Kolobeh zániku a zrodenia

čili „z prachu si a v prach sa obrátiš“
Asi nám vadí, že to nemáme moc pod kontrolou, ale čo máme? Život je jedna veľká neustála zmena. Dnes krásna kvetina, zajtra páchnuca hnedá hmota. Z nového auta sa raz stane len hromada šrotu, krásna zdravá mladá dievčina sa časom ….Pokusy o zastavenie tohto procesu sú len dočasné a čiastočné a žiadny drahý krém či lak, čas nezastaví.
Napriek všetkej nechuti to vnímať je kolotoč zrodenia a smrti krásny a potrebný.
Smrť či zánik vlastne neexistuje, je to len transformácia foriem. V parkoch, lesoch a klasických záhradách tento proces intenzívne maskujeme upratovaním, prirodzené tlenie a rozklad nie je „in“.
Ekozahradníci sa správajú presne odlišne. Vyžívajú sa v tejto rozkladnej fáze, dokonca si akúkoľvek „mŕtvu“ hmotu na pozemok dovážajú, aby mohli sledovať jej postupnú premenu na úrodný humus. Napodobňujú prirodzený prales, tep života. Z toho im o to lepšie rastie nová živá hmota, lahodná, krásna a výživná.

S týmto kolobehom sú stotožnení, užívajú si  každý deň s radosťou a vedia, že príde deň, keď sa sami stanú súčasťou kompostu.

Kompost

Kompost je organický prostriedok pre zlepšenie pôdy obsahujúce stabilizované organické látky a rastlinné živiny získaný riadeným biologickým rozkladom zmesi pozostávajúce najmä z rastlinných zvyškov a majúci deklarované kvalitatívne znaky.

Pri dostatočnej vlhkosti a teplote sú organické zložky kompostu rozkladané živými organizmami ktoré sa živia organickými zvyškami. Sú to predovšetkým huby, aktinomycéty, riasy, kvasinky, baktérie, roztoče, červy, chvostoskoky, a mnoho ďalších drobných živočíchov.

Súbežne s rozkladom sa mení štruktúra a vlastnosti kompostu. Organická hmota sa mení na kyprú zeminu. Kompost patrí do skupiny hnoja.

Zloženie kompostu

Bežne pripravovaný kompost sa skladá výlučne z pomerne rýchlo sa rozkladajúcich zvyškov organického pôvodu. Prakticky sú súčasťou kompostu predovšetkým časti rastlín a buriny, ktoré sa počas roka v záhrade vyplejú.

Do kompostu sa pridávajú aj kuchynské odpadky. Do kompostu sa často pridávajú prísady ako rohová múčka, hnojivá ktoré sa dlhodobo rozkladajú. Nerozložiteľné zvyšky do kompostu nepatria. Popol z dreva je vždy obohatením kompostu.

K lepšej kvalite kompostu prispievajú aj rôzne hnojivá. Rozhodne sa nepridáva vápno, lebo vysoká alkalita potláča mikrobiálnu život a tiež zbytočne urýchľuje uvoľňovanie dusíka. Možno používať aj bežne používané hnojivá podporujúc tak rozvoj mikroflóry, alebo výluhy a chemické prostriedky, ktoré majú urýchliť rozklad kompostu a skrátiť jeho dozrievanie.

Druhy kompostov:

Lawtonov kompost

Pred pár mesiacmi ma zaujali permakultúrne filmy od rôznych nadšencov až ekošialencov, medzi nimi aj od Geoff-a Lawton-a. V jednom z nich: Soils (Pôdy) predvádza vytvorenie kompostu za 18 dní. (www.permacultureinbrittany.com/2011/12/making-compost-with-geoff-lawton)

Na youtube sa po zadaní mena Geoff Lawton sa hneď v prvých výsledkoch dostanene na pár minutové video: „Making compost in 18 days with Geoff Lawton„.

Ako sa zakladá a čo patrí do kvalitného kompostu už vieme, v čom je tento iný?

Založí sa obvyklým spôsobom. Nosným uhlíkatým materiálom býva štiepka, lístie alebo slama, ideálne kombinácia všetkého, ale pridá sa ešte veľa tzv. očkovacích látok, aby sa kompostovacie procesy maximálne nabudili.

K očkovacím látkam patria napríklad lístie kostihoja lekárskeho alebo rebríčka obyčajného, čerstvo pokosená tráva, ale aj rôzne „delikatesy“, ako je močovka, smradľavá šťava zo žihľavy a burín, zvyšky mŕtveho zvieraťa (aj zozbieraného na ceste), moč, krv, rôzne druhy hnojov atď . Každý z týchto materiálov obsahuje iné kolónie mikroorganizmov. Nebojte, všetko sa rýchlo začne premieňať, už za pár dní.

