obsahuje tieto rastliny:

  • Výlet do ZOO bez auta
  • SAE – Siamese Algae Eater = siamský požierač rias
  • Dub a jeho využitie
  • Kolobeh zániku a zrodenia
  • Pálenie záhradného odpadu
  • Kompost
  • Lawtonov kompost
  • Urýchlenie kompostovania
  • Kompostový cyklus
  • Mini-záhradkár – zemina
  • SAE – Siamese Algae Eater = siamský požierač rias

    Tak konečne sme do akvária zohnali tú pravú správnu SAE rybku z čeľade Cyprinidae (kaprovité).

    Jeden z najlepších likvidátorov rias v akváriu. Zakrátko dostane pod kontrolu porasty najmä zelených rias, ale aj červené riasy, ktoré si iní požierači rias nevšímajú.

    Slovensky: Mrenka siamská
    Latinsky: Crossocheilus siamensis
    synonymá: parmičky siamské, Parmoun siamský, mrenka čiernopruhá
    Česky: Parmička černopruhá
    Anglicky: Siamese algae-eater

    Pochádza z Ázie (Thajsko, Sumatra, Malajzia, Borneo), odkiaľ je k nám dovážaná pretože sa v nádržiach nerozmnožuje. Dožíva sa až 10 rokov a podľa veľkosti nádrže dorastá od 10 do 15cm.
    V akváriu minimálne 60litrovom, sa  zdržiava v strednej a dolnej časti. Snažíme ich mať v menšom kŕdli aspoň 4kusy nikdy nie po jednej. Sú znášanlivé, pokojné, mierne rybky, ktoré sa výborne hodia do spoločenských akvárií.

    Potrebuje čistú vodu s čo najmenším obsahom dusíkatých látok a v dospelosti veľkú nádrž. Je to rýchly plavec a dobrý skokan, nádrž preto musí byť zakrytá. V zajatí tieto ryby rastú pomalšie a zväčša nedosahujú veľkosti 15 cm.

    Túto rybku si môžete v predajni ľahko pomýliť s inými, podobnými rybami. V mnohých akvaristikách pod jej názvom predávajú iný druh. Tie síce tiež konzumujú riasy, ale nie červené riasy a navyše sú oveľa agresívnejšie. Rybky sú často predávané veľmi malé (cca 2 cm), venujte preto pozornosť rozlišovacím znakom, aby ste nekúpili iný druh. Najčastejšie možno zameniť s týmito druhmi: parmičky krásnoploutvá (Epalzeorhynchos kalopterus), Prísavka thajská (Gyrinocheilus aymonieri), parmička kambodžská – “falošný siamensis” (Garra cambodgiensis).
    Pravá SAE má 1 pár tenkých, dopredu smerujúcích fúzikov (podobné druhy majú dva alebo žiadne). Čierny pruh vedie od nosa až na koniec chvostovej plutvy a nad ním už nie je ďalší. Všetky plutvy sú priehľadné, bez akéhokoľvek zafarbenia. Spodná časť tela je svetlá, horná tmavšia s viditeľným mriežkovaním.

    Dub a jeho využitie

    Duby sú dlhoveké (dožívajú sa až niekoľko sto rokov), mohutné, pomaly rastúce listnaté stromy, rastúce na väčšine územia Slovenska. Treba ale rozoznávať dva druhy rastúce na našom území:

    • Dub letnýQuercus robur L. – krátkostopkaté lisy, báza čepele listov je srd­covito vykrojená, žalude na dlhých stopkách
    • Dub zimnýQuercus petraea – dlhostopkaté lisy, na rube mäkko, neskôr hviezdovito chlpa­té, báza čepele je klinovitá, krátkostopkaté alebo sediace kvety a plody(žalude)

    Ľudové názvy: kremelák, letnák (dub letný), drnák, zimák (dub zimný)

    Duby rastú v teplejších oblastiach, sú náročné na svetlo, teplo a vlhkosť, kvitnúť začínajú asi v 40. roku svojho života. Dub letný je druh lužných lesov a nížin, dub zimný je pôvodný v podhorských oblastiach.

