obsahuje tieto rastliny:

  • Pobyt v nemocnici je nebezpečnejší ako lietanie
  • Čo sa deje, keď lekári štrajkujú?
  • Pobyt v nemocnici je nebezpečnejší ako lietanie

    V nemocniciach zabíjajú chyby lekárov a infekcie.

    ŽENEVA. Milióny ľudí zomrú každý rok v dôsledku chýb lekárov a infekcií, ktoré súvisia s lekárskou starostlivosťou. Pobyt v nemocnici je preto oveľa rizikovejší ako lietanie, uviedla dnes Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

    “Ak by vás zajtra v akejkoľvek krajine prijali do nemocnice, pravdepodobnosť, že počas vášho ošetrovania dôjde k chybe, je asi 1:10. Pravdepodobnosť, že v dôsledku chyby zdravotníkov zomriete, je 1:300,” povedal podľa agentúry Reuters Liam Donaldson, nedávno vymenovaný vyslanec WHO pre bezpečnosť pacientov. Pravdepodobnosť úmrtia pri leteckej nehode je 1:10.000.000 uviedol Donaldson.

    Viac ako polovici infekcií by sa dalo zabrániť, ak by si zdravotníci umývali ruky, konštatuje WHO. Zo 100 hospitalizovaných osôb sa v rozvinutých krajinách nakazí sedem a v rozvojových desať pacientov. Riziko infikovania výrazne zvyšuje dlhodobý pobyt na jednotkách intenzívnej starostlivosti.

    V USA sa každý rok v nemocniciach nakazí 1,7 milióna ľudí, z ktorých 100.000 zomrie. V Európe sa infikuje 4,5 milióna pacientov, z ktorých zomrie 37.000, tvrdí WHO.

    Asi 100.000 nemocníc po celom svete sa pri operáciách riadi bezpečnostnými pravidlami WHO, ktoré znížili pooperačné komplikácie o 33 percent a úmrtia o 50 percent. Ak by sa tieto pravidlá používali po celom svete, dalo by sa predísť 500.000 úmrtiam, tvrdí WHO.

    prevzaté zo: www.sme.sk

    Čo sa deje, keď lekári štrajkujú?

    Mailom mi prišiel zaujímavý článok:

    V článku “Čo sa deje, keď lekári štrajkujú?” od Roba MacKrilla na britskej webstránke Daily Reckoning sa píše:

    “Keď izraelskí lekárizačali v roku 2000 štrajkovať, vyšiel najavo čudný jav: Keď lekári
    štrajkujú, úmrtnosť sa znižuje. V tomto konkrétnom prípade sa počas štrajkového obdobia znížila takmer o 40 %.

    V roku 1973 izraelskí lekári štrajkovali 4 týždne a úmrtnosť sa v tom mesiaci znížila o 50%. K tomu istému došlo v Los Angeles v roku 1976.
    Počas ich štrajku úmrtnosť klesla o 18 %. Keď sa skončil a medicínska mašinéria sa opäť naplno rozbehla, úmrtnosť sa vrátila do zvyčajnej úrovne.

    A to isté sa udialo v Bogote v roku 1972. Lekári odmietli poskytovať všetku základnú liečbu, okrem pohotovostných služieb. A hádajte, čo sa stalo? Úmrtnosť poklesla o 35 %.

    Takže z toho následne vyplýva, že čím väčšmi sa vyhýbame modernej medicíne, tým väčšiu šancu máme, že budeme dlhšie žiť a budeme zdraví.
    Ako povedal známy chicagský lekár dr. Robert Mendelsohn ešte v roku 1979: “Keby sa lekári silou-mocou nesnažili liečiť ľudí, ale poskytovali by im len pohotovostné služby, ja vôbec nepochybujem, že by sme na tom boli so
    zdravím oveľa lepšie.”

    Veď napríklad medicínske chyby majú v Británii na svedomí 40 000 úmrtí ročne a teraz je to už tretia najčastejšia príčina smrti, po rakovine a srdcových onemocneniach. To je  akoby sa každý týždeň zrútilo jedno plne obsadené lietadlo Jumbo. Takisto treba brať do úvahy ťažké negatívne reakcie na predpisované lieky, na čo každoročne hospitalizujú 200 000 Britov – počnúc aspirínom až po diuretiká alebo protizápalové lieky bez steroidov.”

