obsahuje tieto rastliny:

  • Orchidea na okne
  • Nenáročná orchidea Katleja = Cattleya
  • Orchidea Cymbídium nielen súčasťou kytíc
  • Voňavá orchidea Miltonia
  • Orchidea Vanda
  • Orchidea do chadnej miestnosti
  • Orchidea pre začiatočníka Phalaenopsis
  • Kríženec orchideí Cambria
  • Betta
  • Vanilka chutná orchidea
  • Orchidea na okne

    Vyzerá to nádherne zvonku aj zvnútra – rozkvitnutá orchidea na okennej parapete. Nehovoriac o tom keď kvitne v zimnom období, alebo včasnom “jarnom počasí”. Ich nevšedná krása, rôzne tvary, predovšetkým pestré farby tropických orchideí ľuďom
    navodia pocity krásy, tajomstva, exotickosti a záhadnosti.

    Najčastejšie rozšírené a asi najmenej náročné sú orchidey Phalaenopsis po slovensky lišajovec. Táto obľúbená orchidea, ktorá má veľmi atraktívne kvety, rastie prirodzene ako epifytická rastlina v dažďových pralesoch Ázie, Novej Guiney a severnej Austrálie a má asi 60 rôznych druhov.

    Ale treba dať pozor na pár chýb!

    1. Potrebujú veľa svetla – Phalaenopsisom väčšinou opadajú puky z dôvodu slabého svetla v zimnom období – treba mať Phalaenopsis v zimných mesiacoch čo najbližšie oknu, ale pozor! Rastlina sa nesmie v žiadnom prípade okna dotýkať.
    2. Umiestnenie – pozor na spálenie od priameho slnečného svetla, nikdy ju nedávajte na južné okno (alebo zatiente). okno na severe, východe je ideálne.
    3. Patria k teplomilným druhom – Dbajte, aby rastlinu neofúkol pri vetraní v zimných mesiacoch studený vzduch z vonku, vadí to nielen rastline, ale s veľkou istotou príde o kvety – preto pozor pri kúpe v zimných mesiacoch.
    4. Majú radi vlhkosť – ale nesmú stáť vo vode, ak polievate kvety prieliatím kvetináča vodou tak po 2 hodinách treba zvyšnú vodu vyliať a nechať dôkladne odkvapať.
    5. Zalievanie – všetky orchidey preferujú mäkkú odstátu vodu izbovej teploty najlepšie dažďovú, ak to nieje možné tak aspoň prevarte vodovodnú a nechajte vychladiť, prípadne zriedťe ju s destilovanou.
    6. Rosenie – treba rosiť ráno aby rastlina bola pred večerným poklesom teplôt suchá (kvôly chorobám a plesniam), nikdy nestriekame kvet ani do stredu orchidei – srdiečko musí byť vždy suché.
    7. Hnojenie – V lete a v čase kvetu hnojíme viac. Môžeme robiť viacerými spôsobmi: rozpúšťacie tyčinky do kvetináča. Každú 2-3 zálievku tekutým hnojivom naliatím do vlhkého substrátu alebo viac zriedeným tekutým hnojivom postrekom  na listy. Po presadení do nového substrátu rastlinu mesiac neprihnojujeme.
    8. Presádzanie – žiadne kvitnúce kvety sa nemajú presádzať. Volíme resp. namiešame si substrát podľa spôsobu polievania (ak len rastliny rosíme treba iné zloženie!). Pri presádzaní treba z orchidey odstrániť všetok starý substrát (pod tečúcou vodou), odstrániť hnijúce korene (rany dezinfikovať dreveným uhlím stačí to na grilovanie, alebo živočíšne uhlie z lekárne). Na spodok kvetináča na lepšie a súmerné presychanie obsahu kvetináča sa odpočúča dať drenáž z 1cm veľkých kúskov polystyrénu a až potom dať tenkú vrstvu substrátu na ktorú opatrne položíme korene ktoré zasypávame substrátom. Phalaenopsisy dávame do stredu kvetináča a rovnakej výšky ako boli predtým. Korene násilne nezatláčame! Pred presádzaním si nový substrát mierne navlhčíme, lebo po presadení nie je dobré rastlinu aspoň dva týždne zalievať, aby sme nechali zregenerovať prípadné poškodenia na koreňoch ktoré vznikli počas manipulácie. Po presadení rastlinu mesiac nehnojíme.
    9. Substrát – dajú sa kúpiť rôzne zmesy pre orchidey všade je základom drvená borovicová kôra.- Rozdrvené uhlie je vhodné primiešať aj do substrátu ako prevenciu pred chorobami. Orchidey žijú v symbióze s rašeliníkom, preto je dobré do substrátu pridať živý, zelený mach(nazbieraný v lese a od prímesí, chrobákov a hliny očistený!) – ten sa často nahrádza buď sušeným rašeliníkom alebo drobným molitanom (lebo aj postupne uvoľnuje potrebný dusík). Drobné kremičité kamienky, alebo keramzit (drží vlhkosť). Často sa

    Nenáročná orchidea Katleja = Cattleya

    Na pestovanie sú tieto rastliny málo náročné a ak s nimi nebude zaobchádzať vyložene nešetrne, nemali by sklamať.

    Vyžadujú vzdušnú vlhkosť 50 – 80%, dostatok svetla, ale nie priame slnko. Dostatok svetla je dôležitý najmä pre indukciu kvitnutia. Preto by mali byť rastliny umiestnené čo najbližšie k oknu, na parapet. Na teplotu sú menej náročné, v zime je lepšie mierny pokles teplôt, bez problémov znášajú 14 – 16 ºC.

