Archív kategorií: bylinky

Probiotický bylinný čaj

Napísané , autor:

Veľa liečivých, alebo farmakologicky aktívnych zložiek nájdený v bylinách sú vo forme éterických olejov – silíc.

Tieto sú väčšinou nerozpustné vo vode. Kultivácia kefírovou kultúrou môže pomôcť uvoľniť tieto súčasti do vodného roztoku. To sa dosiahne vďaka akcii určitých enzýmov produkovaných mikróby a kvasinkami behom fermentácie.

Niektoré aktívne zložky bylín sa tiež môžu rozpustiť vďaka malému množstvom alkoholu vyprodukovaného behom procesu kvasenia. Nápoj obsahuje niektoré z vitamínov rady B komplex, ktoré sú tvorené zásluhou kvasiniek a ďalších mikroorganizmov, vrátane dodatku aminokyselín, RNA a DNA (mikróby a kvasinky samé).

Tento proces produkuje osviežujúci nápoj, ktorý môže chutnať podobne ako šampanské, alebo ako perlivá esencia z vonných bylín, ktoré k príprave vyberáte.

Liečebný bylinný nápoj

  • 1 lyžica kvetu ďateliny lúčnej
  • 1 lyžica listu lucerny a / alebo kvetu harmančeka
  • 5 celých šípok alebo 1 čajový sáčok šípkového čaju
  • 1 lyžica buď medu alebo sladového výťažku
  • 2 až 3 lyžice kefírových zŕn
  • 500 ml pramenitej alebo pitnej vody

Liečebný bylinný nápoj môžete pripraviť

  1. Surová bylinná extrakcie za studena – naplníme pohár do 2/3 vodou. Pridáme a rozpustíme med alebo slad. Vložíme zvyšok prísad a vačok s kefírovými zrnami. V pohári s tesným viečkom necháme kvasiť 48 až 3 dni v izbovej teplote. Odstránime vak a scedíme. Kefír d’erba liečebný je pripravený na spotrebu.
  2. Bylinná čajová metóda – vodu v hrnci privedieme k varu. Pridáme šípky, kvet ďateliny lúčnej, lucernu alebo kvet harmančeka. Hrniec zakryjeme a necháme máčať a vychladnúť na izbovú teplotu. Bylinný čaj scedíme a vlejeme do pohára. Pridáme cukor a kefírové zrna. V pohári s tesným viečkom necháme kvasiť 48 až 3 dni v izbovej teplote. Po scedení je kefír d’erba pripravený na spotrebu.

Peľový kefír

Kvetový peľ je známy bohatým obsahom živín vrátane enzýmov a veľmi kvalitného proteínu. Kvôli vonkajšej štruktúre bunkových stien každej peľovej bunky, je peľ veľmi ťažké stráviť a veľa živín je tak neprístupných pre normálne ľudské trávenie. Toto obmedzenie môžeme obísť použitím kvasného procesu ktorý by mal pomôcť aspoň čiastočnému zrúteniu mnohých z týchto normálne nepreniknuteľných bunkových stien z včelieho peľu uvoľňujúce obsah v každej vnútornej-bunke aby mohol byť ďalej strávený a absorbovaný.

Pridáme najmenej 1 lyžicu včelích peľových zrniečok ku každým 2 pohárom z vody alebo nálevom zmieneným vyššie, potom necháme kvasiť s kefírovou kultúrou po 2 až 3 dni.

(peľové zrniečka sa dajú kúpiť u včelárov)

Dub a jeho využitie

Napísané , autor:

Duby sú dlhoveké (dožívajú sa až niekoľko sto rokov), mohutné, pomaly rastúce listnaté stromy, rastúce na väčšine územia Slovenska. Treba ale rozoznávať dva druhy rastúce na našom území:

  • Dub letný – Quercus robur L. – krátkostopkaté lisy, báza čepele listov je srd­covito vykrojená, žalude na dlhých stopkách
  • Dub zimný – Quercus petraea – dlhostopkaté lisy, na rube mäkko, neskôr hviezdovito chlpa­té, báza čepele je klinovitá, krátkostopkaté alebo sediace kvety a plody(žalude)

Ľudové názvy: kremelák, letnák (dub letný), drnák, zimák (dub zimný)

Duby rastú v teplejších oblastiach, sú náročné na svetlo, teplo a vlhkosť, kvitnúť začínajú asi v 40. roku svojho života. Dub letný je druh lužných lesov a nížin, dub zimný je pôvodný v podhorských oblastiach.