    Dub bol odjakživa symbolom sily, dlhovekosti a odolnosti a ako taký získal výsadné postavenie najmä v germánskej mytológii, kde bol zasvätený bohu blesku – Thora. Je považovaný za nemecký národný strom a symbol nemeckého národa.
    Dubové listy sú tiež častokrát znakom lesníkov.

    Využitie dubov

    Kôra sa upotrebuje v lekárnictve, garbiarstve, žalude v potravinárstve (pražené semená – tzv. žaluďová káva) a poľnohospodárstve, dubienky vo farbiarstve atď. Odvar kôry osoží pri chronických zápaloch sliznice tráviaceho traktu a hnačke, zvonka (do kúpeľov, na obklady) pri omrzlinách a potení nôh (i rúk – pod pazuchou), ako aj pri hemoroidoch, kŕčových žilách, ženských chorobách (biely výtok a pod.), detských chorobách (rachitis, neduživosť a pod.) a taktiež na hojenie rán aj vo forme zasýpacieho prášku. A predovšetkým drevo nielen v stavebníctve.

    Okrasná a krajinotvorná funkcia dubov

    Dub je vcelku obľúbený strom pre svoju mohutnosť, starobu, ktorú môže dosiahnuť, a vlastnosti, s ktorými je spájaný. Často ho možno nájsť v alejach a medzi pamätnými stromami. Býva vysádzaný tam, kde je potrebné spevniť pôdu, napr. na hrádzach rybníkov. Taktiež ako soliter.

    Drevo

    Drevo duba je tvrdé, pevné, ťažké a vyznačuje sa vysokou trvanlivosťou. Z pôvodných drevín najlepšie znáša zmeny vlhkosti a vplyvy počasia, pri dlhodobom ponorení pod vodou skamenie, je odolné voči škodcom. Používa sa na výrobu konštrukcií, obkladov, parkiet, panelov, sudov (predovšetkým na víno a pivo), podvalov, v námornom priemysle a v skorších dobách ik výrobe hámrov, mlynských kolies, pilotov a trvanlivého nábytku.

    Dub niekedy býva označovaný ako naše najtvrdšie drevo, ale ide o omyl. Dub je síce tvrdý a vyniká trvanlivosťou, ale najtvrdší drevo z domácich stromov poskytuje hrab (ktorého charakter vystihuje anglický názov Ironwood), pričom extrémne tvrdé sú ešte pomaly rastúce kríky a stromy ako zimolez, krušpán, jarabina brekyňová a mukyňová, javor poľný a tis.

    Dub je možné použiť ako palivo, v porovnaní s bukom má výhrevnosť 70% (to znamená porovnateľnú so smrekom). Drevo by ale malo najprv dva roky ležať pod šírym nebom, aby ho dážď zbavil trieslovín, až potom 1-2 roky presychať. Ak bol nedostatok dreva na údenie, používal sa aj dub zvyčajne v kombinácii s jelšou alebo inou vhodnejšie drevinou.
    Zo zlúpnutej kôry sa získavala trieslovina pre garbiarstvo.

    Lekárstvo

    V medicínskej a liečiteľskej praxi sa využívajú protizápalové a sťahujúce vlastnosti duba najmä zvonka vo forme kúpeľov, obkladov a výplachov pri krvácajúcich hemoroidoch, vredoch, ekzémoch, kŕčových žilách a nadmernom potení nôh, pri zápaloch ústnej dutiny, hrdla a paradentóze, zriedkavejšie aj vnútorne pri katare žalúdka, čriev, pri silnej menštruácii a vnútornom krvácaní.
    O účinkoch a využití dubovej kôry vedia asi všetky maminky – mnoho bábätiek je pravidelne kúpaných v odvare z dubovej kôry nielen ako prevencia rôznych varážok a ekzémov, ale voľakedy aj kvôly ntónovaniu pleti.

