Kompost

Kompost je organický prostriedok pre zlepšenie pôdy obsahujúce stabilizované organické látky a rastlinné živiny získaný riadeným biologickým rozkladom zmesi pozostávajúce najmä z rastlinných zvyškov a majúci deklarované kvalitatívne znaky.

Pri dostatočnej vlhkosti a teplote sú organické zložky kompostu rozkladané živými organizmami ktoré sa živia organickými zvyškami. Sú to predovšetkým huby, aktinomycéty, riasy, kvasinky, baktérie, roztoče, červy, chvostoskoky, a mnoho ďalších drobných živočíchov.

Súbežne s rozkladom sa mení štruktúra a vlastnosti kompostu. Organická hmota sa mení na kyprú zeminu. Kompost patrí do skupiny hnoja.

Zloženie kompostu

Bežne pripravovaný kompost sa skladá výlučne z pomerne rýchlo sa rozkladajúcich zvyškov organického pôvodu. Prakticky sú súčasťou kompostu predovšetkým časti rastlín a buriny, ktoré sa počas roka v záhrade vyplejú.

Do kompostu sa pridávajú aj kuchynské odpadky. Do kompostu sa často pridávajú prísady ako rohová múčka, hnojivá ktoré sa dlhodobo rozkladajú. Nerozložiteľné zvyšky do kompostu nepatria. Popol z dreva je vždy obohatením kompostu.

K lepšej kvalite kompostu prispievajú aj rôzne hnojivá. Rozhodne sa nepridáva vápno, lebo vysoká alkalita potláča mikrobiálnu život a tiež zbytočne urýchľuje uvoľňovanie dusíka. Možno používať aj bežne používané hnojivá podporujúc tak rozvoj mikroflóry, alebo výluhy a chemické prostriedky, ktoré majú urýchliť rozklad kompostu a skrátiť jeho dozrievanie.

Druhy kompostov:

Urýchlenie kompostovania

Všetko potrebuje čas, ale aj kyslík.

Prehadzovaním dodáme kompostu kyslík, urýchlime rozklad a získame viac kompostu. Proces prebehne aj beznašej činnosti, ale veľmi pomaly a pôvodný objem hmoty sa po roku zmenší na nepatrnú vrstvičku finálnej úrodnej hmoty. Namiesto prehodenia môžeme celú hromadu, vrátane nedokompostovaných zvyškov, po čase rozprestrieť na záhon, zamulčovať slamou a do hniezd v slame v máji vysadiť tekvice a cukety. Kompostovací proces sa k veľkej radosti tekvicovitých rastlín urýchlene dokončí priamo na mieste, pod mulčom. A niet lepšej akcie ako dva za cenu jednej 🙂

Drakula je aj orchidea

Drakula (lat. Draculla)

Tento rod bol v roku 1978 oddelený od rodu Masdevallia a zahŕňa okolo 90 prevažne epifytických, ale aj terestrických druhov. Sú rozšírené vo vyšších polohách v chladných hmlistých horských lesoch v štátoch Južnej Ameriky.

Z každej stonky vyrastá jeden list dužinatý a kožovitý. Kvety má veľmi  pozoruhodné, podobné kvetom masdevalií. Majú typickú trojcípou stavbu a rôznofarebné kombinácie žltej, belavej, červenkastej až hnedej, so škvrnami.

Prospievajú v temperovaných až chladných podmienkach do 25 °C, potrebujú polotienisté až tienisté miesto, pohyb vzduchu, stále vysokú vlhkosť a aj bohatú zálievku.

Viac o orchidei DRAKULA

Návod na kvalitný kompost

Kompostovať dá všetko, čo je ekologicky nezávadné a môže sa rozložiť. Domácnosti produkujú veľké množstvá odpadu, ktoré by sa mohlo využiť na kompostovanie. Kolobeh zelenej hmoty je cyklický ako striedanie ročných období.

Základom úspechu je správny pomer materiálov dusíkatých k uhlíkatým. Stačí 1 diel dusíkatých k 20 až 30 dielom uhlíkatých.

