Archív kategorií: kvety

Kolobeh zániku a zrodenia

Napísané , autor:
čili „z prachu si a v prach sa obrátiš“
Asi nám vadí, že to nemáme moc pod kontrolou, ale čo máme? Život je jedna veľká neustála zmena. Dnes krásna kvetina, zajtra páchnuca hnedá hmota. Z nového auta sa raz stane len hromada šrotu, krásna zdravá mladá dievčina sa časom ….Pokusy o zastavenie tohto procesu sú len dočasné a čiastočné a žiadny drahý krém či lak, čas nezastaví.
Napriek všetkej nechuti to vnímať je kolotoč zrodenia a smrti krásny a potrebný.
Smrť či zánik vlastne neexistuje, je to len transformácia foriem. V parkoch, lesoch a klasických záhradách tento proces intenzívne maskujeme upratovaním, prirodzené tlenie a rozklad nie je „in“.
Ekozahradníci sa správajú presne odlišne. Vyžívajú sa v tejto rozkladnej fáze, dokonca si akúkoľvek „mŕtvu“ hmotu na pozemok dovážajú, aby mohli sledovať jej postupnú premenu na úrodný humus. Napodobňujú prirodzený prales, tep života. Z toho im o to lepšie rastie nová živá hmota, lahodná, krásna a výživná.

S týmto kolobehom sú stotožnení, užívajú si  každý deň s radosťou a vedia, že príde deň, keď sa sami stanú súčasťou kompostu.

Mini-záhradkár – zemina

Napísané , autor:

Prišla jar a mnohí z nás sa vrhli na presádzanie rastlín a kvetov, prípadne na predpestovanie priesad zeleniny či byliniek.

Kúpila som si 3 sáčky zeminy (bežný izbový substrát, špeciálnu zeminu pre lepšiu klíčivosť semien a zmes do balkónových črepníkov). Už pri presýpaní hliny do jednotlivých kvetináčov a mini-parenísk prišlo prvé sklamanie z konzistencie zeminy – hlavnou zložkou bolo kokosové vlákno a niečo ako rašelina.
O dva dni, keď sa po celej izbe rojili stovky mušiek do kvetináčov pribudli žlté lepiace nástrahy – tie síce onedlho boli plné malých letcov ale stále ostalo dosť tých čo lietali. A po týždni v zemine namiesto nadvihujúcich sa klíčiacich rastliniek sa začali hmýriť malé húseničky….

Začala som teda zisťovať z čoho tá super kvalitná a drahá zemina je zložená a ako sa vyrába. Často býva hlavnou zložkou rašelina, kokosové vlákna, kompost z mestského zeleného odpadu a tie drahšie majú vyšší podiel ílovej zložky.

Každé mesto by malo mať zber zeleného odpadu ako pokosená tráva prípadne nepredané ovocie z obchodov. Keďže ovocie je striekané a trávniky odburinované chemikáliami, tie sa dostanú do kompostu.

Rozhodla som sa že si kvalitnú výživnú zeminu vyprodukujem sama – a to kompostovaním.

Orchidea na okne

Napísané , autor:

Vyzerá to nádherne zvonku aj zvnútra – rozkvitnutá orchidea na okennej parapete. Nehovoriac o tom keď kvitne v zimnom období, alebo včasnom „jarnom počasí“. Ich nevšedná krása, rôzne tvary, predovšetkým pestré farby tropických orchideí ľuďom
navodia pocity krásy, tajomstva, exotickosti a záhadnosti.

Najčastejšie rozšírené a asi najmenej náročné sú orchidey Phalaenopsis po slovensky lišajovec. Táto obľúbená orchidea, ktorá má veľmi atraktívne kvety, rastie prirodzene ako epifytická rastlina v dažďových pralesoch Ázie, Novej Guiney a severnej Austrálie a má asi 60 rôznych druhov.

Ale treba dať pozor na pár chýb!