Dub bol odjakživa symbolom sily, dlhovekosti a odolnosti a ako taký získal výsadné postavenie najmä v germánskej mytológii, kde bol zasvätený bohu blesku – Thora. Je považovaný za nemecký národný strom a symbol nemeckého národa.
Dubové listy sú tiež častokrát znakom lesníkov.

Využitie dubov

Kôra sa upotrebuje v lekárnictve, garbiarstve, žalude v potravinárstve (pražené semená – tzv. žaluďová káva) a poľnohospodárstve, dubienky vo farbiarstve atď. Odvar kôry osoží pri chronických zápaloch sliznice tráviaceho traktu a hnačke, zvonka (do kúpeľov, na obklady) pri omrzlinách a potení nôh (i rúk – pod pazuchou), ako aj pri hemoroidoch, kŕčových žilách, ženských chorobách (biely výtok a pod.), detských chorobách (rachitis, neduživosť a pod.) a taktiež na hojenie rán aj vo forme zasýpacieho prášku. A predovšetkým drevo nielen v stavebníctve.

Okrasná a krajinotvorná funkcia dubov

Dub je vcelku obľúbený strom pre svoju mohutnosť, starobu, ktorú môže dosiahnuť, a vlastnosti, s ktorými je spájaný. Často ho možno nájsť v alejach a medzi pamätnými stromami. Býva vysádzaný tam, kde je potrebné spevniť pôdu, napr. na hrádzach rybníkov. Taktiež ako soliter.

Drevo

Drevo duba je tvrdé, pevné, ťažké a vyznačuje sa vysokou trvanlivosťou. Z pôvodných drevín najlepšie znáša zmeny vlhkosti a vplyvy počasia, pri dlhodobom ponorení pod vodou skamenie, je odolné voči škodcom. Používa sa na výrobu konštrukcií, obkladov, parkiet, panelov, sudov (predovšetkým na víno a pivo), podvalov, v námornom priemysle a v skorších dobách ik výrobe hámrov, mlynských kolies, pilotov a trvanlivého nábytku.

Dub niekedy býva označovaný ako naše najtvrdšie drevo, ale ide o omyl. Dub je síce tvrdý a vyniká trvanlivosťou, ale najtvrdší drevo z domácich stromov poskytuje hrab (ktorého charakter vystihuje anglický názov Ironwood), pričom extrémne tvrdé sú ešte pomaly rastúce kríky a stromy ako zimolez, krušpán, jarabina brekyňová a mukyňová, javor poľný a tis.

Dub je možné použiť ako palivo, v porovnaní s bukom má výhrevnosť 70% (to znamená porovnateľnú so smrekom). Drevo by ale malo najprv dva roky ležať pod šírym nebom, aby ho dážď zbavil trieslovín, až potom 1-2 roky presychať. Ak bol nedostatok dreva na údenie, používal sa aj dub zvyčajne v kombinácii s jelšou alebo inou vhodnejšie drevinou.
Zo zlúpnutej kôry sa získavala trieslovina pre garbiarstvo.

Lekárstvo

V medicínskej a liečiteľskej praxi sa využívajú protizápalové a sťahujúce vlastnosti duba najmä zvonka vo forme kúpeľov, obkladov a výplachov pri krvácajúcich hemoroidoch, vredoch, ekzémoch, kŕčových žilách a nadmernom potení nôh, pri zápaloch ústnej dutiny, hrdla a paradentóze, zriedkavejšie aj vnútorne pri katare žalúdka, čriev, pri silnej menštruácii a vnútornom krvácaní.
O účinkoch a využití dubovej kôry vedia asi všetky maminky – mnoho bábätiek je pravidelne kúpaných v odvare z dubovej kôry nielen ako prevencia rôznych varážok a ekzémov, ale voľakedy aj kvôly ntónovaniu pleti.

Zber

Zbierame kôru, žalude, prípadne aj listy a púčiky s dubienkami.
Hladkú, nerozpraskanú kôru zbierame z mladších (asi 10-ročných) kmeňov a konárov zoťatých stromov (vekom strácajú trieslovinu), aby sa nepoškodzovali zdravé stromy, pretože rany napádajú huby aj živočíšni škodcovia.
Žalude (glandes quercus), tzv. lúpané (excorticatae) zbierame tak, že zrelé očistíme od osovej čiašky, usušíme a zbavíme šupky.
Kôra duba letného sa využíva na liečenie rôznych kožných ochorení a vyrážok, však častejšie sa používa kôra z príbuzného duba zimného, ​​ktorá má byť účinnejšia. Najúčinnejšia je čerstvá kôra mladých stromov, rozpukaná borka starého stromu je považovaná za bezcennú, rovnako ako kôra dlhšiu dobu skladovaná.