    Medzirodové hybridy je možné bez problémov mať celoročne v izbových podmienkach.

    Okienko z literatúry: Cattleya (Lindl.)

    Rod Cattleya opísal v prvej polovici 19. storočia anglický botanik John Lindley, ktorý ho nazval ho po inom anglickom botanikovi a záhradníkovi W. Cattleya.Rod Cattleya zahŕňa cca 56 druhov s veľkým množstvom variácií a veľkou variabilitou farieb, tvarov, nárokov a veľkosti.

    Známich je mnoho tisíc medzidruhových a mezirodových krížencov. Kvety hybridov dosahujú obrovských rozmerov a fantastických farieb, mnohé z nich krásne voňajú. Pôvodom zo strednej a južnej Ameriky.
    Katleje sa využívajú ku kríženiu asi najviac zo všetkých rodov. Z mezirodových krížencov sú najznámejšie krížence s rody Brassavola – Brassocatleya, Broughtonia – Cattleyonia, Laelia – Laeliocattleya alebo Sophronitis – Sophrocattleya.
    Známe sú aj viacnásobne kríženci ako Brassolaeliocattleya a Sophrolaeliocattleya. Krížením chceme ovplyvniť farbu a veľkosti kvetov a získať rastliny vhodných na pestovanie v bytových podmienkach.

    Kultivačné podmienky všeobecne:

    Rastliny rodu Cattleyasú väčšinou rastliny epifytické, výnimočne aj litofyty sympodiálného typu, ktoré pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky, kde žijú prevažne v porastoch tropických dažďových lesov s celoročne stálymi teplotami okolo 20-28 °C. Niektoré druhy sa vyskytujú aj v chladnejších horských oblastiach.

    Mnoho druhov katlejí patrí medzi jedny z najodolnejších orchideí. Vďaka svojim dužinatým, kožovitým listom a zásobám vody v pahľuzách znáša pomerne vysoké teploty (cez 30 ° C) a zároveň krátkodobo a v suchu teploty aj okolo 10 °C. Znesú ako bohatú zálievku a vlhký vzduch, tak aj dlhšie obdobie sucha (až 4 týždne). Môžu rásť na priamom slnku, ale prispôsobia sa aj polotieňu. Väčšina druhov je preto veľmi vhodná pre začiatočníkov. Katleje majú asi 6-40cm veľké (aj väčšie), valcovité pahľuzy, ktoré nesú 1-2 tuhé kožovité listy dlhé okolo 5-30 cm. Korene sú drôtovité a ľahko sa lámu, avšak pomerne rýchlo a dobre regenerujú. Kvetný stvol sa tvorí z púčikov na báze alebo na vrchole pahľuzy. Kvetenstvo je vzpriamené, vysoké okolo 10-30cm. Kvety vynikajú rozmanitosťou farieb a vzorov od bielej cez červenú, žltú, ružovú, jednofarebné aj so žíhaním či rôznymi fliačikami. Dosahujú veľkosti 6 až 20cm. Často výrazne voňajú.

    Stanovisko
    Katleje sú vhodné ako pre pestovanie v teplom či temperovanom skleníku, tak v bytových podmienkach. Menšie druhy sú ideálne pre izbové skleníčky a najmä teplomilné veľkokveté hybridy sú ideálne pre pestovanie aj voľne v byte.

    Teplota
    Väčšina katlejí je teplomilných. Pre ne sú potom optimálne teploty 24-28 °C cez deň a 20-24 °C v noci. Avšak niektoré druhy, ktoré prechádzajú v prírode striedavými obdobiami sucha a pomerne nízkych teplôt, potrebujú k dobrému kvitnutiu od jari do leta teploty okolo 20-25 °C vo dne a 15-20 °C v noci a chladnejšie zimovanie s obmedzenou zálievkou, kedy sa teploty pohybujú okolo 15-18 °C.

    Svetlo
    Všetky katleje potrebujú dostatok rozptýleného svetla. V lete je potrebné rastliny chrániť pred priamym slnkom, najmä v poludňajších hodinách. V bytoch je najvhodnejšie umiestniť rastlinu na východnú či západnú stranu. V prípade južnej orientácie je nutné v letných mesiacoch pritienenie.

    Zálievka
    Teplomilným druhom prospieva bohatá zálievka a vyššia vzdušná vlhkosť celoročne, chladnomilnejším potom od jari do leta. Bez vlahy vydrží pomerne dlho (4-5 týždňov). Na výraznejší nedostatok vody upozornia mäknutím a vädnutím listov. Tento deficit väčšinou vyrovnáme namočením rastliny na pol dňa do vody.

    Substrát
    Vo vlhkom prostredí skleníka či v izbových vitrínkách pestujeme katleje epifytické naviazané na rôznych podložkách, v byte potom klasicky v kvetináčoch v bežnom epifytnom substráte.
    Epifyty a preto pri pestovaní v kvetináči vyžadujú veľmi porézne, ľahko presychajúci a hrubozrnný substrát. Pre tento účel sa hodí hrubo nadrvená preparená borovicová kôra o zrnitosti cca 0,5 – 2 cm zbavená nadmernej kyslosti, doplnená rašeliníkom Sphagnum (pozvoľna dodáva draslík), polyuretánom (molitan – pozvoľna uvoľňuje dusík), a drveným polystyrénom ktorý udržuje dostatočné prevzdušnenie substrátu, keramzitom (drží vlhkosť) Zmes je možné doplniť kúskami dreveného uhlia.