  1. Potrebujú veľa svetla – Phalaenopsisom väčšinou opadajú puky z dôvodu slabého svetla v zimnom období – treba mať Phalaenopsis v zimných mesiacoch čo najbližšie oknu, ale pozor! Rastlina sa nesmie v žiadnom prípade okna dotýkať.
  2. Umiestnenie – pozor na spálenie od priameho slnečného svetla, nikdy ju nedávajte na južné okno (alebo zatiente). okno na severe, východe je ideálne.
  3. Patria k teplomilným druhom – Dbajte, aby rastlinu neofúkol pri vetraní v zimných mesiacoch studený vzduch z vonku, vadí to nielen rastline, ale s veľkou istotou príde o kvety – preto pozor pri kúpe v zimných mesiacoch.
  4. Majú radi vlhkosť – ale nesmú stáť vo vode, ak polievate kvety prieliatím kvetináča vodou tak po 2 hodinách treba zvyšnú vodu vyliať a nechať dôkladne odkvapať.
  5. Zalievanie – všetky orchidey preferujú mäkkú odstátu vodu izbovej teploty najlepšie dažďovú, ak to nieje možné tak aspoň prevarte vodovodnú a nechajte vychladiť, prípadne zriedťe ju s destilovanou.
  6. Rosenie – treba rosiť ráno aby rastlina bola pred večerným poklesom teplôt suchá (kvôly chorobám a plesniam), nikdy nestriekame kvet ani do stredu orchidei – srdiečko musí byť vždy suché.
  7. Hnojenie – V lete a v čase kvetu hnojíme viac. Môžeme robiť viacerými spôsobmi: rozpúšťacie tyčinky do kvetináča. Každú 2-3 zálievku tekutým hnojivom naliatím do vlhkého substrátu alebo viac zriedeným tekutým hnojivom postrekom  na listy. Po presadení do nového substrátu rastlinu mesiac neprihnojujeme.
  8. Presádzanie – žiadne kvitnúce kvety sa nemajú presádzať. Volíme resp. namiešame si substrát podľa spôsobu polievania (ak len rastliny rosíme treba iné zloženie!). Pri presádzaní treba z orchidey odstrániť všetok starý substrát (pod tečúcou vodou), odstrániť hnijúce korene (rany dezinfikovať dreveným uhlím stačí to na grilovanie, alebo živočíšne uhlie z lekárne). Na spodok kvetináča na lepšie a súmerné presychanie obsahu kvetináča sa odpočúča dať drenáž z 1cm veľkých kúskov polystyrénu a až potom dať tenkú vrstvu substrátu na ktorú opatrne položíme korene ktoré zasypávame substrátom. Phalaenopsisy dávame do stredu kvetináča a rovnakej výšky ako boli predtým. Korene násilne nezatláčame! Pred presádzaním si nový substrát mierne navlhčíme, lebo po presadení nie je dobré rastlinu aspoň dva týždne zalievať, aby sme nechali zregenerovať prípadné poškodenia na koreňoch ktoré vznikli počas manipulácie. Po presadení rastlinu mesiac nehnojíme.
  9. Substrát – dajú sa kúpiť rôzne zmesy pre orchidey všade je základom drvená borovicová kôra.- Rozdrvené uhlie je vhodné primiešať aj do substrátu ako prevenciu pred chorobami. Orchidey žijú v symbióze s rašeliníkom, preto je dobré do substrátu pridať živý, zelený mach(nazbieraný v lese a od prímesí, chrobákov a hliny očistený!) – ten sa často nahrádza buď sušeným rašeliníkom alebo drobným molitanom (lebo aj postupne uvoľnuje potrebný dusík). Drobné kremičité kamienky, alebo keramzit (drží vlhkosť). Často sa

Botanické záhrady na Slovensku

Napísané , autor:

Botanická záhrada je umelo vysadená záhrada, kde sa pestujú rastliny. Zbierky rastlín slúžia ako širšej verejnosti, tak aj pre štúdium a výučbu. Hlavnou úlohou všetkých botanických záhrad je ochrana genofondu rastlín. Väčšie botanické záhrady tiež plnia funkciu mestskej zelene. Úlohou záhrad je udržiavať živé zbierky a expozície a tým sa podieľať na ex situ ochrane planých i kultúrnych rastlín. Botanické záhrady sú často otvorené verejnosti, avšak nie je to pravidlom.