Odvar pripravíme z jednej lyžičky rozomletej drogy na pohár vody. Užíva sa vnútorne, napr. pri katare žalúdka. Na sedacie kúpele a kloktanie sa používa odvar z 500 g sušenej kôry a 4 litrov vody. Odvar z hrste žaluďov a pol litra vody sa po 20 minú­tach varenia scedí a zriedi sa v pomere 1 : 1 vodou. Použije sa zvonka.

Dub letný vs. dub zimný
Oba stromy sa môžu aj krížiť a výsledné hybridy môžu ich črty rôzne kombinovať, navyše niektoré rozpoznávacie znaky sú premenlivé aj v rámci čistých druhov. Ich rozoznávanie je z tohto dôvodu značne komplikované.
Rozpoznávacie znaky:
Najspoľahlivejším poznávacím znakom je dĺžka listovej stopky.
Dub letný má oproti dubu zimnému podstatne kratšiu stopku.
Stopka, na ktorej visia žalude – u duba letného je dlhá (3-7 cm), u duba zimného je zakrpatená či veľmi krátka (do 1,5 cm).
Bázy listov: „ideálny“ dub letný má listy na báze srdcovité uškaté (tzv. „krátke nohavice“), dub zimný zbiehavé (tzv. „dlhé nohavice“) – je to síce znak najznámejší, avšak značne nespoľahlivý.

Využitie v akvaristike

Usušené listy dubu sa v akvaristike pomerne bežne využívajú nielen na úpravu kvality vody. Listy vo vode vylučujú humínové látky, ktoré pozitívne vplývajú na osadenstvo akvária a všeobecne zlepšujú kvalitu vody. Tieto látky zároveň zafarbia vodu do mierne nažltlej farby, čím sa docieli prírodnejší vhľad akvária. Pôsobia antimikoticky a antibakteriálne, rybky sa v takomto prostredí budú ochotnejšie trieť a je jednoduchšie odchovať zdravé a početné potomstvo, rybky sa tiež krajšie vyfarbia. Humínové látky navyše spomalujú tvorbu rias, prispievajú k rozvetvenejšej koreňovej sústave akvarijných rastlín a podporujú ich rast.
Používajú sa 1-2 listy na 50 l, ktoré je potrebné po 2 týždňoch vymieňať, aby nedošlo k ich uhnívaniu.

Chov sladkovodných krevetiek
Okrem vyššie spomínaných pozitívnych účinkov, sa na dubových listoch usádzajú mikroorganizmy, ktoré sú bežnou potravou krevetiek, najmä mladých. Ak listy v akváriu necháte dlhší čas, krevetky postupne celý list z výnimkou tvrdších žiliek skonzumujú. Získavajú tak potrebné minerály a mikrorprvky a zlepšuje sa ich celková kondícia.

Sedmokráska – daisy

Napísané , autor:

Moja prostredná opica rada trhá kvietky. A úplne najradšej tie drobné kvietky s bielimi tenučkými lupienkami uprostred so žltým kolieskom vykukávajúce v drobnej v tráve. Akoby vedela že v klobúku s menami bola aj DAISY = sedmokráska.

Vždy keď ich zbadá v tráve, natrhá ich plné hrste a donesie mi ich – len kvietky bez stopiek – takže sa nedajú dať do vázy 🙁

Tá staršia (nemá ešte 5) rada zbiera bylinky ako podbeľ, petrklíč(prvosienky), neskôr alchemilku, lístky z mäty a šalvie,… a potom to sušíme takže ma napadlo pozrieť po starých aj nových bylinkových knihách a neverila som vlastným očiam:

sedmokráska

Sedmokráska

Tie prekrásne kvietky Bellis perennis čiže sedmokrások (názov je naozaj výstižný) sú liečivé! A dokonca na tak časté choroby a problémy ako mávame: na kašel a zahlienené priedušky (spolu s podbeľom, feniklom a medovkou) sa varí čajík na vykašlanie. A čerstvé lístky sa môžu pridávať do šalátov lebo pomáha pri reumatizme a rôznom krvácaní (aj z močového mechúra). Tiež pomáha pri kožných ochoreniach ako sú ekzém, vyrážky, akné, krvácajúce rany a aj psoriáza. Nemá vedľajšie účinky ale nepoužíva sa samotne, vždy sa pridáva k bylinkám s podobným účinkom.

