroflóry, alebo výluhy a chemické prostriedky, ktoré majú urýchliť rozklad kompostu a skrátiť jeho dozrievanie.

    Druhy kompostov:

    Lawtonov kompost

    Pred pár mesiacmi ma zaujali permakultúrne filmy od rôznych nadšencov až ekošialencov, medzi nimi aj od Geoff-a Lawton-a. V jednom z nich: Soils (Pôdy) predvádza vytvorenie kompostu za 18 dní. (www.permacultureinbrittany.com/2011/12/making-compost-with-geoff-lawton)

    Na youtube sa po zadaní mena Geoff Lawton sa hneď v prvých výsledkoch dostanene na pár minutové video: “Making compost in 18 days with Geoff Lawton“.

    Ako sa zakladá a čo patrí do kvalitného kompostu už vieme, v čom je tento iný?

    Založí sa obvyklým spôsobom. Nosným uhlíkatým materiálom býva štiepka, lístie alebo slama, ideálne kombinácia všetkého, ale pridá sa ešte veľa tzv. očkovacích látok, aby sa kompostovacie procesy maximálne nabudili.

    K očkovacím látkam patria napríklad lístie kostihoja lekárskeho alebo rebríčka obyčajného, čerstvo pokosená tráva, ale aj rôzne “delikatesy”, ako je močovka, smradľavá šťava zo žihľavy a burín, zvyšky mŕtveho zvieraťa (aj zozbieraného na ceste), moč, krv, rôzne druhy hnojov atď . Každý z týchto materiálov obsahuje iné kolónie mikroorganizmov. Nebojte, všetko sa rýchlo začne premieňať, už za pár dní.

    Čím viac prímesí do “zákuskov” dáme, tým lepšie výsledný produkt získame. Získate nielen kompost, ale aj očkovaciu látku pre oživenie vyčerpanej pôdy, ktorú možno po malých množstvách dávať do záhonov a k jednotlivým rastlinám. Po navŕšení hromady v správnom pomere dusík / uhlík (o objeme najmenej 1 m3) celú zmes zavlažíme tak, aby po skúšobnom žmýkanie slamy alebo štiepky v ruke z materiálu kvapkala voda.

    Ak hrozia dažde príp. lejaky, prekryjeme kompost plachtou. Hromadu vŕšime na voľnom priestranstve, aby k nej mohol vzduch, uzavretý box nie je vhodný. Kompost sa vďaka rýchlym vnútorným procesom začne rýchlo zahrievať. Ak prebieha proces správne, z hromady sa pri prehadzovaní “fajčí” a začína meniť farbu.

    Po štyroch dňoch môžeme hromadu prehádzať – a prehadzujeme každé 2 dni, tzn.prehádžeme 8krát a po 18 dňoch máme hotový produkt.

    Počas prvého týždňa teplota stúpne na 55 až 65 ° C. Tým sa zničia sa patogény a semená burín, prežívajú najrôznejšie kompostovacie rozkladné mikroorganizmy, ktorých množiaca a konzumná aktivita vyvíja toto teplo. Jedine touto metódou možno získať rovnaké množstvo báječného kompostu, ako bolo počiatočné množstvo použitých materiálov.

    Ak sa vám to nepodarí, je zmes málo vlhká, obsahuje málo dusíka alebo očkovacích látok. Pri prvom prehodení to môžete napraviť a pokračovať podľa plánu. Lawton tvrdí, že jediná kopa tohto materiálu stačí ako hnojivo na celoročné obživu záhradnými plodinami pre jedného človeka.

    Urýchlenie kompostovania

    Všetko potrebuje čas, ale aj kyslík.