V botanickej záhrade sa pestujú domorodé aj cudzokrajné rastliny pre študijné, vedecké a ochranné účely a zvyčajne aj preto, aby boli sprístupnené verejnosti.

Zoznam botanických záhrad v SR

  • Botanická záhrada Univerzity Komenského, Bratislava
  • Botanická záhrada, Banská Štiavnica
  • Botanická záhrada Univerzity P.J. Šafárika Košice
  • Botanická záhrada pri SPU v Nitre, Nitra
  • Botanická Záhrada v Tatranskej Lomnici(najnovšia)
  • (Bývalá) Botanická záhrada Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Trnave

Arboréta na Slovensku

  • Lesnícke arborétum Kysihýbel, Banská Štiavnica
  • Arborétum Mlyňany SAV, Tesárske Mlyňany
  • Arborétum Borová hora, Zvolen, miestna časť Borová hora
  • Arborétum Liptovský Hrádok, Liptovský Hrádok

Botanické parky

  • Botanický park Lednické Rovne, Lednické Rovne
  • Botanický park Turčianska Štiavnička, Turčianska Štiavnička

Zoznam záhrad a arborét v ČR

Mnohé zaujímavé atrakcie sú neďaleko od hraníc a nakoľko jazyková bariéra ešte nie je tak veľká  často sú cieľom výletov pre Slovákov susedné Čechy, preto uvádzam aj zoznam záhrad, parkov a arborét v Čechách, tento zoznam prevzatý z českej wikipédie.

  • Bečov nad Teplou – Bečovská botanická záhrada, spravuje ZO ČSOP Berkut
  • Benešov – Školské botanická záhrada Benešov, spravuje VOŠ a SPŠ v Benešove
  • Bílá Lhota – Arborétum Bílá Lhota, pod vlastivedným múzeom Olomouc
  • Borotín – Arborétum Borotín
  • Boskovice – Arborétum Šmelcovna
  • Brno – Botanická záhrada a arboretum Mendelovej poľnohospodárskej a lesníckej univerzity v Brne
  • Brno – Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne
  • Brno – Centrum liečivých rastlín Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne
  • Dalovice – Botanická záhrada pri Strednej poľnohospodárskej škole Dalovice
  • Děčín – Botanická záhrada Děčín-Libverda, spravuje Stredná škola záhradnícka a poľnohospodárska AE Komers
  • Děčín – Arborétum Děčín-Libverda
  • Hradec Králové – Botanická záhrada liečivých rastlín Farmaceutickej fakulty UK
  • Hranice – Arborétum Strednej lesníckej školy v Hraniciach
  • Hrubá Skála – Arborétum Bukovina
  • Chudenice – Americká záhrada
  • Jablunkov – Park pľúcneho sanatória v Jablunkove, Odborný liečebný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb
  • Kostelec nad Černými lesy – Arborétum Kostelec nad Černými lesy, Česká poľnohospodárska univerzita v Prahe
  • Krstiny – Arborétum Křtiny
  • Liberec – Botanická záhrada Liberec
  • Mělník – Botanická záhrada pri Vyššej odbornej škole záhradnícke a Strednej záhradníckej škole Mělník
  • Nové Mesto na Morave – Mestské arborétum v Novom Meste na Morave
  • Olomouc – Botanická záhrada Olomouc, Univerzita Palackého, Prírodovedecká fakulta
  • Olomouc – Botanická záhrada Výstavisko Flora Olomouc
  • Ondřejov – Hvezdáreň a arborétum Ondřejov
  • Opava – Arborétum Nový Dvůr, Sliezske zemské múzeum
  • Ostrava – Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty Ostravskej univerzity
  • Ostrava – Zoologická záhrada Ostrava
  • Piesok – Arborétum Vyššej odbornej školy lesníckej a Strednej lesníckej školy B. Schwarzenbergra
  • Plzeň – Zoologická a botanická záhrada mesta Plzne
  • Plzeň – Arborétum Sofronka, VÚLHM, Plzeň
  • Praha – Botanická záhrada hl. m. Prahy
  • Praha – Kráľovská obora
  • Praha – Botanická záhrada Univerzity Karlovej, Prírodovedecká fakulta UK
  • Praha – Botanická záhrada SOŠ, SOU, OU a Učilište, Praha 9-Malešice
  • Prostějov – Botanická záhrada Petra Albrechta
  • Průhonice – Průhonický park, Botanický ústav AV ČR
  • Botanická záhrada a genofondové zbierky Chotobuz, Botanický ústav AV ČR, súčasť Průhonického parku
  • Průhonice – Dendrologická záhrada Průhonice, Výskumný ústav Silva Tarouci pre krajinu a okrasné záhradníctvo
  • Rakovník – Botanická záhrada Strednej poľnohospodárskej školy Rakovník
  • Řícmanice – Arborétum Řícmanice
  • Šluknov – Stredná lesnícka škola Sluknov, arborétum je na dvoch rozdielnym miestach
  • Štramberk – Botanická záhrada a arboretum Štramberk
  • Tábor – Botanická záhrada pri VOŠ a SZeŠ v Tábore
  • Teplice – Botanická záhrada Teplice
  • Třeboň – Zbierka vodných a mokraďových rastlín v areáli Třeboňského pracovisko Botanického ústavu AV ČR
  • Ústí nad Labem – Náučný botanický park, katedra biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity JE Purkyně v Ústí nad Labem
  • Vysoké Chvojno – Arborétum Vysoké Chvojno
  • Zákupy – Arborétum Nové Zákupy
  • Zlín – Zoologická záhrada Zlín
  • Žampach – Arborétum Žampach