    Zber

    Zbierame kôru, žalude, prípadne aj listy a púčiky s dubienkami.
    Hladkú, nerozpraskanú kôru zbierame z mladších (asi 10-ročných) kmeňov a konárov zoťatých stromov (vekom strácajú trieslovinu), aby sa nepoškodzovali zdravé stromy, pretože rany napádajú huby aj živočíšni škodcovia.
    Žalude (glandes quercus), tzv. lúpané (excorticatae) zbierame tak, že zrelé očistíme od osovej čiašky, usušíme a zbavíme šupky.
    Kôra duba letného sa využíva na liečenie rôznych kožných ochorení a vyrážok, však častejšie sa používa kôra z príbuzného duba zimného, ​​ktorá má byť účinnejšia. Najúčinnejšia je čerstvá kôra mladých stromov, rozpukaná borka starého stromu je považovaná za bezcennú, rovnako ako kôra dlhšiu dobu skladovaná.

    Odvar pripravíme z jednej lyžičky rozomletej drogy na pohár vody. Užíva sa vnútorne, napr. pri katare žalúdka. Na sedacie kúpele a kloktanie sa používa odvar z 500 g sušenej kôry a 4 litrov vody. Odvar z hrste žaluďov a pol litra vody sa po 20 minú­tach varenia scedí a zriedi sa v pomere 1 : 1 vodou. Použije sa zvonka.

    Dub letný vs. dub zimný
    Oba stromy sa môžu aj krížiť a výsledné hybridy môžu ich črty rôzne kombinovať, navyše niektoré rozpoznávacie znaky sú premenlivé aj v rámci čistých druhov. Ich rozoznávanie je z tohto dôvodu značne komplikované.
    Rozpoznávacie znaky:
    Najspoľahlivejším poznávacím znakom je dĺžka listovej stopky.
    Dub letný má oproti dubu zimnému podstatne kratšiu stopku.
    Stopka, na ktorej visia žalude – u duba letného je dlhá (3-7 cm), u duba zimného je zakrpatená či veľmi krátka (do 1,5 cm).
    Bázy listov: “ideálny” dub letný má listy na báze srdcovité uškaté (tzv. “krátke nohavice”), dub zimný zbiehavé (tzv. “dlhé nohavice”) – je to síce znak najznámejší, avšak značne nespoľahlivý.

    Využitie v akvaristike

    Usušené listy dubu sa v akvaristike pomerne bežne využívajú nielen na úpravu kvality vody. Listy vo vode vylučujú humínové látky, ktoré pozitívne vplývajú na osadenstvo akvária a všeobecne zlepšujú kvalitu vody. Tieto látky zároveň zafarbia vodu do mierne nažltlej farby, čím sa docieli prírodnejší vhľad akvária. Pôsobia antimikoticky a antibakteriálne, rybky sa v takomto prostredí budú ochotnejšie trieť a je jednoduchšie odchovať zdravé a početné potomstvo, rybky sa tiež krajšie vyfarbia. Humínové látky navyše spomalujú tvorbu rias, prispievajú k rozvetvenejšej koreňovej sústave akvarijných rastlín a podporujú ich rast.
    Používajú sa 1-2 listy na 50 l, ktoré je potrebné po 2 týždňoch vymieňať, aby nedošlo k ich uhnívaniu.

    Chov sladkovodných krevetiek
    Okrem vyššie spomínaných pozitívnych účinkov, sa na dubových listoch usádzajú mikroorganizmy, ktoré sú bežnou potravou krevetiek, najmä mladých. Ak listy v akváriu necháte dlhší čas, krevetky postupne celý list z výnimkou tvrdších žiliek skonzumujú. Získavajú tak potrebné minerály a mikrorprvky a zlepšuje sa ich celková kondícia.