    Prehadzovaním dodáme kompostu kyslík, urýchlime rozklad a získame viac kompostu. Proces prebehne aj beznašej činnosti, ale veľmi pomaly a pôvodný objem hmoty sa po roku zmenší na nepatrnú vrstvičku finálnej úrodnej hmoty. Namiesto prehodenia môžeme celú hromadu, vrátane nedokompostovaných zvyškov, po čase rozprestrieť na záhon, zamulčovať slamou a do hniezd v slame v máji vysadiť tekvice a cukety. Kompostovací proces sa k veľkej radosti tekvicovitých rastlín urýchlene dokončí priamo na mieste, pod mulčom. A niet lepšej akcie ako dva za cenu jednej :)

    Kompostový cyklus

    Cyklus kompostu.
    Zelený odpad nie je odpad a je ho škoda dávať do smetného koša a na skládky, :

    1. Vňať mrkvy je “zelený” odpad.
    2. “Zelený odpad” (vňať, šupky, ohrizky..) sú vhodné do kompostovacieho kontajnera.
    3. Červíky ako dážďovky a ďalšie malé zvieratá spracúvajú  zelený odpad na kompost.
    4. Kompostová zemina je výborná v zeleninovej záhrade ako hnojivo, pretože je plná výživy.
    5. V pôde plnej živín potom lepšie rastie mrkva a iná zelenina.
    6. Mrkvičky sú dobré na papkanie…

    Zdroj obrázok: www.mille.horsens.dk/Affald/Kompost

    Návod na kvalitný kompost

    Kompostovať dá všetko, čo je ekologicky nezávadné a môže sa rozložiť. Domácnosti produkujú veľké množstvá odpadu, ktoré by sa mohlo využiť na kompostovanie. Kolobeh zelenej hmoty je cyklický ako striedanie ročných období.

    Základom úspechu je správny pomer materiálov dusíkatých k uhlíkatým. Stačí 1 diel dusíkatých k 20 až 30 dielom uhlíkatých.

    Dusíkaté sú všetky zelené, šťavnaté, hnojovité a iné nedrevnaté substancie, napríklad pokosená tráva, burina, ovocie, kuchynský odpad, trus zvierat aj ľudí, moč, telá mŕtvych zvierat, atď.
    Uhlíkaté sú všetky, ktoré sa skladajú prevažne z uhlíka - drevo, štiepka, slama, suché lístie, papier.

    Ak kompost obsahuje veľa dusíkatých látok, bude hniť a páchnuť, bude mať málo vzduchu a prevládnu nežiaduce procesy. Naopak iba uhlíkaté materiály sa rozkladajú bez dusíka dlho a zle. Dusík je v komposte nutný ako palivo pre tlenie, ale ak je ho príliš, nastáva hnitie. Kompost teda vrstvíme tak, že na každú veľkú vrstvu uhlíkatých uložíme menšiu vrstvičku dusíkatých materiálov.

    Prečo kompostovať a čo s kompostom? Kompost je prirodzeným hnojivom, zeminu obohacuje nielen o živiny ktoré rastliny potrebujú pre ich zdravý rast.

    Vermikompost

    Jedinečné vysoko účinné prírodné organické hnojivo s jemnou štruktúrou vyrobené za pomoci dážďoviek druhu Eisenia a Dendrobena.
    Vďaka činnosti dážďoviek vzniká ideálne a jedinečné čisto prírodné hnojivo (stimulátor rastu), ktoré je plné cenných humusových látok, enzýmov a rastových hormónov. U vermikompostu boli dlhodobými pokusmi preukázané blahodarné účinky na rastliny.