Popri tom hľadaní liečivých vlastností sme našli v knižke Klásky od Jána Andela takúto krásnu básničku:

Sedmokrásky

Čo sa to tak pekne belie
za potokom na lúčke?
Sedmokráskam narástli tam
golieriky bielučké.

A samozrejme aj Mária Rázusová Martáková napísala jednu:

Zázvorový likér na chrípku

Napísané , autor:

Ako sa vyhnúť chrípke a nachladnutiu?

Potrebujeme:
• 0,5 l vodky(môže byť aj borovička)
• 125 g medu (asi 6 PL)
• 125 g čerstvo nastrúhaného zázvoru
• 1 ošúpaný na plátky nakrájaný citron.

Postup
Všetko dáme do fľaše, poriadne pretrepeme. Necháme lúhovat 3 dni, potom precedíme.

Použitie:
Užíváme 0,5 dcl(malý kalíšek) vždy večer.

Celú zimu nebudeš nachladnutý a chrípka se ti tiež vyhne.
Pripravte si zázvorový likér z vlastnej kuchyne.

Prvá pomoc na bolesť hrdla v chladničke

Napísané , autor:

O úžasných liečivých vlastnostiach zázvoru sa popísalo veľa. Tu je jeden suprový recept ktorý v chladničke môže čakať na správnu chvíľu aj 2-3 mesiace. A potom ho môžme použiť nielen na boľavé hrdlo.

Potrebujeme:
• menšie zaváraninové fľašky s vrchnákom
• citrón
• med
• „koreň“ čerstvého zázvoru

Postup:
Šťavu z citróna aj s drobnými kúskami dužiny s nastrúhaným zázvorom premiešame a zalejeme medom. Dáme do fliaš a dobre zavrieme. Uskladníme v chladničke.

Použitie:
Lyžičku zmesi dáme do šálky a zalejeme horúcou vodu (ale nie vriacou!!, aby sa nezničili vitamíny a enzýmy).
Užívame aj ako prevenciu pred chrípkovými ochoreniami a virózami.

Varianty:
Našla som recepty s dobre umytým citrónom nakrájaným na jemné plátky a zázvor nakrájaný na tenké plátky.
V zimných mesiacoch pri škaredom počasí sa môže do pohára pridať aj škorica (kúsok celej kôry) alebo klinčeky.

Bazalka – prírodné antidepresívum?

Napísané , autor:

Žiadna stredomorská kuchyňa sa bez nej nezaobíde.
Kráľovná medzi bylinkami má veľmi aromatickú chuť i vôňu. Bazalka je tiež liečivá a okrem iného patrí medzi najúčinnejšie prírodné antidepresíva.
Možno aj preto majú Taliani alebo Francúzi oveľa lepšiu náladu, ako my Stredoeurópania.

Jej názov pochádza z gréčtiny: Basileus znamená kráľ a táto bylina je svojho mena naozaj hodná. Pochádza z Iránu a Indie, ale už v staroveku sa rýchlo rozšírila do Európy. U mnohých národov bola bazalka posvätná ako symbol ochrany a sprievodca zosnulého na druhý breh.
Rimania ju zasa považovali za čarodejnicu lásky …

Všeliek, upokojujúce žalúdok i myseľ, výborný repelent

Bazalka má veľmi priaznivý vplyv na náš tráviaci trakt. V stredomorí sa používa ako čaj pre upokojenie žalúdka, pri kolikách a kataroch. Stimuluje tvorbu žlče, pomôže pri trávení ťažkých jedál. Pomáha tiež pri liečbe chrípky a nachladnutia, lebo uľahčuje odkašliavanie.
Silice, ktoré bazalka obsahuje, patria k najúčinnejším látkam, pôsobiacim na našu nervovú sústavu.

Éterický olej významne pomáha odstrániť bolesti hlavy, znižuje stres, únavu a tlmia pocity úzkosti. Ide o silné antidepresívum, ktoré vedia zlepšiť náladu a zaženie tak prírodné cestou naše zimné depky.
Šťava z listov tiež pomáha pri bodnutí hmyzom. Ten napokon jej aromatickú vôňu neznáša, takže sa bazalka hodí aj ako repelent, vďaka ktorému sa muchy, osy a ďalšie radšej vášmu bytu vyhnú.