Čím viac prímesí do „zákuskov“ dáme, tým lepšie výsledný produkt získame. Získate nielen kompost, ale aj očkovaciu látku pre oživenie vyčerpanej pôdy, ktorú možno po malých množstvách dávať do záhonov a k jednotlivým rastlinám. Po navŕšení hromady v správnom pomere dusík / uhlík (o objeme najmenej 1 m3) celú zmes zavlažíme tak, aby po skúšobnom žmýkanie slamy alebo štiepky v ruke z materiálu kvapkala voda.

Ak hrozia dažde príp. lejaky, prekryjeme kompost plachtou. Hromadu vŕšime na voľnom priestranstve, aby k nej mohol vzduch, uzavretý box nie je vhodný. Kompost sa vďaka rýchlym vnútorným procesom začne rýchlo zahrievať. Ak prebieha proces správne, z hromady sa pri prehadzovaní „fajčí“ a začína meniť farbu.

Po štyroch dňoch môžeme hromadu prehádzať – a prehadzujeme každé 2 dni, tzn.prehádžeme 8krát a po 18 dňoch máme hotový produkt.

Počas prvého týždňa teplota stúpne na 55 až 65 ° C. Tým sa zničia sa patogény a semená burín, prežívajú najrôznejšie kompostovacie rozkladné mikroorganizmy, ktorých množiaca a konzumná aktivita vyvíja toto teplo. Jedine touto metódou možno získať rovnaké množstvo báječného kompostu, ako bolo počiatočné množstvo použitých materiálov.

Ak sa vám to nepodarí, je zmes málo vlhká, obsahuje málo dusíka alebo očkovacích látok. Pri prvom prehodení to môžete napraviť a pokračovať podľa plánu. Lawton tvrdí, že jediná kopa tohto materiálu stačí ako hnojivo na celoročné obživu záhradnými plodinami pre jedného človeka.

Urýchlenie kompostovania

Všetko potrebuje čas, ale aj kyslík.

Prehadzovaním dodáme kompostu kyslík, urýchlime rozklad a získame viac kompostu. Proces prebehne aj beznašej činnosti, ale veľmi pomaly a pôvodný objem hmoty sa po roku zmenší na nepatrnú vrstvičku finálnej úrodnej hmoty. Namiesto prehodenia môžeme celú hromadu, vrátane nedokompostovaných zvyškov, po čase rozprestrieť na záhon, zamulčovať slamou a do hniezd v slame v máji vysadiť tekvice a cukety. Kompostovací proces sa k veľkej radosti tekvicovitých rastlín urýchlene dokončí priamo na mieste, pod mulčom. A niet lepšej akcie ako dva za cenu jednej 🙂

Kompostový cyklus

Cyklus kompostu.
Zelený odpad nie je odpad a je ho škoda dávať do smetného koša a na skládky, :

  1. Vňať mrkvy je „zelený“ odpad.
  2. „Zelený odpad“ (vňať, šupky, ohrizky..) sú vhodné do kompostovacieho kontajnera.
  3. Červíky ako dážďovky a ďalšie malé zvieratá spracúvajú  zelený odpad na kompost.
  4. Kompostová zemina je výborná v zeleninovej záhrade ako hnojivo, pretože je plná výživy.
  5. V pôde plnej živín potom lepšie rastie mrkva a iná zelenina.
  6. Mrkvičky sú dobré na papkanie…

Zdroj obrázok: www.mille.horsens.dk/Affald/Kompost

Ako sa prebúdzajú lienky, motýle a čmeliaky?

Pomaly zliezol sneh, prichádza jar a z úkrytov pod kôrou, v lístí a hrabanke, v rozpadávajúcom sa dreve aj na pôdach opatrne vystrkujú tykadielka. Lienky, bystrušky, zlatoočká, čmeliaky a motýle sa prebúdzajú.

Ako prečkať zimu?

Niektoré druhy hmyzu, napríklad kobylky a sarančatá, ukryjú v lete do pôdy svoje vajíčka as prichádzajúcou zimou uhynú. Tiež v podobe lariev, schovaných v pôde alebo tlejúcimi dreve, môže hmyz prečkať zimu. Len niektoré druhy nepriaznivému obdobiu vzdorujú v dospelej podobe. Podľa skracovanie dňa spoznajú, kedy je čas uložiť sa k spánku, na jar ich prírodné hodiny opäť prebudia. Napríklad lienky a čmelie kráľovny sa môžu rozmnožovať až potom, čo prečkajú jednu zimu. Niektoré motýle od nás pred zimou odlietajú do teplých krajov. Medzi cestovateľov patria napríklad nočné lišajové. U nás zimujúce motýle sa k spánku často ukladajú už koncom leta.