    Hnojenie
    Hnojenie je všeobecne doporučované v období rastu a dostatku svetla raz za 14 dní polovičnou koncentráciou hnojiva s vyšším obsahom dusíka. Pri vyzrievanie pahľuzy potom hnojivom s vyšším obsahom fosforu a draslíka. V zimnom období nehnojíme vôbec a obmedzíme aj zálievku v závislosti na teplote.

    Doba kvitnutia
    Väčšina semenáčikov je kvetuschopných vo veku okolo 3-5 rokov, rastliny oddelené zo starších trsov ihneď. Teplomilné druhy a kríženci šľachtenia pre bytové podmienky môžu kvitnúť takmer celoročne. Kvitnutie niektorých druhov je však nutné podporiť chladnejšom zimovaním, kedy znížime zálievku. Kvety sú pomerne trvanlivé a často sa využívajú pre rez. Patrí k veľmi obľúbeným a rozšíreným rezaným orchideám. Čerstvé kvety vydržia vo váze v dobrých podmienkach tri týždne až mesiac.

    Rozmnožovanie a presádzanie
    V domácich podmienkach sa rozmnožujú delením trsov. Rastlinky sadíme do substrátu ako pre dospelé rastliny alebo nadviažeme na podložky. Rozrastajú sa pomerne pomaly a môžeme ich deliť po niekoľkých rokoch. Hlavný spôsob rozmnožovania katlejí pre komerčné účely je výsevom na agare a aj pomocou púčikov.

    Presadzovanie
    Presadzujeme nie príliš často, 1x za 2-4 roky, vždy na jar pri začiatku tvorby nových koreňov. Pre presádzanie sa rozhodneme, keď:

    • rastlina sa už evidentne nevojde do kvetináča a nové korene tvorí mimo,
    • substrát je už rozložený a korene v ňom nie sú dostatočne prevzdušnené
    • potrebujeme zlepšiť zdravotný stav rastliny
    • chceme získať nového jedinca – vždy deliť tak, aby každá oddelená časť mala najmenej 4 pahľuzy

    V prípade nedostatku miesta sú tu k dispozícii aj vzrastom malé rastliny, napr. hybridy  Sophronitis alebo C. walkeriana, aclandiae apod. Prírodné druhy a primárne hybridy majú ale často veľmi špecifické požiadavky, ktoré nemusí byť ľahké je pre rastliny pripraviť.

    NIEKTORÉ DRUHY Z RODU CATTLEYA

    • Cattleya forbesii
    • Cattleya granulosa
    • Cattleya intermedia
    • Cattleya luteola
    • Cattleya walkeriana

    Kríženci s rodom Katleja:

    Najznámejší medzirodový kríženci :

    • Bc. = Brassocattleya = Brassavola x Cattleya
    • Cattleytonia = Broughtonia x Cattleya
    • Lc. = Laeliocattleya = Laelia x Cattleya
    • Sophrocattleya = Sophronitis x Cattleya
    • Epicattleya = Epidendrum x Cattleya

    Viacnásobný kríženci:

    • Blc. = Brassolaeliocattleya = Brassavola x Laelia x Cattleya
    • Slc. = Sophrolaeliocattleya = Sophronitis x Laelia x Cattleya
    • Iwanagara = Brassavola x Laelia x Diacrium x Cattleya
    • Potinara = Sophronitis x Laelia x Brassavola x Cattleya
    • Epilaeliocattleya = Epidendrum x Laelia x Cattleya
    Info z: 
     orchidejesmajer.webnode.cz; www.orchideje-pestovani.info/;
     www.orchidej.estranky.cz/; www.belavista.freepage.cz; svetorchidei.webnode

    Orchidea Cymbídium nielen súčasťou kytíc

    Ten, kto má šancu rastliny prezimovať v chlade, ocenia ďalšiu skupinu nádherných orchideí, ktoré dominuje rod Cymbidium.
    Latinský aj slovenský názov tohto epifyticky aj terestriálne rastúceho rodu sa vzťahuje na tvar pysku pripomínajúci čln (lat. Cymba alebo cumba = čln) – preto český názov je člunatec.

    Okienko z literatúry: Cymbidium (Sw.)

    Orchidey rodu Cymbidium majú asi 50 druhov a sú terestrické, poloepifytické, epifytické rastliny s mnohými prechodnými formami, ktoré sú rozšírené od podhoria Himalájí cez celú juhovýchodnú Áziu až po Austráliu.

    Rozoznávame druhy:

    • chladnomilné (terestrity),
    • teplomilné (epifyty).

    Pahľuzy sú väčšinou vajcovité, niektoré druhy pahľuzy nemajú. Listy dlhé, remenovité. Strapcovité kvetenstvo je často mohutné, vzpriamené až polovzpriamené u terestritov, previsnuté u epifytov.
    Prírodné druhy sa pestujú veľmi zriedkavo a skôr ako predmet študií v botanických záhradách. Pre komerčné a amatérske pestovanie sú zaujímavé predovšetkým hybridné rastliny vynikajúce mohutnosťou, farebnosťou a trvanlivosťou kvetov. Obzvlášť v Austrálii a Japonsku vyšľachtené a ďalej meristémovo množené tetraloidné druhy. Rastliny kvitnú prevažne v zimnom období, často v čase Vianoc až do skorej jari a sú preto vítanou dekoráciou. Kvety sú trvanlivé, znášajú aj leteckú prepravu, preto sú vo veľkom predmetom komerčného záujmu pestovateľských firiem.