    Prednosti vermikompost:
    • 60 x až 70 x vyššia účinnosť oproti klasickému maštaľnému hnoju,
    • bez zápachový, preto je vhodný aj pre domáce rastliny,
    • neobsahuje žiadnu chémiu a je vhodný aj pre bio-pestovateľov,
    • má veľkú absorpčnú schopnosť, tým rovnomerne zásobuje rastlinu vodou a živinami,
    • ľahká manipulovateľnosť,
    • zvyšuje množstvo kvetov a predlžuje dobu kvitnutia u balkónových kvetín, u ovocných stromov a kríkov zvyšuje množstvo plodov,
    • urýchľuje dobu dozrievania plodov,
    • zlepšuje vitalitu rastlín a ich odolnosť voči kyslým dažďom, savému hmyzu a plesňovým a hubovým chorobám
    • vďaka svojej stabilnej organickej hmote zvyšuje úrodnosť sterilnej pôdy obnovením mikrobiálne kultúry v pôde.
    • optimalizuje vodný a vzdušný režim v pôde,
    • nezaťažuje životné prostredie a môže sa použiť aj na plochách s ochranným pásmom vodných zdrojov a kúpeľných oblastiach,
    • je netoxický,
    • obsahuje humínové kyseliny (15% v sušine), rastové hormóny – auxín (pre odnožovanie), giberelíny (pre nárast hmoty), cytokiníny (podporuje klíčenie rastlín) a ďalšie, žiadne iné hnojivo to v tejto skladbe neobsahuje,
    • dobre znesiteľný s priemyselne vyrábanými hnojivami, dokonca sa dávkovanie chemických hnojív môže znížiť o 40 – 50%, tým nedôjde k odplavovaniu do spodných vôd.

    Použitie vermikompostu:
    • k ovocným a okrasným stromom a kríkom,
    • na zaryľovanie do záhonov,
    • na záhradku k zelenine,
    • do truhlíkov na balkónové kvety,
    • do kvetináčov pre izbové rastliny,
    • pre profesionálne pestovanie ovocia a zeleniny,
    • pre obnovenie mikrobiálneho života v pôde po chemickom prehnojování,
    • pre urýchlenie kompostovania atď.

    info z www.zizalov.cz

    Odpad

    My ľudia sme jedinými tvormi na tejto planéte, ktorí veria na odpad, a preto ho tiež vytvárame (a spôsobujeme tým veľa zbytočných problémov). Vymysleli sme si odpady a snažíme sa ich zabudovať do pôvodnej prírodnej harmónie.

    Materiály však možno vždy vnímať ako cenné zdroje, platí to v priemysle pri recyklácii, platí to na záhrade. Lístie celé veky padalo na zem, ešte keď ani opice neexistovali, a bolo to v pohode. Teraz je z neho obtiažny odpad a musí sa hrabať, vysávať, fúkať hlučnými fukármi na hromady, nakladať a odvážať. V tom lepšom prípade nie na skládku, ale do kompostárne. V tom častejšom prípade sa dá na skládky alebo dokonca sa spáli.

    info z /mujdum.dumabyt.cz/rubriky/zahrada/odpady-v-ekozahrade

    Kompost na balkóne z plastovej bedničky

    Kompost je z obyčajnej plastovej debničky, taká tá malá čierna, ktorú mi dovolili si zobrať z obchoďáku, má cca 10*25*40cm (v*š*d).

    Tento kompost vznikol skôr z mojej lenivosti ako z eko-uvedomelosti a to tak, že na balkóne mám zasadené okrasné kvetiny ale aj pestujem všemožnú zeleninu, dokonca aj stromčeky a lenivosť ma nedonútila všetko chodiť vyhadzovať do odpadkového koša na komunálny odpad (bohužiaľ iné v našej štvrti nemáme).
    Takže všetok odpad z mojej balkónovej bio-farmy hádžem do debničky, že sa (to, ono samo …) snáď raz vynesie.
    Na jar sa tam na odpado-kompost dostali nejaké zemiaky, ktoré neboli vhodné ani na varenie ani na zasadenie. Napodiv niekoľko sa ich tam len v suchých zvyškoch rastlín ujalo a darí sa im napodiv lepšie ako zvyšným zemiakom, ktoré napadli vošky. Kompost teda teraz musím zalievať, nech mi zemiaky neuschnú a nielen že zatiaľ neuschlol, ale dokonca aj rozkvitli.