Aj tento rod orchideí má rád chlad. A navyše jeho kvety voňajú.

Okienko z literatúry: Miltonia (Lindl.)

Rod Miltonia zahŕňa cca 20 epifyticky rastúce orchideje pôvodom z horských oblastí strednej a južnej Ameriky.

Základné rozdelenie, z hľadiska nárokov na pestovanie, je na „brazilské“ a „kolumbijské“ typy v prípade pestovania čistých botanických druhov. Pokiaľ sa jedná o hybridy, potom sa väčšinou odporúča použiť kompromis medzi nárokmi týchto dvoch skupín.

Nároky „brazilských“ druhov – (Milt.candida, Milt.clowesii, Milt.flavescens, Milt.spectabilis a ďalšie) Teploty temperované, neznášajú priame slnečné osvetlenie a výrazné kolísanie medzi dennou a nočnou teplotou (nad 7 °C).

Nároky „kolumbijských“ druhov – (Milt.vexillaria, Milt.endresii, Milt.roezlii, Milt.warscewiczii atď.) Jedná sa o známe sirôtkové orchideje – Miltonopsis. Teploty chladnejšie ako predchádzajúca skupina, polotienisté až tienisté stanovisko, sú tolerantnejšie na kolísanie medzi dennou a nočnou teplotou.

Nároky „hybridov“ – prevažne sa jedná o hybridy medzidruhové vnútri rodu Miltonia, alebo hybridy medzirodové s rodmi príbuznými (Brassia, Odontoglossum, Oncidium, Rodriguezia, Trichopilia a ďalšie) Tieto hybridy sa väčšinou vyznačujú nižšími nárokmi na kultiváciu a sú tolerantnejšie voči kolísaniu teplôt, presušeniu substrátu, nedostatkom hnojenia apod. naďalej však zostáva potreba chrániť pred priamym slnečným svitom. Osvetlenie má byť dostatočné, ale nepriame tj. aspoň pohyblivý polotieň.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Teploty temperované (20-24 ° C), chladnejšie (17-19 ° C), ani v noci by teplota nemala klesnúť pod 15 ° C. Dostatok nepriameho slnečného svetla. Niektoré druhy neznášajú prievan.

Zálievka: by sa mala vykonávať citlivo podľa použitého substrátu pre pestovanie – rastlina nesmie byť príliš premočená, medzi jednotlivými zálievkami by mal substrát preschnúť (inak je tu nebezpečenstvo zahnívania koreňov a následné uhynutie celej rastliny).

Rastliny kvitnú prevažne veľmi skoro na jar (február-marec), v pomere k rastline veľkými kvetmi pripomínajúcimi sirôtky. Kvety sú na stredne dlhej stopke umiestnené v dvoch radoch, voňajú, postupne kvitnú a sú veľmi dekoratívne na rastline.

Hnojenie:
Do každej cca tretej zálievky pridáme trochu tekutého hnojiva pre kvety, ale koncentrácia hnojivej zálievky by nemala presiahnu 0,2% (všeobecne sú korene orchideí veľmi citlivé na zvýšené koncentrácie solí v substráte a rastliny sa ľahšie vyrovnávajú s miernym nedostatkom živín ako s nadbytkom vyzrážaným do solí).

Presadzovanie:
Presadzujeme ak je substrát už rozložený, rastlina prerastená, alebo pre zlepšenie stavu. Substrát dostatočne presychajúci (kôra, molitan, polystyrén, sphagnum) niekedy aj trochu listovky. Kvetináče primerané, radšej menšie. Vhodné pre pestovanie v izbových podmienkach, ale nie sú vhodné k rezu z dôvodu krátkej trvanlivosti kvetov po odrezaní.

Pri výbere mena pre bábätko som pozerala aj význam mena no a Vanda ma zaujalo, má poľský pôvod, význam je nejasný a najpravdepodobnejšie ide o ženský tvar domácej podoby slovanského mena Václav (znamená „viac slávny“). Vandy majú vždy okolo seba akúsi „auru“, resp. vibrácie spôsobujúce zneistenie ich okolia. Meniny majú siedmy februárový deň.