Literatúra a kvety

Napísané , autor:

Myslite aj na to, kto sa o rastliny postará v prípade vašej dlhšej neprítomnosti.

Antoine de Saint-Exupéry v knihe Malý princ píše:
„Stávaš sa navždy zodpovedným za to, čo si k sebe pripútal.“

Citát sa síce týka ruže, ale pre orchidey (a nielen pre ne) platia úplne rovnako.

Nenáročná orchidea Katleja = Cattleya

Napísané , autor:

Na pestovanie sú tieto rastliny málo náročné a ak s nimi nebude zaobchádzať vyložene nešetrne, nemali by sklamať.

Vyžadujú vzdušnú vlhkosť 50 – 80%, dostatok svetla, ale nie priame slnko. Dostatok svetla je dôležitý najmä pre indukciu kvitnutia. Preto by mali byť rastliny umiestnené čo najbližšie k oknu, na parapet. Na teplotu sú menej náročné, v zime je lepšie mierny pokles teplôt, bez problémov znášajú 14 – 16 ºC.

Medzirodové hybridy je možné bez problémov mať celoročne v izbových podmienkach.

Okienko z literatúry: Cattleya (Lindl.)

Rod Cattleya opísal v prvej polovici 19. storočia anglický botanik John Lindley, ktorý ho nazval ho po inom anglickom botanikovi a záhradníkovi W. Cattleya.Rod Cattleya zahŕňa cca 56 druhov s veľkým množstvom variácií a veľkou variabilitou farieb, tvarov, nárokov a veľkosti.

Známich je mnoho tisíc medzidruhových a mezirodových krížencov. Kvety hybridov dosahujú obrovských rozmerov a fantastických farieb, mnohé z nich krásne voňajú. Pôvodom zo strednej a južnej Ameriky.
Katleje sa využívajú ku kríženiu asi najviac zo všetkých rodov. Z mezirodových krížencov sú najznámejšie krížence s rody Brassavola – Brassocatleya, Broughtonia – Cattleyonia, Laelia – Laeliocattleya alebo Sophronitis – Sophrocattleya.
Známe sú aj viacnásobne kríženci ako Brassolaeliocattleya a Sophrolaeliocattleya. Krížením chceme ovplyvniť farbu a veľkosti kvetov a získať rastliny vhodných na pestovanie v bytových podmienkach.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Rastliny rodu Cattleyasú väčšinou rastliny epifytické, výnimočne aj litofyty sympodiálného typu, ktoré pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky, kde žijú prevažne v porastoch tropických dažďových lesov s celoročne stálymi teplotami okolo 20-28 °C. Niektoré druhy sa vyskytujú aj v chladnejších horských oblastiach.