Bazalku môžete v byte pestovať celý rok. Ako na to?

Na záhonoch sa dá v našich podmienkach pestovať bazalka len ako jednoročná. Ak chcete žať lístky celý rok, potom ju môžete pestovať v kvetináči alebo hrantíku doma napríklad na okne.
Neznáša presádzanie, preto je vhodné vysiať do kvalitnej a humóznej zeminy priamo jej semienka.
Kvetináč musí mať otvor pre odtok vody. Bazalka bude potrebovať stále zalievanie a rosenie. Ak má smäd, dá vám to vedieť zvesenými lístky. Tie je najlepšie zberať v čase, keď nasadzuje na kvet. Ak sa staráte o bylinu dobre, dočkáte úrody aj dvakrát do roka.
Listy môžete použiť zelené, naložiť ich do oleja, octu alebo soli alebo sa dajú usušiť. Vhodnejšie je ale dať ich na mrazničky, uchovajú si tak všetky svoje liečivé látky.

Zbieranie byliniek

Napísané , autor:

Kedže konečne je tu jar- všetko kvitne, tak sme sa vybrali nazbierať nejaké tie bylinky. Aby sme si uskladnili trošku toho zdravia na zimu. Aby sme sa neliečili len chemikáliami a čajmi z obchodu, kde nikto netuší čo a kde bolo nazbierané.

No všetko kvitne akosi naraz tak sme zbierali čo sa dalo: podbeľ, pľúcnik, fialku, prvosienky (kašky či petrklíč), konečne vykukli aj lístky alchemilky a pár prvých kvietkov jahôd nás upozornilo na svoje lístočky.

Zbierali sme to s detičkami (trojročnými) takže bolo treba vytriediť púpavu a iné kvietky. Bola s nami aj babina (bez okuliarov) takže v košíku s pľúcnikom boli aj kostihojové kvietky,… no a nejaká tá tráva,…

Tak som to potom doma v chodbe vysypala na dlažbu a triedila a vyberala, preberala.. zopár mravčekov a chrobáčikov aj dve lienky a zrazu na mňa pozerá či sa robí mŕtvy podivný chrobáčik:

Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus)

Ixodes ricinus je roztoč z čeľade kliešťovité (Ixodidae). Živí sa saním krvi na cicavcoch, plazoch alebo vtákoch s typickým trojhostitelským cyklom. Kliešte figurujú ako prenášači infekčných chorôb. Medzi najfrekventovanejšie choroby prenášané kliešťom patria: lymská borelióza a kliešťová encefalitída. Ale aj Babezióza, Bartonelóza, Ehrlichióza a nová infekcia – anaplazmóza.

Od zdesenia ma rozklepalo znova som prezrela deti… Veď pred odchodom z domu vždy deťom a všetkým čo idú s nami postriekam topánky repelentom, pred bránou sa vytrasieme a teraz som si v kvetoch doniesla do domu takúto pliagu.

Takže pozor aby sme si z výletu na bylinky ozaj doniesli zdravie!

Chystáme sa na zimu už teraz

Napísané , autor:

Na severe Slovenska sa dá rok rozdelik na dve časti/sezóny:

  • sezóna pálenia dreva
  • sezóna rúbania dreva

U nás a mnohých mojich známich s malými deťmi to je :

  • sezóna chorôb-chrípok t.j. liečenia sa všetkým možným = pitie bylinných čajov
  • sezóna alergií a angín 🙂 (zbierania bylín)

Takže sme začali so zberom byliniek. Väčšinou už koncom februára začíname zbierať podbeľ (ktorý je vynikajúci na zahlienenie) – tento rok na kysuciach začal kvitnúť až počas apríla. V priebehu marca začnú s prvou trávou kvitnúť prvosienka a fialka, aj tie tento rok vykukli až v apríli aj s pľúcnikom (všetky môžeme miešať do čaju pri kašli)

Už som ale nestihla koreň deväťsilu – treba ho zbierať pred kvitnutím!

Takže keď sa ma zima spíta čo som robila v lete:

trojka na kašel a hlieny - podbeľ, pľúcnik, prvosienka

A čoskoro začne kvitnúť a rozvoniavať lipa!!