Dusíkaté sú všetky zelené, šťavnaté, hnojovité a iné nedrevnaté substancie, napríklad pokosená tráva, burina, ovocie, kuchynský odpad, trus zvierat aj ľudí, moč, telá mŕtvych zvierat, atď.
Uhlíkaté sú všetky, ktoré sa skladajú prevažne z uhlíka – drevo, štiepka, slama, suché lístie, papier.

Ak kompost obsahuje veľa dusíkatých látok, bude hniť a páchnuť, bude mať málo vzduchu a prevládnu nežiaduce procesy. Naopak iba uhlíkaté materiály sa rozkladajú bez dusíka dlho a zle. Dusík je v komposte nutný ako palivo pre tlenie, ale ak je ho príliš, nastáva hnitie. Kompost teda vrstvíme tak, že na každú veľkú vrstvu uhlíkatých uložíme menšiu vrstvičku dusíkatých materiálov.

Prečo kompostovať a čo s kompostom? Kompost je prirodzeným hnojivom, zeminu obohacuje nielen o živiny ktoré rastliny potrebujú pre ich zdravý rast.

Orchidea Cymbídium nielen súčasťou kytíc

Ten, kto má šancu rastliny prezimovať v chlade, ocenia ďalšiu skupinu nádherných orchideí, ktoré dominuje rod Cymbidium.
Latinský aj slovenský názov tohto epifyticky aj terestriálne rastúceho rodu sa vzťahuje na tvar pysku pripomínajúci čln (lat. Cymba alebo cumba = čln) – preto český názov je člunatec.

Okienko z literatúry: Cymbidium (Sw.)

Orchidey rodu Cymbidium majú asi 50 druhov a sú terestrické, poloepifytické, epifytické rastliny s mnohými prechodnými formami, ktoré sú rozšírené od podhoria Himalájí cez celú juhovýchodnú Áziu až po Austráliu.

Rozoznávame druhy:

  • chladnomilné (terestrity),
  • teplomilné (epifyty).

Pahľuzy sú väčšinou vajcovité, niektoré druhy pahľuzy nemajú. Listy dlhé, remenovité. Strapcovité kvetenstvo je často mohutné, vzpriamené až polovzpriamené u terestritov, previsnuté u epifytov.
Prírodné druhy sa pestujú veľmi zriedkavo a skôr ako predmet študií v botanických záhradách. Pre komerčné a amatérske pestovanie sú zaujímavé predovšetkým hybridné rastliny vynikajúce mohutnosťou, farebnosťou a trvanlivosťou kvetov. Obzvlášť v Austrálii a Japonsku vyšľachtené a ďalej meristémovo množené tetraloidné druhy. Rastliny kvitnú prevažne v zimnom období, často v čase Vianoc až do skorej jari a sú preto vítanou dekoráciou. Kvety sú trvanlivé, znášajú aj leteckú prepravu, preto sú vo veľkom predmetom komerčného záujmu pestovateľských firiem.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Chladnomilné terestrické druhy a hybridy je veľmi jednoduché a časovo nenáročné pestovať. Od jari do jesene až do príchodu mrazíkov rastliny môžu byť vonku v polotieni pri dostatočnej zálievke – substrát by nemal moc vysnúť. Chladné jesenné obdobie je dôležité pre úspešné nasadenie kvetenstva, rastliny znesú krákodobo až 0 ° C. Cez zimné obdobie je najlepšie rastliny umiestniť do chladnejšej miestnosti čo najbližšie k svetlu, zálievka primeraná.

Teplomilné epifytické druhy celoročne držíme v teple. Týchto sa však rozšírilo ďaleko menej a sú skôr otázkou botanických záhrad než amatérskych pestovateľov.

Hnojenie
Hnojenie Cymbidií sa riadi podľa druhu.
U terestrických a studenomilných možno do substrátu primiešať aj sušený kravinec ako organické hnojivo. Môžu sa použiť tekuté aj granulované hnojivá, avšak len v primeranom množstve, pretože korene orchideí sú všeobecne veľmi citlivé na presolenie (balasty z pevných hnojív), teda používame nízke koncentrácie hnojivých roztokov. pri každej tretej zálievke.
U epifytických Cymbidií používame zásadne hnojivá tekuté a v koncentrácii nepresahujúcej 0,1%.
Termíny hnojenia sú od začiatku rastu nových výhonkov po odkvitnutie do začiatku jesene.