Ako nezmrznúť?

Nevadí im, že chladom stuhnú a neprijímajú potravu. Horšie je, keď dlhé prsty mrazu dosiahnu až do ich úkrytu. Niektoré druhy hmyzu si dokážu v telovej tekutine tvoriť alkoholové látky, ktoré bránia ich premrznutiu. Alebo nechajú zmrznúť tekutinu medzi bunkami, zatiaľ čo bunky samotné zostanú nedotknuté. Hmyzí otužilci, ako niektoré srpice (blanokríly hmyz), sa môžu pohybovať aj na snehu, iné druhy mráz naopak zahubí.

Ako sa zahriať?

Citlivé termoreceptory, ktoré vnímajú teplotu okolia, nesie hmyz zvyčajne na tykadlách.

Drobotina, ktorú jar vytiahlo z úkrytov, sa vyhrieva na slniečku. Ale rána aj noci sú stále chladné. Telesná teplota bezstavovcov závisí na teplote okolia – napriek tomu ju mnohokrát dokážu aktívne zvýšiť, a to pohybom.

Svinky a mnohonožky začnú pobehovať tak rýchlo, že ich teplota oproti okoliu znateľne stúpne.
Chrobáky, vážky, nočné motýle či čmeliaky zvyšujú teplotu trasom svalov.
Spoločenský hmyz, ako včely a mravce, pohybom svalov vyhrievajú celú stavbu.

Na pohyb je však potrebná energia. Pre čmeliaky, motýle aj včely sú dobrodením jarné nektáronosné kvety narcisov, krókusov, snežienok, bledúľ, pečeňovník trojlaločný, blyskáča, zádušník brečtanovitý, podbeľ, púpavy, bazy, vŕb, ovocných drevín a ďalších rastlín, ktoré môžu krášliť našu záhradu.

Autorkou Jana Bucharová na www.ireceptar.cz/zvirata/hmyz-a-bezobratli/jak-se-probouzeji-slunecka-motyli-a-cmelaci/

Návod na kvalitný kompost

Kompostovať dá všetko, čo je ekologicky nezávadné a môže sa rozložiť. Domácnosti produkujú veľké množstvá odpadu, ktoré by sa mohlo využiť na kompostovanie. Kolobeh zelenej hmoty je cyklický ako striedanie ročných období.

Základom úspechu je správny pomer materiálov dusíkatých k uhlíkatým. Stačí 1 diel dusíkatých k 20 až 30 dielom uhlíkatých.

Dusíkaté sú všetky zelené, šťavnaté, hnojovité a iné nedrevnaté substancie, napríklad pokosená tráva, burina, ovocie, kuchynský odpad, trus zvierat aj ľudí, moč, telá mŕtvych zvierat, atď.
Uhlíkaté sú všetky, ktoré sa skladajú prevažne z uhlíka – drevo, štiepka, slama, suché lístie, papier.

Ak kompost obsahuje veľa dusíkatých látok, bude hniť a páchnuť, bude mať málo vzduchu a prevládnu nežiaduce procesy. Naopak iba uhlíkaté materiály sa rozkladajú bez dusíka dlho a zle. Dusík je v komposte nutný ako palivo pre tlenie, ale ak je ho príliš, nastáva hnitie. Kompost teda vrstvíme tak, že na každú veľkú vrstvu uhlíkatých uložíme menšiu vrstvičku dusíkatých materiálov.

Prečo kompostovať a čo s kompostom? Kompost je prirodzeným hnojivom, zeminu obohacuje nielen o živiny ktoré rastliny potrebujú pre ich zdravý rast.

Vermikompost

Jedinečné vysoko účinné prírodné organické hnojivo s jemnou štruktúrou vyrobené za pomoci dážďoviek druhu Eisenia a Dendrobena.
Vďaka činnosti dážďoviek vzniká ideálne a jedinečné čisto prírodné hnojivo (stimulátor rastu), ktoré je plné cenných humusových látok, enzýmov a rastových hormónov. U vermikompostu boli dlhodobými pokusmi preukázané blahodarné účinky na rastliny.