 

ABECEDA terapeutík

Napísané , autor:

Na čajoch a rôznych prírodných preparátoch sú v kolonke použitie resp. účinky „odborné“ názvy. Kto sa v tom má vyznať? Tu je malý ťahák.

  • adjuvans – látka zosilňujúca účinok hlavného lieku
  • adsorbenciá – prípravky, ktoré viažu škodlivé láty; bránia ich vstrebávaniu
  • advulnanciá – prípravky napomáhajúce hojenie rán
  • amará – horké látky; zlepšujú chuť do jedenia a zvyšujú vylučovanie tráviacich štiav
  • anafrodiziaká – zmierňujú pohlavný pud
  • analeptiká – dráždivým účinkom pôsobia na centrálnu nervovú sústavu a povzbudzujú činnosť životne dôležitých orgánov
  • analgetiká – zmierňujú, až odstraňujú bolesti
  • anestetiká – prostriedky na znecitlivenie
  • angiostyptiká – sťahujú cievy a zastavujú krvácanie
  • angiotoniká – zvyšujú napätie ciev
  • anthelmintiká – proti črevným parazitom
  • antialergiká – proti alergii – precitlivenosti organizmu na určité vplyvy alebo látky
  • antianemiká – povzbudzujúce tvorbu červených krviniek
  • antiartritiká – prostriedky na liečenie zápalu kĺbov – artritídy
  • antiastmatiká – prípraky úpropti astme – záduchu
  • antibechiká – lieky proti kašľu
  • antidiabetiká – lieky proti cukrovke – diabetes
  • antidiaforetiká – proti nadmernému poteniu
  • antidiaroiká – proti hnačke
  • antidoloróza – proti bolesti
  • antidysmenoroiká – používané pri bolestivej menštruácii a na odstránenie nepravidelností v menštruačnom cykle
  • antiemetiká – proti vracaniu
  • antiflogistiká – prípravky proti zápalom
  • antihemioroidáliá – prípravky proti hemoroidom – zletej žile
  • antihidrotiká – prípravky proti poteniu
  • antihypertoniká – prípravky proti vysokému krvnému tlaku
  • antikataráliá – proti zápalom sliznice – katarom
  • antikoagulanciá – prípravky zamedzujúce zrážaniu krvi
  • antikonvulzíva – proti kŕčovým záchvatom, najmä epilepsii
  • antimykotiká – propti kožným plesniam
  • antineuralgiká – prípravky proti nervovým bolestiam
  • antiparazitiká – prípravky proti cudzopasníkom – parazitom
  • antipyretiká – proti horúčke
  • antirachitiká – proti krvici
  • antireumatiká – proti reumatickým bolestiam kĺbov a svalov
  • antirinitiká – prípravky proti zápalom nosovej sliznice
  • antiseptiká – prípravky zmaedzujúce nákazu mikróbmi
  • antisklerotiká – prípravky proti vápenatiu tepien – skleróze
  • antiskorbutiká – proti skorbutu – chorobe zapríčinenej nedostskom vitamínu C
  • antispazmotiká – antispastiká – prípravky proti kŕčom
  • antitusiká – prípravky tlmiace kašeľ
  • aperitíva – povzbudzujúce chuť do jedenia
  • aromatiká – prípravky s príjemným pachom – s vôňou
  • baktericidá – ničiace choroboplodné zárodky
  • baketriostatiká – zabraňujúce rastu chorobplodných zárodkov
  • demulcens – látka obaľujúca sliznice ochrannnou vrstvou a mierniaca tým dráždivosť liečiv
  • depuratíva – prípravky na tzv. čistenie krvi
  • derivanciá – dráždiace kožu, čím znižujú vnímanie bolesti
  • dermatiká – prípravky nanášané na kožu pri niektorých kožných chorobách
  • dermatoplastiká – napomáhajúce hojenie rán
  • dezinficienciá – usmrcujúce mikroorganizmy
  • diaforetiká – prípravky vyvolávajúce zvýšené potenie
  • dietetiká – diétne prípravky
  • digestíva – povzbudzujúce tvorbu tráviacich štiav