Mnoho druhov katlejí patrí medzi jedny z najodolnejších orchideí. Vďaka svojim dužinatým, kožovitým listom a zásobám vody v pahľuzách znáša pomerne vysoké teploty (cez 30 ° C) a zároveň krátkodobo a v suchu teploty aj okolo 10 °C. Znesú ako bohatú zálievku a vlhký vzduch, tak aj dlhšie obdobie sucha (až 4 týždne). Môžu rásť na priamom slnku, ale prispôsobia sa aj polotieňu. Väčšina druhov je preto veľmi vhodná pre začiatočníkov. Katleje majú asi 6-40cm veľké (aj väčšie), valcovité pahľuzy, ktoré nesú 1-2 tuhé kožovité listy dlhé okolo 5-30 cm. Korene sú drôtovité a ľahko sa lámu, avšak pomerne rýchlo a dobre regenerujú. Kvetný stvol sa tvorí z púčikov na báze alebo na vrchole pahľuzy. Kvetenstvo je vzpriamené, vysoké okolo 10-30cm. Kvety vynikajú rozmanitosťou farieb a vzorov od bielej cez červenú, žltú, ružovú, jednofarebné aj so žíhaním či rôznymi fliačikami. Dosahujú veľkosti 6 až 20cm. Často výrazne voňajú.

Stanovisko
Katleje sú vhodné ako pre pestovanie v teplom či temperovanom skleníku, tak v bytových podmienkach. Menšie druhy sú ideálne pre izbové skleníčky a najmä teplomilné veľkokveté hybridy sú ideálne pre pestovanie aj voľne v byte.

Teplota
Väčšina katlejí je teplomilných. Pre ne sú potom optimálne teploty 24-28 °C cez deň a 20-24 °C v noci. Avšak niektoré druhy, ktoré prechádzajú v prírode striedavými obdobiami sucha a pomerne nízkych teplôt, potrebujú k dobrému kvitnutiu od jari do leta teploty okolo 20-25 °C vo dne a 15-20 °C v noci a chladnejšie zimovanie s obmedzenou zálievkou, kedy sa teploty pohybujú okolo 15-18 °C.

Svetlo
Všetky katleje potrebujú dostatok rozptýleného svetla. V lete je potrebné rastliny chrániť pred priamym slnkom, najmä v poludňajších hodinách. V bytoch je najvhodnejšie umiestniť rastlinu na východnú či západnú stranu. V prípade južnej orientácie je nutné v letných mesiacoch pritienenie.

Zálievka
Teplomilným druhom prospieva bohatá zálievka a vyššia vzdušná vlhkosť celoročne, chladnomilnejším potom od jari do leta. Bez vlahy vydrží pomerne dlho (4-5 týždňov). Na výraznejší nedostatok vody upozornia mäknutím a vädnutím listov. Tento deficit väčšinou vyrovnáme namočením rastliny na pol dňa do vody.

Substrát
Vo vlhkom prostredí skleníka či v izbových vitrínkách pestujeme katleje epifytické naviazané na rôznych podložkách, v byte potom klasicky v kvetináčoch v bežnom epifytnom substráte.
Epifyty a preto pri pestovaní v kvetináči vyžadujú veľmi porézne, ľahko presychajúci a hrubozrnný substrát. Pre tento účel sa hodí hrubo nadrvená preparená borovicová kôra o zrnitosti cca 0,5 – 2 cm zbavená nadmernej kyslosti, doplnená rašeliníkom Sphagnum (pozvoľna dodáva draslík), polyuretánom (molitan – pozvoľna uvoľňuje dusík), a drveným polystyrénom ktorý udržuje dostatočné prevzdušnenie substrátu, keramzitom (drží vlhkosť) Zmes je možné doplniť kúskami dreveného uhlia.

Hnojenie
Hnojenie je všeobecne doporučované v období rastu a dostatku svetla raz za 14 dní polovičnou koncentráciou hnojiva s vyšším obsahom dusíka. Pri vyzrievanie pahľuzy potom hnojivom s vyšším obsahom fosforu a draslíka. V zimnom období nehnojíme vôbec a obmedzíme aj zálievku v závislosti na teplote.