    Kultivačné podmienky všeobecne:

    Chladnomilné terestrické druhy a hybridy je veľmi jednoduché a časovo nenáročné pestovať. Od jari do jesene až do príchodu mrazíkov rastliny môžu byť vonku v polotieni pri dostatočnej zálievke – substrát by nemal moc vysnúť. Chladné jesenné obdobie je dôležité pre úspešné nasadenie kvetenstva, rastliny znesú krákodobo až 0 ° C. Cez zimné obdobie je najlepšie rastliny umiestniť do chladnejšej miestnosti čo najbližšie k svetlu, zálievka primeraná.

    Teplomilné epifytické druhy celoročne držíme v teple. Týchto sa však rozšírilo ďaleko menej a sú skôr otázkou botanických záhrad než amatérskych pestovateľov.

    Hnojenie
    Hnojenie Cymbidií sa riadi podľa druhu.
    U terestrických a studenomilných možno do substrátu primiešať aj sušený kravinec ako organické hnojivo. Môžu sa použiť tekuté aj granulované hnojivá, avšak len v primeranom množstve, pretože korene orchideí sú všeobecne veľmi citlivé na presolenie (balasty z pevných hnojív), teda používame nízke koncentrácie hnojivých roztokov. pri každej tretej zálievke.
    U epifytických Cymbidií používame zásadne hnojivá tekuté a v koncentrácii nepresahujúcej 0,1%.
    Termíny hnojenia sú od začiatku rastu nových výhonkov po odkvitnutie do začiatku jesene.

    Presádzanie
    U terestritov je možné použiť bežný substrát pre izbové rastliny, ktorý je možné obohatiť o hrubší, poréznejší materiál. Môžeme ich sadiť do väčších kontajnerov, ktoré potom v lete prenášame von alebo do aj do voľnej pôdy, ak máme možnosť dostatočného zatienenia v lete a priteplenia na jeseň bez nutnosti prenášania.
    U epifytov používame zmes pre epifyty a pestujeme ich v kvetináčoch. Dostatočne tienime v lete a presádzame len v prípade nutnosti – rozložený substrát, malý kvetináč, delenie a pod.

    Voňavá orchidea Miltonia

    Aj tento rod orchideí má rád chlad. A navyše jeho kvety voňajú.

    Okienko z literatúry: Miltonia (Lindl.)

    Rod Miltonia zahŕňa cca 20 epifyticky rastúce orchideje pôvodom z horských oblastí strednej a južnej Ameriky.

    Základné rozdelenie, z hľadiska nárokov na pestovanie, je na “brazilské” a “kolumbijské” typy v prípade pestovania čistých botanických druhov. Pokiaľ sa jedná o hybridy, potom sa väčšinou odporúča použiť kompromis medzi nárokmi týchto dvoch skupín.

    Nároky “brazilských” druhov – (Milt.candida, Milt.clowesii, Milt.flavescens, Milt.spectabilis a ďalšie) Teploty temperované, neznášajú priame slnečné osvetlenie a výrazné kolísanie medzi dennou a nočnou teplotou (nad 7 °C).

    Nároky “kolumbijských” druhov – (Milt.vexillaria, Milt.endresii, Milt.roezlii, Milt.warscewiczii atď.) Jedná sa o známe sirôtkové orchideje – Miltonopsis. Teploty chladnejšie ako predchádzajúca skupina, polotienisté až tienisté stanovisko, sú tolerantnejšie na kolísanie medzi dennou a nočnou teplotou.

    Nároky “hybridov” – prevažne sa jedná o hybridy medzidruhové vnútri rodu Miltonia, alebo hybridy medzirodové s rodmi príbuznými (Brassia, Odontoglossum, Oncidium, Rodriguezia, Trichopilia a ďalšie) Tieto hybridy sa väčšinou vyznačujú nižšími nárokmi na kultiváciu a sú tolerantnejšie voči kolísaniu teplôt, presušeniu substrátu, nedostatkom hnojenia apod. naďalej však zostáva potreba chrániť pred priamym slnečným svitom. Osvetlenie má byť dostatočné, ale nepriame tj. aspoň pohyblivý polotieň.

    Kultivačné podmienky všeobecne:

    Teploty temperované (20-24 ° C), chladnejšie (17-19 ° C), ani v noci by teplota nemala klesnúť pod 15 ° C. Dostatok nepriameho slnečného svetla. Niektoré druhy neznášajú prievan.

    Zálievka: by sa mala vykonávať citlivo podľa použitého substrátu pre pestovanie – rastlina nesmie byť príliš premočená, medzi jednotlivými zálievkami by mal substrát preschnúť (inak je tu nebezpečenstvo zahnívania koreňov a následné uhynutie celej rastliny).

    Rastliny kvitnú prevažne veľmi skoro na jar (február-marec), v pomere k rastline veľkými kvetmi pripomínajúcimi sirôtky. Kvety sú na stredne dlhej stopke umiestnené v dvoch radoch, voňajú, postupne kvitnú a sú veľmi dekoratívne na rastline.

    Hnojenie:
    Do každej cca tretej zálievky pridáme trochu tekutého hnojiva pre kvety, ale koncentrácia hnojivej zálievky by nemala presiahnu 0,2% (všeobecne sú korene orchideí veľmi citlivé na zvýšené koncentrácie solí v substráte a rastliny sa ľahšie vyrovnávajú s miernym nedostatkom živín ako s nadbytkom vyzrážaným do solí).