    A do zoznamu škodlivých liekov by sme mohli zaradiť aj všetky novšie , predovšetkým tzv. statíny, ktoré teraz lekári s nadšením predpisujú pacientom so srdcovo-cievnymi ochoreniami, ale ani jeden z nich vám nikdy nepovie, že na tom majú záujem predovšetkým výrobcovia liekov.
    Pretože, žiaľ, tí si lekárov kupujú nenápadnými priateľskými gestami a darmi už celé roky.

    Lekári to, samozrejme, nahnevane popierajú a nikto v žiadnej krajine si zatiaľ nedal tú námahu, aby niektorého z nich donútil vysvetliť, kto mu uhradil náklady na drahú  dovolenku, kde vzal peniaze na auto, atď.
    Pretože toto sa dnes deje tak šikovne a v takom meradle, že o nutnosti užívať tie lieky je presvedčená celá verejnosť, dokonca aj orgány v trestnom konaní!

    Lekári tvrdia, že je nutné ich užívať, pretože znižujú hladinu cholesterolu v krvi, takže tým sa stav pacienta so sklonom k upchávaniu ciev a artérií zlepší. A mediálna kampaň je taká účinná, že aj nekúpení lekári sú sväto-sväte presvedčení, že je to skutočne tak.
    Ale nikto z nich nevie vysvetliť, prečo sa po rokoch užívania z takýchto pacientov stávajú bezmocné duševné kaliky, neschopné zapamätať si ani vlastné meno a adresu. Tie lieky totiž vyraďujú z činnosti neuróny, ktoré nie sú schopné prirodzene sa obnovovať -  neuróny sivej kôry mozgovej. Toto už medzitým potvrdili mnohé laboratóriá.

    V Kanade sa liečba statínmi nedávno definitívne prehlásila za škodlivú. Odborníci sa v spravodajstve vyjadrili v tom zmysle, že tie lieky robia organizmu viac škody ako osohu, a preto sa liečba nimi definitívne zastavuje. Bol tu totiž veľký tlak na médiá upozorniť na toto ľudí, keďže negatívny dopad sa dotýka všetkých – aj bohatých a vplyvných. Ale
    vláda ich predaj zatiaľ oficiálne nezakázala a keďže veľká časť obyvateľstva spravodajstvo nesleduje, o upozornení nevedia. Možno si (ako každá vláda) v tajnosti želá, aby čím viac pacientov pomrelo, keďže verejnosť stále kŕmia obavami, že krajina nebude mať dosť peňazí, aby mohla utiahnuť toľkých dôchodcov. Po vojne sa totiž narodilo priveľa detí – a tí sa teraz blížia k dôchodkovému veku.
    Takže tento druh liekov sa veselo predpisuje i naďalej a lekárnici i lekári sa robia hlúpi, že vraj o tom nepočuli. Pretože toto je dnes už taký výnosný biznis, že ho nijako nechcú stratiť. Kým tu nie je zákon, ktorým sa používanie tohto druhu liekov oficiálne zakáže, chcú nahrabať toľko, koľko sa len dá.

    Spojené štáty americké sú jedinou krajinou na svete, ktorá povolila výrobcom liekov v médiách priamo robiť reklamu na svoje výrobky. K tomuto došlo v roku 1998 po nátlaku výrobcov na FDA (agentúra, ktorá povoľuje používanie nových liekov), hoci sa vedelo, že takto sa im umožní poučovať ľudí o vyložene fiktívnych ochoreniach a zarábať nebotyčné zisky. Niektoré lieky sa predávajú za cenu, ktorá až o 300 000 % presahuje cenu použitých prísad.

    A farmaceutickému priemyslu sa pritom zdá, že vláda sa príliš stará do vecí, ktorým nemôze rozumieť!
    Nič nie je ľahšie, ako žonglovať slovami tak, ako sa to kedy komu hodí.

    Lekári stále ešte skladajú Hypokratovu prísahu, ale teraz sa už podľa nej očividne máloktorý riadi. Z veľkej väčšiny sa stali praktickí podnikatelia a pragmatici. Dnes už zväčša fungujú len ako predpisovacie stroje a úslužní poskokovia farmaceutického priemyslu.
    Kam sa z nich podela základná ľudskosť, súcit s trpiacim, zmysel pre zodpovednosť, láska k blížnemu? Nehryzie ich svedomie? Môže sa lekár považovať za “liečiteľa božieho”, keď v skutočnosti pacientom ubližuje – a sám to pritom veľmi dobre vie?!