    Hľadali ste:

    • kora hrabu a duba

    Kolobeh zániku a zrodenia

    čili “z prachu si a v prach sa obrátiš”
    Asi nám vadí, že to nemáme moc pod kontrolou, ale čo máme? Život je jedna veľká neustála zmena. Dnes krásna kvetina, zajtra páchnuca hnedá hmota. Z nového auta sa raz stane len hromada šrotu, krásna zdravá mladá dievčina sa časom ….Pokusy o zastavenie tohto procesu sú len dočasné a čiastočné a žiadny drahý krém či lak, čas nezastaví.
    Napriek všetkej nechuti to vnímať je kolotoč zrodenia a smrti krásny a potrebný.
    Smrť či zánik vlastne neexistuje, je to len transformácia foriem. V parkoch, lesoch a klasických záhradách tento proces intenzívne maskujeme upratovaním, prirodzené tlenie a rozklad nie je “in”.
    Ekozahradníci sa správajú presne odlišne. Vyžívajú sa v tejto rozkladnej fáze, dokonca si akúkoľvek “mŕtvu” hmotu na pozemok dovážajú, aby mohli sledovať jej postupnú premenu na úrodný humus. Napodobňujú prirodzený prales, tep života. Z toho im o to lepšie rastie nová živá hmota, lahodná, krásna a výživná.

    S týmto kolobehom sú stotožnení, užívajú si  každý deň s radosťou a vedia, že príde deň, keď sa sami stanú súčasťou kompostu.

    Pálenie záhradného odpadu

    Prežitok. Jedna z najhorších možností, čo urobiť s lístím alebo iným záhradným odpadom, je spálenie.
    Úžasná hmota, ktorú hladná pôda potrebuje pre svoju výživu, sa v plameňoch premení hlavne na nevyužiteľné teplo a malú kôpku popola. To je tragické, a ešte horšie je dusivý dym, ktorý sa pridá k exhalátom z komínov a výfukov. Hovorí sa, že pálením upratujeme a ničíme choroby a škodcov. Táto hmota ale vo väčšine prípadov choroby a škodcov neobsahuje, a ak predsa len áno, môžeme ich likvidovať kompostovaním.

    V hromade kompostu vzniká teplota dostatočne vysoká na zničenie všetkého, čo nie je naďalej žiadúce. Keď urobíme len malú kôpku, ktorá sa nezahrieva, stačí ju nechať na mieste dlhšiu dobu a pôdne organizmy a huby vykonajú svoje skazonosné dielo rovnako dobre. Príroda sa vie postarať o svoje zdravie aj bez ľudí. Šíreniu chorôb a škodcov v záhradách je dielom chudobnej pôdnej i nadzemnej biodiverzity – záhrady sú málo rozmanité. Keď je pôda pod stromami polomŕtva (zoraná, chemizovaná, okrasný trávnik), lístie a plody, ktoré spadnú na zem, sa rozkladajú pomaly a nedokonale.

    info z /mujdum.dumabyt.cz/rubriky/zahrada/odpady-v-ekozahrade

    Kompost

    Kompost je organický prostriedok pre zlepšenie pôdy obsahujúce stabilizované organické látky a rastlinné živiny získaný riadeným biologickým rozkladom zmesi pozostávajúce najmä z rastlinných zvyškov a majúci deklarované kvalitatívne znaky.

    Pri dostatočnej vlhkosti a teplote sú organické zložky kompostu rozkladané živými organizmami ktoré sa živia organickými zvyškami. Sú to predovšetkým huby, aktinomycéty, riasy, kvasinky, baktérie, roztoče, červy, chvostoskoky, a mnoho ďalších drobných živočíchov.

    Súbežne s rozkladom sa mení štruktúra a vlastnosti kompostu. Organická hmota sa mení na kyprú zeminu. Kompost patrí do skupiny hnoja.