    Presadzovanie:
    Presadzujeme ak je substrát už rozložený, rastlina prerastená, alebo pre zlepšenie stavu. Substrát dostatočne presychajúci (kôra, molitan, polystyrén, sphagnum) niekedy aj trochu listovky. Kvetináče primerané, radšej menšie. Vhodné pre pestovanie v izbových podmienkach, ale nie sú vhodné k rezu z dôvodu krátkej trvanlivosti kvetov po odrezaní.

    Orchidea Vanda

    Pri výbere mena pre bábätko som pozerala aj význam mena no a Vanda ma zaujalo, má poľský pôvod, význam je nejasný a najpravdepodobnejšie ide o ženský tvar domácej podoby slovanského mena Václav (znamená “viac slávny”). Vandy majú vždy okolo seba akúsi “auru”, resp. vibrácie spôsobujúce zneistenie ich okolia. Meniny majú siedmy februárový deň.

    Pri hľadaní významu ženského mena som vygúglila že existuje aj orchidea rodu Vanda, a tak ako všetky orchidee aj táto oplýva neskutočnou krásou.

    Okienko z literatúry: Vanda (Jones)

    Orchideje rodu Vanda pochádzajú z monzúnovej oblasti Ázie. Je opísaných asi 70 botanických druhov, teplomilných až temperovaných.

    Rastú epifyticky, terestriálne, petrofyticky. Rast majú monopodiálny, vytvárajúci akoby kmienok husto olistený kožovitými listami. Z úžľabia listov vyrastajú v dolnej časti dekoratívne vzdušné korene, v hornej časti potom strapcovité kvetenstvo rôznych farieb. Korene sú schopné prijímať vlhkosť aj výživu iba zo vzduchu a jeho vlhkosti.

    Kultivačné podmienky všeobecne:

    Vzhľadom k svojej schopnosti prijímať vlahu a živiny koreňmi, ktoré nemusia byť v substráte, možno ich pestovať zavesené v košíčkoch z drevených priečok s veľmi malým množstvom priepustného substrátu, alebo aj bez neho. Vyžadujú celoročne teplé stanovisko s veľkým dostatkom svetla.

    V juhovýchodnej Ázii stále vznikajú nové úspešné hybridy v rámci rodu, ale aj medzi ostatnými rodmi, hlavne Ascocentrum, Arachnis atď. Tým sa farebná škála rozširuje a môžeme vidieť prekrásne kvety farieb červenej, ružovej, žltej, modrej, bielej, zelenej a ich kombinácie s rôznou pigmentáciou.

    Hybridné Vandy vynikajú svojou robustnosťou a krásou kvetov. Ako substrát je vhodná kombinácia dreveného uhlia, hrubej kôry s trochou sphagna alebo vláknitej rašeliny.
    Príbuzným rodom s rovnakými nárokmi a spôsobom pestovania sú aj rody Ascocentrum, Rhynchostylis, Arachnis aj ďalšie monopodiálne vandovité orchideje z rovnakej oblasti a často používané do mezirodových krížení s Vandou. Vyznačujú sa menšou veľkosťou rastlín, ktoré odovzdávajú potomstvu a skorším kvitnutím (Vanda od opelenia kvitne až v 8-12 roku, Ascocentrum prípadne Ascovanda v 4-5 roku).

    Hnojenie:
    Rastliny rodu Vanda nie sú náročné na prihnojovanie a preto stačí raz za mesiac 0,1% roztok kvapalného hnojiva a rastliny ním zaliať, alebo menšie na niekoľko minút ponoriť. Ak sú pestované s malým, alebo zanedbateľným množstvom substrátu, je potrebné ich častejšie zahmlievať, ale na noc by nemala vody zostať v pazuchách listov. Ak sa dostatočne aklimatizujú, sú potom viac odolné proti chorobám a škodcom, ako väčšina ostatných orchideí.

    Presádzanie:
    Presádzame veľmi málo, radšej volíme v prípade potreby vloženie malého košíčka do väčšieho, aby nedošlo k väčšiemu poškodeniu koreňov. Väčšie rastliny na miestach po odkvitnutí niekedy vytvárajú nové malé rastlinky, ktoré necháme narásť do veľkosti 5-7 cm s dostatkom koreňov a potom ich opatrne oddelíme. Ranu po oddelení necháme dostatočne zaschnúť, alebo zasypeme pomletým dreveným uhlím a samostatne zasadíme.

    U prerastenej rastliny môžeme tiež oddeliť vrchol (minimálne s 10-timi listami) a zasadiť. Spodná časť potom znovu obrastie väčšinou viac novými rastlinami, z ktorých jednu najsilnejšiu necháme a ostatné môžeme opäť oddeliť.

    Orchidea do chadnej miestnosti

    Mnoho laikov kupuje kvety a v obchodných reťazcoch typu, Carrefour, Lidl, Kaufland, Tesco,.. a keď zbadajú akciu, tak kúpia kvet ktorý vôbec nepoznajú. Alebo keď ideme niekomu gratulovať a vieme že na okne má ešte miesto na ďalšiu rozkvitnutú orchideu tak vezmeme niečo z regálu. a pritom ani netušíme že, nie všetky druhy orchideí majú radi teplo.

    Chladnomilné orchideje?