  • diuretiká – močopudné prostriedky
  • emenagogá – prípravky na úpravu nepravidelnej menštruácie
  • emetiká – prípravky vyvolávajúce vracanie
  • emolienciá – prípravky so zmäkčujúcim účinkom – uvoľňujú napätie kože a slizníc
  • excitanciá – podnecujú mozgovú činnosť, dýchanie a krvný obeh
  • expektoranciá – napomáhajú vykašliavaniu – vylučovaniu hlienu
  • febrifugá – prípravky proti horúčke – znižujú horúčku
  • hemokatarktiká – prostriedky na tzv. čistenie krvi
  • hemostatiká – urýchľujú zrážanie krvi, zastavujú krvácanie – prípravky ovplyvňujúce mechanizmus krvnej zrážlivosti
  • hemostyptiká – prípravky na zastavenie krvácania, aplikované zvonka, teda na ranu – majú sťahujúce účinky
  • hypertoniká – zvyšujúce krvný tlak
  • hypnotoniká – prípravky s uspávacím účinkom
  • hypotoniká – znižujúce krvný tlak
  • cholagogá – zvyšujú vylučovanie žlče do čreva – žlčopudné prostriedky
  • choleretiká – zvyšujú tvorbu žlče
  • insekticidá – prípravky proti hmyzu
  • intestináliá – prípravky pôsobiace na črevné ústroje a na trávenie
  • iritanciá – látky s dráždivými účinkami
  • kardiaká – povzbudzujú činnosť srdca
  • kardiotoniká – zvyšujú napätie srdcového svalu, upravujú srdcovú činnosť
  • karminatíva – vetropudné prostriedky – umožňujú odchod črevných plynov
  • korigenciá – zlepšujú chuť alebo pach – vôňu liečivých prípravkov
  • laktagogá – zvyšujú tvorbu mlieka
  • laxanciá – laxatíva – preháňadlá
  • metaboliká – podporujú látkovú premenu
  • mucilaginóza – hlienotvorné prípravky
  • mydriatiká – rozširujú zrenice
  • narkotiká – tlmia bolesť, omamujúce a uspávajúce prostriedky
  • nervína – prípravky pôsobiace na nervovú sústavu
  • neurotoniká – prípravky na posilnenie nervovej sústavy – činnosti
  • obstipanciá – prípravky proti hnačke – oslabujú vyprázdňovací reflex a vyvolávajú až zápchu
  • oftalmiká – prípravky používané pri očných chorobách
  • protektíva – ochranné prostriedky so zmäkčujúcimi a hlienotvornými účinkami
  • purganciá – preháňadlá
  • rezolutíva – zmäkčujúce prostriedky, ktoré rozpúšťajú zápalový výpotok
  • roboranciá – prípravky na celkové posilnenie organizmu
  • rubefacienciá – dráždia kožu a vyvolávajú jej zčervenanie
  • saluretiká – zvyšujú vylučovanie solí z organizmu
  • sedatíva – upokojujúce prostriedky
  • sekretolytiká – prípravky na skvapalnenie a uvoľňovanie hlienu nahromadeného v dýchacích cestách
  • spazmolytiká – prípravky proti kŕčom
  • stimulanciá – povzbudzujúce prípravky
  • stomachiká – povzbudzujú chuť do jedenia a činnosť žalúdka i trávenie
  • stromatologiká – prípravky používané v zuboliečbe
  • styptiká – prípravky proti krvácaniu
  • sympatolytiká – prípravky s upokojujúcim účinkom na nervstvo ovládajúce mimovoľnú telesnú činnosť
  • tenicidá – tenifugá – vypudzujú alebo usmrcujú pásomnice
  • toniká – posilňujú celkove organizmus
  • urodezinficienciá – prípravky na dezinfekciu močových ciest
  • uteriná – prípravky pôsobiace na maternicu
  • uterotoniká – prípravky sťahujúce maternicu a zamedzujúce krvácanie z nej
  • vazotoniká – zvyšujú napätie ciev
  • vermicidá – vermifugá – prostriedky proti črevným parazitom – červom
  • vezikanciá – dráždivé lieky, niekedy vyvolajú až vznik pľuzgierov