Doba kvitnutia
Väčšina semenáčikov je kvetuschopných vo veku okolo 3-5 rokov, rastliny oddelené zo starších trsov ihneď. Teplomilné druhy a kríženci šľachtenia pre bytové podmienky môžu kvitnúť takmer celoročne. Kvitnutie niektorých druhov je však nutné podporiť chladnejšom zimovaním, kedy znížime zálievku. Kvety sú pomerne trvanlivé a často sa využívajú pre rez. Patrí k veľmi obľúbeným a rozšíreným rezaným orchideám. Čerstvé kvety vydržia vo váze v dobrých podmienkach tri týždne až mesiac.

Rozmnožovanie a presádzanie
V domácich podmienkach sa rozmnožujú delením trsov. Rastlinky sadíme do substrátu ako pre dospelé rastliny alebo nadviažeme na podložky. Rozrastajú sa pomerne pomaly a môžeme ich deliť po niekoľkých rokoch. Hlavný spôsob rozmnožovania katlejí pre komerčné účely je výsevom na agare a aj pomocou púčikov.

Presadzovanie
Presadzujeme nie príliš často, 1x za 2-4 roky, vždy na jar pri začiatku tvorby nových koreňov. Pre presádzanie sa rozhodneme, keď:

  • rastlina sa už evidentne nevojde do kvetináča a nové korene tvorí mimo,
  • substrát je už rozložený a korene v ňom nie sú dostatočne prevzdušnené
  • potrebujeme zlepšiť zdravotný stav rastliny
  • chceme získať nového jedinca – vždy deliť tak, aby každá oddelená časť mala najmenej 4 pahľuzy

V prípade nedostatku miesta sú tu k dispozícii aj vzrastom malé rastliny, napr. hybridy  Sophronitis alebo C. walkeriana, aclandiae apod. Prírodné druhy a primárne hybridy majú ale často veľmi špecifické požiadavky, ktoré nemusí byť ľahké je pre rastliny pripraviť.

NIEKTORÉ DRUHY Z RODU CATTLEYA

  • Cattleya forbesii
  • Cattleya granulosa
  • Cattleya intermedia
  • Cattleya luteola
  • Cattleya walkeriana

Kríženci s rodom Katleja:

Najznámejší medzirodový kríženci :

  • Bc. = Brassocattleya = Brassavola x Cattleya
  • Cattleytonia = Broughtonia x Cattleya
  • Lc. = Laeliocattleya = Laelia x Cattleya
  • Sophrocattleya = Sophronitis x Cattleya
  • Epicattleya = Epidendrum x Cattleya

Viacnásobný kríženci:

  • Blc. = Brassolaeliocattleya = Brassavola x Laelia x Cattleya
  • Slc. = Sophrolaeliocattleya = Sophronitis x Laelia x Cattleya
  • Iwanagara = Brassavola x Laelia x Diacrium x Cattleya
  • Potinara = Sophronitis x Laelia x Brassavola x Cattleya
  • Epilaeliocattleya = Epidendrum x Laelia x Cattleya
Info z: 
 orchidejesmajer.webnode.cz; www.orchideje-pestovani.info/;
 www.orchidej.estranky.cz/; www.belavista.freepage.cz; svetorchidei.webnode

Drakula je aj orchidea

Napísané , autor:

Drakula (lat. Draculla)

Tento rod bol v roku 1978 oddelený od rodu Masdevallia a zahŕňa okolo 90 prevažne epifytických, ale aj terestrických druhov. Sú rozšírené vo vyšších polohách v chladných hmlistých horských lesoch v štátoch Južnej Ameriky.

Z každej stonky vyrastá jeden list dužinatý a kožovitý. Kvety má veľmi  pozoruhodné, podobné kvetom masdevalií. Majú typickú trojcípou stavbu a rôznofarebné kombinácie žltej, belavej, červenkastej až hnedej, so škvrnami.

Prospievajú v temperovaných až chladných podmienkach do 25 °C, potrebujú polotienisté až tienisté miesto, pohyb vzduchu, stále vysokú vlhkosť a aj bohatú zálievku.