    Medzi chladnomilné druhy orchideí sú radené rody: Miltonopsis, Dendrobium, Cymbidium, Oncidium (niektoré druhy), Zygopetalum a Coelogyne. Ako ich úspešne pestovať?

    Pestovanie chladnomilných orchideí

    Svetlo a teplo
    Orchidey majú rady svetlo, ale nie priame slnko. Väčšine bežne pestovaným druhom chladnomilných orchideí vyhovuje teplota od 16 do 18 ° C, temperovaným druhom orchideí potom teploty od 19 do 22 ° C. V zime by nemala teplota pri pestovaní orchideí klesnúť pod 10 ° C.

    Zálievka a vzdušná vlhkosť
    Orchidey zalievame opatrne, pretože neznášajú premočenie. Pred ďalšou zálievkou sa radšej prstami presvedčíme, či je povrch zeminy v kvetináči suchý. Na zalievanie sa používa iba mäkká, odstáta voda izbovej teploty najlepšie teplá. Ak pestujeme rastlinu v zime v chlade, obmedzíme zálievku. Vzdušná vlhkosť by sa mala pohybovať okolo 60%.
    Tip:
    Zálievku aj prípadné rosenie vykonávajte u orchideí v zimnom období vždy ráno – kým nastane nočné ochladenie, rastlina musí uschnúť!

    Pestovateľský substrát
    Je vhodné použiť špeciálny substrát pre pestovanie orchideí, ktorý môžeme zakúpiť vo väčších záhradníckych centrách. Môžeme si ho pripraviť aj sami z 1 dielu jemne mletých koreňov papradia, 1 dielu jemne drveného machu, 1 dielu ľahkej kyprej drnovky a 1 dielu listovky.

    Hnojenie
    Od marca do septembra rastliny 1x za 14 dní prihnojujeme špeciálnymi tekutými hnojivami pre orchideje, ktoré neobsahujú vápno.

    Presádzanie
    Rastliny presádzame len v prípade, že korene vyčnievajú z kvetináča a rastlina zle rastie. Všetky orchideje zle znášajú presádzanie. Orchidey zvyčajne presádzame najskôr po 3 až 4 rokoch, aby kvetina dobre rástla. Kvetináč však nesmie byť príliš veľký.

    Orchidea pre začiatočníka Phalaenopsis

    Kvietky čeľade vstavačovité (lat. Orchidaceae) teda neformálne orchidey zahrňujú vyše 800 – 1000 opísaných rodov a 25–30 000 druhov. A okrem botanických druhov je známych vyše 100 000 rôznych kultivarov a hybridov. Rastliny tejto čeľade sa vyznačujú značnou genetickou nestálosťou, čo umožňuje medzidruhové a dokonca medzirodové kríženie. Hybridy sú medzi pestovateľmi veľmi populárne a neustále vytvárajú nové formy.

    Ale ktoré sú vhodné pre začínajúcich pestovateľov?

    Teda ktoré znesú drobné prešľapy pri ich pestovaní?
    Jednoznačne rod. Phalaenopsis = lišajovec (slovenský názov). Obľubujú teploty bežného bytu a vyhovuje im svetlo na správne zvolenej parapete okna. Ale predovšetkým majú najširšiu škálu farieb, tvarov a variácií kvetov.

    Okienko z literatúry: Phalaenopsis (Bl.)

    Tieto snáď najznámejšie epifytické orchideje sa vyskytujú v počte asi 70 druhov v ázijských trópoch. Ich rastlinné telá nemajú pahľuzy a sú tvorené niekoľkými jazykovými listami. Kvety kruhovitého alebo hviezdicovitého tvaru sú sfarbené celou škálou farieb. Sú veľmi trvanlivé, po odkvitnutí kvetný stvoly často opäť kvitnú, takže po veľkú časť roka stále je čo obdivovať.

    Vzhľadom ku krátkej dobe od opeľovania do kvetu, bolo vyšľachtené obrovské množstvo hybridov vo veľkej škále farieb, a to aj krížením s rodom Doritis (Doritaenopsis).

    Kultivačné podmienky všeobecne:

    Tento rod má malé nároky na svetlo, teda môžeme rastliny umiestniť na parapet východného, západného alebo severného okna s pritienením v lete alebo v jeho blízkosti, ale vyššie požiadavky na teplotu, kde vyhovuje celoročne teplota 20 – 25 ° C.

    Vyžaduje mierne častú zálievku a znáša občasné rosenie, ale len za predpokladu, že na noc sú rastliny (hlavne v pazuchách listov) úplne suché. Pri premočení súčasne s poklesom teploty sú mäkké listami náchylné na hubové choroby a môže dôjsť až k úhynu rastliny.

    Tento rod je veľmi rozšírený a často sa pestuje v izbových podmienkach. Obľúbený pre svoju nenáročnosť, ľahké a dlhotrvajúce kvitnutie. Obrovské množstvo stále nových a nových hybridov dáva nespočetné množstvo veľkostí, tvarov a kombinácií farieb.

    Od výsevu do kvitnutie je možné vypestovať rastlinu už za 3 roky. To je tiež dôvod možnosti rýchleho obmieňania a zdokonaľovania jednotlivých hybridov. Meristemové množenie je u tohto rodu trochu zložitejšie a menej používané, snáď len extra klony a materské rastliny stoja za túto námahu.

    Hnojenie:
    Phalaenopsis je nenáročný a hnojenie stačí v slabej koncentrácii 0,1% tekutého hnojiva raz za mesiac. Vegetačný pokoj nie je a po odkvitnutí je možné kvetný stvol len skrátiť aby znovu vyhnal z bočných očiek a predĺžil tým dobu kvitnutia druhotným kvetným stvolom.