Presádzanie
U terestritov je možné použiť bežný substrát pre izbové rastliny, ktorý je možné obohatiť o hrubší, poréznejší materiál. Môžeme ich sadiť do väčších kontajnerov, ktoré potom v lete prenášame von alebo do aj do voľnej pôdy, ak máme možnosť dostatočného zatienenia v lete a priteplenia na jeseň bez nutnosti prenášania.
U epifytov používame zmes pre epifyty a pestujeme ich v kvetináčoch. Dostatočne tienime v lete a presádzame len v prípade nutnosti – rozložený substrát, malý kvetináč, delenie a pod.

Pivo pre orchideu

Čas od času je dobré orchideám utrieť listy od prachu (prípadne škvŕn od vody z rosenia listov). Dajú sa kúpiť špeciálne vlhčené obrúsky na listy rastlín – na ošetrenie listov všetkých druhov orchideí a izbových rastlín.

Napríklad od výrobcu Forestina.cz sa dá kúpiť 15ks obrúskov v uzatváracom sáčku za cca 3,5€. Obrúsok na listoch vytvára antistatický povlak – zabraňuje tak usadzovaniu prachu. Odstraňuje z listov vápenaté škvrny. Vďaka obsiahnutému hnojivu rastlinu čiastočne vyživujú. Zanechávajú prirodzene hodvábny a zdravý lesk.
Zloženie: menej ako5% aniónových tenzidov, parfum,methylisothiazolinon, benzisothiazolinon, oktylizothiazolinon, fenoxyetanol, močovina

Po jednom balené vlhčené obrúsky od Floria.cz stoja cca 0,5€. sú určené na zvýšenie dekoratívneho vzhľadu listov, obsahujú živiny a včelí vosk. Tento obrúsok taktiež čistí listy od vápenných škvŕn, vytvára antistatický povlak, pôsobí ako hnojivo – čiastočne vyživí (nenahrádza základnú výživu) a obsahuje včelí vosk – zvyšuje lesk listov a je prevenciou proti škodcom.

Ak nechceme kupovať drahé chemické prípravky môžme ísť bio-cestou a obzrieť sa v komore resp. chladničke. Určite nájdeme nejaké pivo.

Na tento účel si pripravíme roztok zo sladového piva v pomere 1ml na jeden liter prevarenej odstátej vody (môže byť len zálievková). Do roztoku namočíme papierový obrúsok (prípadne odličovací vatový tampón) potom listy utierame. Zbavíme tak orchidey prachu, pridáme lesk a ešte im dodáme vitamíny B a D.

Epifytické rastliny

Epifytické izbové rastliny – čo to je?

POUČKA: Slovo epifyt pochádza na gréckych slov: epi – (na) a phyton (rastlina).
Epifytické rastliny používajú hostiteľskú rastlinu (strom) len ako oporu a nezískavajú z nej žiadne živiny.
Nejde teda o parazitický ale ani symbiotický vzťah.

Epifytické rastliny sú časté v tropických dažďových lesoch, prichytávajú sa ku kmeňom i konárom stromov krátkymi, pevnými a silnými koreňmi. Živia sa tzv. „rastlinným humusom“, ktorý sa atmosférickými zrážkami hromadí v trhlinách kôry.
Vodu dokážu tieto rastliny prijímať zo vzdušnej vlhkosti, ktorá býva až 100%.

Najznámejší zástupcovia epifytických izbových rastlín

Aechmea, Asplenium, Davallia, Guzmania, Platycerium, Rhipsalis, Vrisea či epifytické tilandsie a epifytické orchidey.

Aechmea fulgens, fasciata

Aechmea pochádza zo strednej a Južnej Ameriky. Najviac jej vyhovuje normálna izbová teplota okolo 23 °C, ale znesie aj teplotu až okolo 29 °C. Staršie rastliny majú radšej chladnejšie miesta, o teplote okolo okolo 18 °C. Teplota by nikdy nemala klesnúť pod 15ºC.

Najideálnejším stanovišťom pre pestovanie aechmea je tienisté a pokojné miesto. Rastlina je veľmi náchylná na prievan! Aechmea potrebuje vysokú vlhkosť vzduchu (až 85%), preto rastlinu často rosíme.