    Zloženie kompostu

    Bežne pripravovaný kompost sa skladá výlučne z pomerne rýchlo sa rozkladajúcich zvyškov organického pôvodu. Prakticky sú súčasťou kompostu predovšetkým časti rastlín a buriny, ktoré sa počas roka v záhrade vyplejú.

    Do kompostu sa pridávajú aj kuchynské odpadky. Do kompostu sa často pridávajú prísady ako rohová múčka, hnojivá ktoré sa dlhodobo rozkladajú. Nerozložiteľné zvyšky do kompostu nepatria. Popol z dreva je vždy obohatením kompostu.

    K lepšej kvalite kompostu prispievajú aj rôzne hnojivá. Rozhodne sa nepridáva vápno, lebo vysoká alkalita potláča mikrobiálnu život a tiež zbytočne urýchľuje uvoľňovanie dusíka. Možno používať aj bežne používané hnojivá podporujúc tak rozvoj mikroflóry, alebo výluhy a chemické prostriedky, ktoré majú urýchliť rozklad kompostu a skrátiť jeho dozrievanie.

    Druhy kompostov:

    Lawtonov kompost

    Pred pár mesiacmi ma zaujali permakultúrne filmy od rôznych nadšencov až ekošialencov, medzi nimi aj od Geoff-a Lawton-a. V jednom z nich: Soils (Pôdy) predvádza vytvorenie kompostu za 18 dní. (www.permacultureinbrittany.com/2011/12/making-compost-with-geoff-lawton)

    Na youtube sa po zadaní mena Geoff Lawton sa hneď v prvých výsledkoch dostanene na pár minutové video: “Making compost in 18 days with Geoff Lawton“.

    Ako sa zakladá a čo patrí do kvalitného kompostu už vieme, v čom je tento iný?

    Založí sa obvyklým spôsobom. Nosným uhlíkatým materiálom býva štiepka, lístie alebo slama, ideálne kombinácia všetkého, ale pridá sa ešte veľa tzv. očkovacích látok, aby sa kompostovacie procesy maximálne nabudili.

    K očkovacím látkam patria napríklad lístie kostihoja lekárskeho alebo rebríčka obyčajného, čerstvo pokosená tráva, ale aj rôzne “delikatesy”, ako je močovka, smradľavá šťava zo žihľavy a burín, zvyšky mŕtveho zvieraťa (aj zozbieraného na ceste), moč, krv, rôzne druhy hnojov atď . Každý z týchto materiálov obsahuje iné kolónie mikroorganizmov. Nebojte, všetko sa rýchlo začne premieňať, už za pár dní.

    Čím viac prímesí do “zákuskov” dáme, tým lepšie výsledný produkt získame. Získate nielen kompost, ale aj očkovaciu látku pre oživenie vyčerpanej pôdy, ktorú možno po malých množstvách dávať do záhonov a k jednotlivým rastlinám. Po navŕšení hromady v správnom pomere dusík / uhlík (o objeme najmenej 1 m3) celú zmes zavlažíme tak, aby po skúšobnom žmýkanie slamy alebo štiepky v ruke z materiálu kvapkala voda.

    Ak hrozia dažde príp. lejaky, prekryjeme kompost plachtou. Hromadu vŕšime na voľnom priestranstve, aby k nej mohol vzduch, uzavretý box nie je vhodný. Kompost sa vďaka rýchlym vnútorným procesom začne rýchlo zahrievať. Ak prebieha proces správne, z hromady sa pri prehadzovaní “fajčí” a začína meniť farbu.

    Po štyroch dňoch môžeme hromadu prehádzať – a prehadzujeme každé 2 dni, tzn.prehádžeme 8krát a po 18 dňoch máme hotový produkt.