    Presádzanie:
    Pre Phalaenopsis je vhodný substrát pre epifyty s dobrou drenážou na dne kvetináča. Pestuje sa takmer výlučne v kvetináčoch, len niekoľko vzácnych botanických druhov možno pestovať aj na bloku. Presádza sa len v prípade rozloženého substrátu alebo nedostatočnej veľkosti kvetináča.

    Vegetatívne množenie možno ovplyvniť len pomocou chemikálií použitých na kvetnom stvole u očiek, alebo náhodným vyrašením adventívnych (spiacich) očiek kvetného stvolu, prípadne u koreňovej bázy. Vznikajú tzv. Keiko rastlinky, ktoré majú všetky znaky rodičovskej rastliny.

    Kríženec orchideí Cambria

    Cambria orchidea je hybridná, s nádherným farbami, pre ktoré sa stáva veľmi populárnou. Jej pestovanie nie je príliš ťažké, pestujú sa pri priemernej teplote vo väčšiny domácností. Sú tiež známe ako Beallara orchidey, a jeho rodičmi sú Odontoglossum, Cochlioda Lindl, Brassias, Miltonias a Oncidiums.

    Cambria je obchodný názov pre medzirodových krížencov medzi týmito rodmi orchideí, patriaci do čeľade Orchidaceae, podčeľade Epidendroideae, a podkmeňov Cymbidieaetribe, Oncidiinae a to:

    • Odontoglossum, Kunth 1816
    • Oncidium, Sw.
    • Miltonia, Lindl. 1837
    • Cochlioda, Lindl. 1853
    • Brassia, R. Br. 1813

    V roku 1911 pán Charles Vuylsteke vytvoril prvý hybrid orchideje medzi Odontoglossum crispum x Miltonia x Cochlioda noetzliana nazývaná Vuylstekeara v jeho počesť.

    Asi o desať rokov neskôr krížením Vuylstekeara a Odontoglossum Clonius sa objavil Vuylstekeara Cambria Plush, vydaný Kráľovskej záhradníckej spoločnosti a Americkej Orchid spoločnosti.

    Od tej chvíle bolo vytvorených veľa nádherných krížencov a termín Cambria sa v súčasnej dobe používa pre veľkú skupinu hybridných orchideí s krásnymi strakatými a pestrofarebnými kvetmi.

    Charakteristika
    Orchidey Cambria  majú úplne pretiahnuté pahľuzy, z ktorých sa rozvíjajú listy a dlhé kvetinové stonky. Kvetenstvo má tri až sedem kvetov. Na konci obdobia kvitnutia orchidea vytvára novú pahľuzu, môže vytvoriť novú rastlinu.

    Tieto vždyzelené orchidey môžu mať kvety so širokou škálou farieb a tvarov. Obvykle sú veľké a hýria nádhernými farbami, veľmi sýte, tmavo červené, fialové alebo oranžové, rôzne škvrnité s bielou.

    Cambrie kvitnú na jar, v lete a na jeseň, v závislosti od podmienok prostredia. Tieto rastliny sú veľmi rozšírené a veľmi ľahko sa pestujú.

    Betta

    Nie nieje to preklep, nie Betka ale Betta po slovensky Bojovnice – je to rod rýb z čeľade guramovité (lat. Osphronemidae) patriace do podradu labyrintkovité (lat. Anabantoidei).

    Tieto akváriové rybky patria medzi tzv. labyrintky. Toto pomenovanie je odvodené od tzv. labyrint-u čo je pomocný dýchací „nadžiabrový“ orgá], ktorý rybám umožňuje dýchať kyslík priamo zo vzduchu.

    Labyrintky ako aj Bojovnice vo voľnej prírode často obývajú stojaté vody v močiaroch, ryžové polia, priekopy, ktoré sú chudobné na kyslík, preto sa museli prispôsobiť.To že bojovnice nepotrebujú okysličenú vodu je vynikajúce malých začínajúcich akvaristov, tzn. stačí malé akvárium bez okysličovacieho prístroja (filtra). Stačí meniť zakalenú vodu odstátou z vodovodu. Väčšina druhov Betta, sú náchylné k prejedaniu a zápche, takže im strava musí byť starostlivo regulovaná 1-2krát denne v malých dávkach. Stačí im 2litrová nádoba. Ale odporúča sa na 10-15 litrová pre jedného samčeka. Teplota vody im vyhovuje medzi 23 až 28°C – čo sa dá v byte docieliť aj bez ohrievača vody.

    Najznámejšou je Bojovnica pestrá (lat. Betta splendens), ale sú aj dalšie druhy chované v akváriách, ale na Slovensku ojedinele. ( napr. Bojovnica bojovná – B.bellica, Bojovnica pruhovaná – B. fasciata, Bojovnica smaragdová – B. smaragdina, Bojovnica mierna – B. imbellis,..)

    Bojovnica pestrá (lat. Betta splendens)

    Obvykle dorastajú do veľkosti 6 až 8 cm a dožívajú sa zhruba 4 – 6 rokov, vo veľmi dobrých podmienkach aj 8 – 10 rokov. V ich domovine sa samci bojovníc používali ako hlavní účastníci obdoby známych kohútich zápasov.