Viac o orchidei DRAKULA

Vermikompost

Napísané , autor:

Jedinečné vysoko účinné prírodné organické hnojivo s jemnou štruktúrou vyrobené za pomoci dážďoviek druhu Eisenia a Dendrobena.
Vďaka činnosti dážďoviek vzniká ideálne a jedinečné čisto prírodné hnojivo (stimulátor rastu), ktoré je plné cenných humusových látok, enzýmov a rastových hormónov. U vermikompostu boli dlhodobými pokusmi preukázané blahodarné účinky na rastliny.

Prednosti vermikompost:
• 60 x až 70 x vyššia účinnosť oproti klasickému maštaľnému hnoju,
• bez zápachový, preto je vhodný aj pre domáce rastliny,
• neobsahuje žiadnu chémiu a je vhodný aj pre bio-pestovateľov,
• má veľkú absorpčnú schopnosť, tým rovnomerne zásobuje rastlinu vodou a živinami,
• ľahká manipulovateľnosť,
• zvyšuje množstvo kvetov a predlžuje dobu kvitnutia u balkónových kvetín, u ovocných stromov a kríkov zvyšuje množstvo plodov,
• urýchľuje dobu dozrievania plodov,
• zlepšuje vitalitu rastlín a ich odolnosť voči kyslým dažďom, savému hmyzu a plesňovým a hubovým chorobám
• vďaka svojej stabilnej organickej hmote zvyšuje úrodnosť sterilnej pôdy obnovením mikrobiálne kultúry v pôde.
• optimalizuje vodný a vzdušný režim v pôde,
• nezaťažuje životné prostredie a môže sa použiť aj na plochách s ochranným pásmom vodných zdrojov a kúpeľných oblastiach,
• je netoxický,
• obsahuje humínové kyseliny (15% v sušine), rastové hormóny – auxín (pre odnožovanie), giberelíny (pre nárast hmoty), cytokiníny (podporuje klíčenie rastlín) a ďalšie, žiadne iné hnojivo to v tejto skladbe neobsahuje,
• dobre znesiteľný s priemyselne vyrábanými hnojivami, dokonca sa dávkovanie chemických hnojív môže znížiť o 40 – 50%, tým nedôjde k odplavovaniu do spodných vôd.

Použitie vermikompostu:
• k ovocným a okrasným stromom a kríkom,
• na zaryľovanie do záhonov,
• na záhradku k zelenine,
• do truhlíkov na balkónové kvety,
• do kvetináčov pre izbové rastliny,
• pre profesionálne pestovanie ovocia a zeleniny,
• pre obnovenie mikrobiálneho života v pôde po chemickom prehnojování,
• pre urýchlenie kompostovania atď.

info z www.zizalov.cz

Ako skloňovať slovo/ kvet Orchidea

Napísané , autor:

   O týchto prekrásnych kvetoch orchideách sa píše v mnohých časopisoch a rozpráva nielen v kvetinárstvach a mnohý z nás majú problém spisovne toto slovo skloňovať a správne napísať I resp.Y.

   Rovnaký problém máme aj pri ďalších slovách cudzieho pôvodu (zdomácnené, internacionalizmy, cudzie) ako napríklad mená: Andrea, Lea, Odysea, Kórea, Nikaragua, Managua; slová: idea, trachea; kvety: aloa, orchidea;...

Skloňujeme ich podľa vzoru žena, tak ako všetky podstatné mená ženského rodu cudzieho pôvodu, ktoré sú v základnom tvare zakončené na -ea, – oa, – ua. Pri skloňovaní v D a L jednotného čísla majú príponu -i.

Pád Singulár Plurál
I. Nominatív              orchidea              orchidey
II. Genitív (bez)     orchidey (bez)     orchideí
III. Datív (k)         orchidei (k)         orchideám
IV. Akuzatív (vidím)  orchideu (vidím)  orchidey
V. Lokál (o)         orchidei (o)         orchideách
VII. Inštrumentál (s)        orchideu (s)         orchidei

   Keď už hovoríme o slovách cudzieho pôvodu, tak podľa vzoru ulica skloňujeme podstatné mená ženského rodu cudzieho pôvodu, ktoré sú v základnom tvare zakončené na -ia, -ya.
Napríklad: Lívia, havária, koalícia, konferencia, harpya, Líbya, akcia, redakcia, begónia, exkurzia, arogancia, kategória..