    Počas prvého týždňa teplota stúpne na 55 až 65 ° C. Tým sa zničia sa patogény a semená burín, prežívajú najrôznejšie kompostovacie rozkladné mikroorganizmy, ktorých množiaca a konzumná aktivita vyvíja toto teplo. Jedine touto metódou možno získať rovnaké množstvo báječného kompostu, ako bolo počiatočné množstvo použitých materiálov.

    Ak sa vám to nepodarí, je zmes málo vlhká, obsahuje málo dusíka alebo očkovacích látok. Pri prvom prehodení to môžete napraviť a pokračovať podľa plánu. Lawton tvrdí, že jediná kopa tohto materiálu stačí ako hnojivo na celoročné obživu záhradnými plodinami pre jedného človeka.

    Hľadali ste:

    • lawtonov kompost

    Urýchlenie kompostovania

    Všetko potrebuje čas, ale aj kyslík.

    Prehadzovaním dodáme kompostu kyslík, urýchlime rozklad a získame viac kompostu. Proces prebehne aj beznašej činnosti, ale veľmi pomaly a pôvodný objem hmoty sa po roku zmenší na nepatrnú vrstvičku finálnej úrodnej hmoty. Namiesto prehodenia môžeme celú hromadu, vrátane nedokompostovaných zvyškov, po čase rozprestrieť na záhon, zamulčovať slamou a do hniezd v slame v máji vysadiť tekvice a cukety. Kompostovací proces sa k veľkej radosti tekvicovitých rastlín urýchlene dokončí priamo na mieste, pod mulčom. A niet lepšej akcie ako dva za cenu jednej :)

    Hľadali ste:

    • urychlenie kompostovania

    Kompostový cyklus

    Cyklus kompostu.
    Zelený odpad nie je odpad a je ho škoda dávať do smetného koša a na skládky, :

    1. Vňať mrkvy je “zelený” odpad.
    2. “Zelený odpad” (vňať, šupky, ohrizky..) sú vhodné do kompostovacieho kontajnera.
    3. Červíky ako dážďovky a ďalšie malé zvieratá spracúvajú  zelený odpad na kompost.
    4. Kompostová zemina je výborná v zeleninovej záhrade ako hnojivo, pretože je plná výživy.
    5. V pôde plnej živín potom lepšie rastie mrkva a iná zelenina.
    6. Mrkvičky sú dobré na papkanie…

    Zdroj obrázok: www.mille.horsens.dk/Affald/Kompost

    Mini-záhradkár – zemina

    Prišla jar a mnohí z nás sa vrhli na presádzanie rastlín a kvetov, prípadne na predpestovanie priesad zeleniny či byliniek.

    Kúpila som si 3 sáčky zeminy (bežný izbový substrát, špeciálnu zeminu pre lepšiu klíčivosť semien a zmes do balkónových črepníkov). Už pri presýpaní hliny do jednotlivých kvetináčov a mini-parenísk prišlo prvé sklamanie z konzistencie zeminy – hlavnou zložkou bolo kokosové vlákno a niečo ako rašelina.
    O dva dni, keď sa po celej izbe rojili stovky mušiek do kvetináčov pribudli žlté lepiace nástrahy – tie síce onedlho boli plné malých letcov ale stále ostalo dosť tých čo lietali. A po týždni v zemine namiesto nadvihujúcich sa klíčiacich rastliniek sa začali hmýriť malé húseničky….

    Začala som teda zisťovať z čoho tá super kvalitná a drahá zemina je zložená a ako sa vyrába. Často býva hlavnou zložkou rašelina, kokosové vlákna, kompost z mestského zeleného odpadu a tie drahšie majú vyšší podiel ílovej zložky.

    Každé mesto by malo mať zber zeleného odpadu ako pokosená tráva prípadne nepredané ovocie z obchodov. Keďže ovocie je striekané a trávniky odburinované chemikáliami, tie sa dostanú do kompostu.

    Rozhodla som sa že si kvalitnú výživnú zeminu vyprodukujem sama – a to kompostovaním.