Bylinky a koreniny

Napísané , autor:

Bylinka korenina a afrodiziakum zvaný Klinček

Korenia sú častí rastlín, ktoré sa v malých množstvách pridávajú do pokrmov, aby  sa zvýraznila jeho chuť a vôňa.

Korenie hralo dôležitú úlohu v starej Číne a nasadilo chrobáka do hlavy i mnohým Európanom. Dobrým príkladom tohto môže byť klinček. Klinčeky sú sušené puky stále zeleného stromu, ktorý prirodzene rastie na Molukách, čo je v súčasnej dobe Indonézia. So sušeným klinčekmi sa obchodovalo už dávno pred začiatkom nášho letopočtu. Dokladom živého obchodu, ktorý vtedy v krajinách okolo Indického oceánu panoval, môžu byť hroby egyptských faraónov, v ktorých bol klinček nájdený. V čínskych rukopisoch z tej istej doby sa o klinčekov tiež píše. Šľachtici mohli kráľa osloviť, len ak mali dych prevoňaný klinčekmi. Obchod s klinčekmi bol dlhú dobu v rukách arabských námorníkov, ktorí využívali meniacich sa monzúnových vetrov a pendloval so svojimi plachetnica medzi Afrikou a východnou Áziou. V 17. a 18. storočia boli postupne vytlačení západoeurópskymi obchodníkov. Obchod v indonézskom súostroví si vydobyli Holanďania, a získali tak monopol na klinček. Aby zabránili obchádzaniu monopolu, sústredili jeho pestovanie na ostrov Ambon. Plantáže klinčekového na susednom ostrove Tema boli vyrúbané. Vlastník pôdy, na ktorej by bol nájdený jeden jediný strom klinčekového, mohol očakávať trest smrti. Odboj bol trestaný groteskným spôsobom. Obyvateľstvo ostrovov Banda bolo decimované „morským hrdinom“ Piet Hein (tj každý desiaty bol popravený), pretože miestne knieža odmietol pravidlá vnútená Holanďanmi akceptovať. Monopol na klinček umožnil Holanďanom, aby za neho požadovali astronomické čiastky. V určitom okamihu bolo kilo klinčekov rovnako drahé ako kilo zlata. Samozrejme, že sa rôzni dobrodruhovia pokúšali tento monopol prelomiť. Nakoniec sa podarilo klinčekovec z ambony prepašovať a kvitnúce kultúry vznikli i na ďalších miestach, okrem iného na Madagaskare a na Tanzánie ostrove Zanzibaru.

A kam ide podstatná časť úrody klinčekov zo Zanzibaru ? Do Indonézie! Táto krajina odoberá najväčšie množstvo klinčekov na svete. Toto korenie sa hojne používa v orientálnej kuchyni, ale okrem toho je to dôležitá látka pre získanie tabaku s veľmi zvláštne chuťou a vôňou. Takmer všetci fajčiari v Indonézii si kupujú cigarety kretek, ktoré sú parfumovanie olejom z klinčekov. Šíri okolo seba typickú vôňu klinčekov.

Bylinková záhrada

K tomu, aby ich ľudia mohli používať doma, sa kedysi bylinky zbierali vo voľnej prírode. Ľudia však čoskoro objavili, že so sebou môžu vziať bylinu celú, zasadiť ju doma, a mať tak po ruke stále čerstvé bylinky. Predpokladá sa že prvé záhrady boli bylinné. Ľudia v dávnych dobách obdivovali bezpochyby aj krásu bylín, pretože väčšina z nich má veľkú okrasnú hodnotu. Neudivuje preto, že v súčasnosti sa v dekoratívnych bylinkových záhradách spája príjemné s užitočným. Rafinovane sa využíva okrasné hodnoty bylín, niekedy ich šedých listov, inokedy zase nádherných kvetov. Závisí len na vkuse záhradníka, či byliny zastrihne do nízkeho živého plota ako napríklad šalvia, alebo či ju nechá voľne rásť v prirodzenej záhrade.

Jedovaté látky v bylinách

Byliny obsahujú látky, ktoré nás môžu uzdraviť, alebo z nich môžeme ochorieť. Záleží na choroby, užité dávke a na citlivosti na látky, ktorá sa človek od človeka líši. Mnoho ľudí má pocit, že prírodné látky sú oveľa menej škodlivé než chemické. To je však omyl. Niektoré rastliny obsahujú tak silné jedy, že už požití malého množstva môže byť smrteľné. Napriek tomu sa smrteľné otravy a vážne zdravotné problémy po užití bylín vyskytujú len málo. Oveľa nebezpečnejšie je užívanie nadbytočných dávok liekov, ktoré sa z nich vyrábajú. Jedná sa o preparáty, v ktorých je obsah účinnej látky umelo zvýšený. Otravy liekmi sa vyskytujú oveľa častejšie než akákoľvek iná forma otravy.

Podľa : Encyklopédia bylín a korenia.