Orchidea Cymbídium nielen súčasťou kytíc

Napísané , autor:

Ten, kto má šancu rastliny prezimovať v chlade, ocenia ďalšiu skupinu nádherných orchideí, ktoré dominuje rod Cymbidium.
Latinský aj slovenský názov tohto epifyticky aj terestriálne rastúceho rodu sa vzťahuje na tvar pysku pripomínajúci čln (lat. Cymba alebo cumba = čln) – preto český názov je člunatec.

Okienko z literatúry: Cymbidium (Sw.)

Orchidey rodu Cymbidium majú asi 50 druhov a sú terestrické, poloepifytické, epifytické rastliny s mnohými prechodnými formami, ktoré sú rozšírené od podhoria Himalájí cez celú juhovýchodnú Áziu až po Austráliu.

Rozoznávame druhy:

  • chladnomilné (terestrity),
  • teplomilné (epifyty).

Pahľuzy sú väčšinou vajcovité, niektoré druhy pahľuzy nemajú. Listy dlhé, remenovité. Strapcovité kvetenstvo je často mohutné, vzpriamené až polovzpriamené u terestritov, previsnuté u epifytov.
Prírodné druhy sa pestujú veľmi zriedkavo a skôr ako predmet študií v botanických záhradách. Pre komerčné a amatérske pestovanie sú zaujímavé predovšetkým hybridné rastliny vynikajúce mohutnosťou, farebnosťou a trvanlivosťou kvetov. Obzvlášť v Austrálii a Japonsku vyšľachtené a ďalej meristémovo množené tetraloidné druhy. Rastliny kvitnú prevažne v zimnom období, často v čase Vianoc až do skorej jari a sú preto vítanou dekoráciou. Kvety sú trvanlivé, znášajú aj leteckú prepravu, preto sú vo veľkom predmetom komerčného záujmu pestovateľských firiem.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Chladnomilné terestrické druhy a hybridy je veľmi jednoduché a časovo nenáročné pestovať. Od jari do jesene až do príchodu mrazíkov rastliny môžu byť vonku v polotieni pri dostatočnej zálievke – substrát by nemal moc vysnúť. Chladné jesenné obdobie je dôležité pre úspešné nasadenie kvetenstva, rastliny znesú krákodobo až 0 ° C. Cez zimné obdobie je najlepšie rastliny umiestniť do chladnejšej miestnosti čo najbližšie k svetlu, zálievka primeraná.

Teplomilné epifytické druhy celoročne držíme v teple. Týchto sa však rozšírilo ďaleko menej a sú skôr otázkou botanických záhrad než amatérskych pestovateľov.

Hnojenie
Hnojenie Cymbidií sa riadi podľa druhu.
U terestrických a studenomilných možno do substrátu primiešať aj sušený kravinec ako organické hnojivo. Môžu sa použiť tekuté aj granulované hnojivá, avšak len v primeranom množstve, pretože korene orchideí sú všeobecne veľmi citlivé na presolenie (balasty z pevných hnojív), teda používame nízke koncentrácie hnojivých roztokov. pri každej tretej zálievke.
U epifytických Cymbidií používame zásadne hnojivá tekuté a v koncentrácii nepresahujúcej 0,1%.
Termíny hnojenia sú od začiatku rastu nových výhonkov po odkvitnutie do začiatku jesene.

Presádzanie
U terestritov je možné použiť bežný substrát pre izbové rastliny, ktorý je možné obohatiť o hrubší, poréznejší materiál. Môžeme ich sadiť do väčších kontajnerov, ktoré potom v lete prenášame von alebo do aj do voľnej pôdy, ak máme možnosť dostatočného zatienenia v lete a priteplenia na jeseň bez nutnosti prenášania.
U epifytov používame zmes pre epifyty a pestujeme ich v kvetináčoch. Dostatočne tienime v lete a presádzame len v prípade nutnosti – rozložený substrát, malý kvetináč, delenie a pod.