Pri hľadaní významu ženského mena som vygúglila že existuje aj orchidea rodu Vanda, a tak ako všetky orchidee aj táto oplýva neskutočnou krásou.

Okienko z literatúry: Vanda (Jones)

Orchideje rodu Vanda pochádzajú z monzúnovej oblasti Ázie. Je opísaných asi 70 botanických druhov, teplomilných až temperovaných.

Rastú epifyticky, terestriálne, petrofyticky. Rast majú monopodiálny, vytvárajúci akoby kmienok husto olistený kožovitými listami. Z úžľabia listov vyrastajú v dolnej časti dekoratívne vzdušné korene, v hornej časti potom strapcovité kvetenstvo rôznych farieb. Korene sú schopné prijímať vlhkosť aj výživu iba zo vzduchu a jeho vlhkosti.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Vzhľadom k svojej schopnosti prijímať vlahu a živiny koreňmi, ktoré nemusia byť v substráte, možno ich pestovať zavesené v košíčkoch z drevených priečok s veľmi malým množstvom priepustného substrátu, alebo aj bez neho. Vyžadujú celoročne teplé stanovisko s veľkým dostatkom svetla.

V juhovýchodnej Ázii stále vznikajú nové úspešné hybridy v rámci rodu, ale aj medzi ostatnými rodmi, hlavne Ascocentrum, Arachnis atď. Tým sa farebná škála rozširuje a môžeme vidieť prekrásne kvety farieb červenej, ružovej, žltej, modrej, bielej, zelenej a ich kombinácie s rôznou pigmentáciou.

Hybridné Vandy vynikajú svojou robustnosťou a krásou kvetov. Ako substrát je vhodná kombinácia dreveného uhlia, hrubej kôry s trochou sphagna alebo vláknitej rašeliny.
Príbuzným rodom s rovnakými nárokmi a spôsobom pestovania sú aj rody Ascocentrum, Rhynchostylis, Arachnis aj ďalšie monopodiálne vandovité orchideje z rovnakej oblasti a často používané do mezirodových krížení s Vandou. Vyznačujú sa menšou veľkosťou rastlín, ktoré odovzdávajú potomstvu a skorším kvitnutím (Vanda od opelenia kvitne až v 8-12 roku, Ascocentrum prípadne Ascovanda v 4-5 roku).

Hnojenie:
Rastliny rodu Vanda nie sú náročné na prihnojovanie a preto stačí raz za mesiac 0,1% roztok kvapalného hnojiva a rastliny ním zaliať, alebo menšie na niekoľko minút ponoriť. Ak sú pestované s malým, alebo zanedbateľným množstvom substrátu, je potrebné ich častejšie zahmlievať, ale na noc by nemala vody zostať v pazuchách listov. Ak sa dostatočne aklimatizujú, sú potom viac odolné proti chorobám a škodcom, ako väčšina ostatných orchideí.

Presádzanie:
Presádzame veľmi málo, radšej volíme v prípade potreby vloženie malého košíčka do väčšieho, aby nedošlo k väčšiemu poškodeniu koreňov. Väčšie rastliny na miestach po odkvitnutí niekedy vytvárajú nové malé rastlinky, ktoré necháme narásť do veľkosti 5-7 cm s dostatkom koreňov a potom ich opatrne oddelíme. Ranu po oddelení necháme dostatočne zaschnúť, alebo zasypeme pomletým dreveným uhlím a samostatne zasadíme.

U prerastenej rastliny môžeme tiež oddeliť vrchol (minimálne s 10-timi listami) a zasadiť. Spodná časť potom znovu obrastie väčšinou viac novými rastlinami, z ktorých jednu najsilnejšiu necháme a ostatné môžeme opäť oddeliť.