    Tieto ryby boli dlho a ešte stále sú šľachtené, preto sa akváriová forma od divokej formy značne líši. Okrem pôvodnej divej zelenej a červenej formy boli v zajatí vyšľachtené najrôznejšie farebné a tvarové odrody. Samce aj samice sa vyskytujú v mnohých farbách, ako je modrá, fialová, zelená, červená, biela a v ich rôznych kombináciách. Plutvy samčekov bývajú v prípade správneho chovu veľmi dlhé a rozličných tvarov.

    Najvyhľadávanejšie sú jedince s jasnými farbami a obrovskými plutvami – najmä chvostová, chrbtová a análna-. Chvostová má byť taká dlhá aká je dĺžka tela samca.

    Z farieb sa dáva prednosť lesklým, kovovozeleným, modrým, červeným žltým až tmavozeleným, tmavomodrým, tmavočerveným, fialovým prípadne zamatovočierným variáciám. Chovajú sa aj ryby so sklovito priehľadnými plutvami tzv. Hyalinské bojovnice, alebo s mliečnobielymi plutvami, alebo pri tzv. singapúrskych kmeňoch kombinácia viacerých farieb na tele a plutvách. Najvzácnejšie sú žlté a oranžové varianty.

    Nemôžeme dať 2 samčekov do jednej nádrže! (alebo veľmi veľkú nádrž a mnoho úkrytov). K jednému samčekovi vždy aspoň dve rovnakoveľké samičky a dostatok úkrytov.

    Bojovnica mierna (lat. Betta. imbellis)

    Je známa z jednej lokality Indie a to z okolia Kuala Lumpur, objavená v roku 1970.

    Dorastá do dĺžky 60mm. Žiabrové viečko má vždy zelené na rozdiel od bojovnice pestrej ktorá ho má vždy červené. Bojovnica mierna je veľmi plachá rybka, ktorá svoje pravé zafarbenie ukáže len v zatienenej nádrži a v spoločnosti jedincov svojho druhu. Samce sa navzájom predvádzajú ale nikdy si nebezpečne neublížia.

    Nerasia sa podobne ako bojovnice pestré ale v jednej znáške je počet ikier zriedka vyšší ako 200ikier (u pestrej je ich 500-800) sú trošku robustnejšie ale plôdik je po rozplave nemotornejší, živí sa len najdrobnejšou a málo pohyblivou živou potravou (nálevníky a vírniky) až po 6 dňoch začne konzumovať naukliá cyklópov a žiabroviek soľných. Plôdik rastie veľmi pomaly a pohlavne dospieva až vo veku 8-9mesiacov. Voda na chov by mala byť mäkká cca 6°dGH a alkalita nemá presiahnuť hodnotu 1°, najvhodnejšia je neutrálna reakcia vody.

    Na rozdiel od bojovnice pestrej , ktorá prakticky z vody nevyskakuje, je bojovnica mierna vynikajúci skokan až do výšky 200mm a môže využiť aj najmenšiu štrbinku a vyšplhá sa von z nádrže, najčastejšie niekde v jej kúte.

    K potrave sa približuje váhavo a sú to často v ústach prevaľuje ba aj vypľuje a znova chytí kým ju konečne zožerie.

    Frank Stanislav(Černý Jaroslav) Akváriové ryby PRÍRODA (Artia Praha) 1984 64-072-84 (510-21-85)

    Vanilka chutná orchidea

    Vanilka pravá (Vanilla planifolia), ktorá je jedinou úžitkovou orchideou.
    Predstavuje jednu z najprimitívnejších orchideí, ktorá rastie ako liana a pochádza z Mexika. Dosahuje výšku až 15 metrov, k svojmu rastu potrebuje podporu, preto sa šplhá po tropických stromoch.
    Pestuje sa pre tobolky, takzvané vanilkové struky, ktoré sú žiadané na celom svete pre lahodnú príchuť a vôňu.  Rastliny začínajú plodiť až v treťom roku, celkovo sa tieto rastliny pestujú až dvanásť rokov na jednom stanovisku.

    História

    Už Aztékovia objavili výnimočnosť vanilky a už oni vanilku pestovali a používali ako dochucovadlo jedál. V 16. storočí španielsky dobyvateľ Kortéz vanilku doviezol do Európy. V súčasnosti sa pestuje v tropickom pásme po celom svete na vanilkových plantážach. Pretože kvety vanilky dokážu opeliť len včely jedného rodu, žijúce výlučne v oblasti Mexika, v iných častiach sveta sa musia kvety vanilky opeľovať ručne, čo značne predražuje jej pestovanie.

    Zber plodov

    Kapsuly sa musia pozbierať v správnej čase, nesmú byť prezreté. Najdôležitejšou látkou, ktorú plody vanilky obsahujú, je aromatický fenolický aldehyd vanilín, ktorý dodáva plodom príjemnú vôňu a sladkú chuť. Preto sa plody vanilky zbierajú tesne pred zrelosťou a podrobujú umelej fermentácii – vzniká tak vanilín.

    Spôsoby spracovania plodov vanilky

    Plody vanilky sa tesne po zbere spracovávajú rôznymi spôsobmi. Spracovanie plodov po zbere má hlavný význam v udržanie ich arómy, ktorá je veľmi cenná. Čerstvý struk je mäkký a poddajný.

    • Mokrý spôsob – spočíva v polminútovom sparení toboliek vo vriacej vode, rýchlom osušení a uložení na slnko.
    • Suchý spôsob – je používaný predovšetkým v Mexiku, začína zavädnutím toboliek v polotieni. Potom sa kapsuly striedavo sušia na slnku a potia v tieni.