Prednosti vermikompost:
• 60 x až 70 x vyššia účinnosť oproti klasickému maštaľnému hnoju,
• bez zápachový, preto je vhodný aj pre domáce rastliny,
• neobsahuje žiadnu chémiu a je vhodný aj pre bio-pestovateľov,
• má veľkú absorpčnú schopnosť, tým rovnomerne zásobuje rastlinu vodou a živinami,
• ľahká manipulovateľnosť,
• zvyšuje množstvo kvetov a predlžuje dobu kvitnutia u balkónových kvetín, u ovocných stromov a kríkov zvyšuje množstvo plodov,
• urýchľuje dobu dozrievania plodov,
• zlepšuje vitalitu rastlín a ich odolnosť voči kyslým dažďom, savému hmyzu a plesňovým a hubovým chorobám
• vďaka svojej stabilnej organickej hmote zvyšuje úrodnosť sterilnej pôdy obnovením mikrobiálne kultúry v pôde.
• optimalizuje vodný a vzdušný režim v pôde,
• nezaťažuje životné prostredie a môže sa použiť aj na plochách s ochranným pásmom vodných zdrojov a kúpeľných oblastiach,
• je netoxický,
• obsahuje humínové kyseliny (15% v sušine), rastové hormóny – auxín (pre odnožovanie), giberelíny (pre nárast hmoty), cytokiníny (podporuje klíčenie rastlín) a ďalšie, žiadne iné hnojivo to v tejto skladbe neobsahuje,
• dobre znesiteľný s priemyselne vyrábanými hnojivami, dokonca sa dávkovanie chemických hnojív môže znížiť o 40 – 50%, tým nedôjde k odplavovaniu do spodných vôd.

Použitie vermikompostu:
• k ovocným a okrasným stromom a kríkom,
• na zaryľovanie do záhonov,
• na záhradku k zelenine,
• do truhlíkov na balkónové kvety,
• do kvetináčov pre izbové rastliny,
• pre profesionálne pestovanie ovocia a zeleniny,
• pre obnovenie mikrobiálneho života v pôde po chemickom prehnojování,
• pre urýchlenie kompostovania atď.

info z www.zizalov.cz

Skleník – Hurá ide sa sadiť

Hurá konečne sa dajú na trhovisku kúpiť paradajky z dolniakov. Paradajky pestované v skleníkoch a fóliovníkoch. Už tretí rok kupujeme zeleninu a ovocie od tej istej zlatej pani. Objavila som ju keď som hľadala nejaké pekné jahody pre deti a keďže vyzerali tak krásne tak som si dala aj ja – a čuduj sa svete nevyhádzala som sa po nich = takže naozaj neboli striekané.

Keďže sme sa rozhodli dopestovávať si nejakú tú zeleninu pre deti na severe slovenska, už od januára sme zháňali nejaký nie moc drahý skleník.

Minulý rok sme cez mall.sk kúpili a za domom postavili skleník resp. fóliovník. Je to nejaká ľahká kovová konštrukcia v ktorej namiesto skla je priehľadný lexan asi 2mm hrubý. Takže to je asi lexanovník!

Už v januári sme nachystali tégliky od jogurtov, hlinu a zasalili sme asi 3 druhy paradajok. Ale v polovici apríla stále boli len 10cm vysoké a mali po 2-3 lístky aj napriek tomu na sáčku od semienok bolo napísané vysoká odroda. Našej babke sa s rovnakými semiačkami darilo oveľa lepšie mala ich 20 až 25cm vysoké, ale kedže má vlastnú záhradku tak sme si nejaké priesady aj kúpili.

Na trhovisku sme si spolu so zeleninou kúpili aj priesady paradajok a aj papriky. Dostali sme k tomu grátis aj 2priesady uhoriek – oplatí sa ísť na nákup v sobotu pred obedom 🙂

A takto to vyzeralo po mesiaci v skleníku:

Paradajky v skleníku

Už teraz sa teším ako to bude vyzerať v júny. Už máme zasadených 10paradajok a zajtra prídu aj 2papriky a 2uhorky.

Minulý rok sme sa poučili že kým nájdu včielky náš poklad treba kvietky opeľovať štetcom. Nehnojili sme ich! nestriekali! rástli na našom komposte (z pokosenej trávy) Rodili až do prvých mrazov!

A z týchto paradajok sa nikto nevyhádzal! a tá chuť!

Rady do kvetináča

Nejaké tie babské rady pozbierané prevažne z internetu:

  1. proti voškám na kvetoch treba pichnúť do hliny cesnak – po čase vymeniť, lebo rád plesnivie
  2. pleseň v pôde ničí poliať acylpirínon rozpusteným vo vode
  3. pre ruže v záhone: bananová šupka slúži ako hnojivo – treba zakopať
  4. grunt = spodok z nesladenej kávy poslúži ako hnojivo azalke
  5. hnojivo na kvety – vylúhovať škrupiny z vajíčok aspoň týždeň
  6. odrezky skôr zakorenia vo farebnej fľaši ako v priesvitnej
  7. ak pestujete v byte paprade, občas ich zalejte zriedeným výluhom z čierneho čaju