Guzmania minor – Guzmán

Guzmania minor pochádza zo strednej a Južnej Ameriky, z čoho vyplýva, že má rada teplo. Najviac jej vyhovuje normálna izbová teplota okolo 23 °C, ale znesie aj teplotu až okolo 29 °C. Staršie rastliny majú radšej chladnejšie miesta, o teplote okolo okolo 18 °C. Teplota by každopádne nikdy nemala klesnúť pod 15 °C.

Najideálnejším stanovišťom pre pestovanie Guzmánia je tienisté a pokojné miesto. Rastlina je veľmi náchylná na prievan! Guzmania minor potrebuje vysokú vlhkosť vzduchu (až 85%), preto rastlinu často rosíme.

Asplenium Nidus – slezinník

Slezinník patrí medzi paprade a pochádza z tropických dažďových lesov severnej Austrálie. Vlákna slezinník sa predtým používala ako liek, odtiaľ tiež pochádza ich meno odvodené na gréčtiny – liek na slezinu. Slezinník musí mať stanovište dostatočne svetlé, chránené pred priamym slnečným žiarením.

Môže byť aj v ľahkom polotieni. Ideálna je teplota okolo 20 ° C. Pri vyššej teplote musíme zabezpečiť vysokú vzdušnú vlhkosť. V zime by teplota nemala klesnúť pod 15 ° C

Vrisea splendens

Vrisea splendens pochádza zo strednej a Južnej Ameriky. Najviac jej vyhovuje normálna izbová teplota okolo 23 ° C, ale znesie aj teplotu až okolo 29 ° C. Staršie rastliny majú radšej chladnejšie miesta o teplote okolo okolo 18 ° C. Teplota by nikdy nemala klesnúť pod 15º C.

Najideálnejším stanovišťom pre pestovanie vrisei je tienisté a pokojné miesto. Rastlina je veľmi náchylná na prievan! Vrisea splendens potrebuje vysokú vlhkosť vzduchu (až 85%), preto rastlinu často rosíme.

Parožnatka (Platycerium)

Platycerium čiže parožnatka voľne rastie v Indii, Číne a Austrálii. Táto veľmi nezvyčajná papraď pôsobí veľmi dominantne. Platycerium má dva druhy listov. Dekoratívne listy sa nazývajú tiež ferilné.
Tieto dekoratívne listy, ktoré vyzerajú ako sobie parožie nesú na sebe výtrusy, ktorými sa papraď rozmnožuje. Tieto paprade dosahujú výšky až jedného metra. Druhé listy, ktorými je rastlina prichytená ku kôre sa nazývajú sterilné.

Platycerium rastie pomerne pomaly. Parožnatka vyžaduje jasné rozptýlené svetlo a bežnú izbovú teplotu okolo 20 – 25 °C.

Puky kvetov na orchidei opadali

Zalievam, hnojím, premiestňujem, starám sa o ich blaho všemožne sa snažím, aby mi orchideje vykvitli, a keď sa už konečne objavili puky tak všetky zrazu ožltli, uschli a odpadli.

PREČO?

Samozrejme možností je viac:

  • orchidea bola premiestnená a tým bola oslabená (všetky svoje sily vynaložila prispôsobeniu sa)
  • v blízkosti boli jablká či iné ovocie, ktoré pri zrení produkujú etylén, to má tiež za následok opad pukov.
  • Phalaenopsisom väčšinou opadajú puky z dôvodu slabého svetla v zimnom období – mať Phalaenopsis počas zimy pri okne, ale nesmie sa ho dotýkať. Pozor pri vetraní na chlad.
  • rosenie – pozor, aby sa voda nedostala na kvety, lebo iste zvädnú a následne opadajú.

Vanilka chutná orchidea

Vanilka pravá (Vanilla planifolia), ktorá je jedinou úžitkovou orchideou.
Predstavuje jednu z najprimitívnejších orchideí, ktorá rastie ako liana a pochádza z Mexika. Dosahuje výšku až 15 metrov, k svojmu rastu potrebuje podporu, preto sa šplhá po tropických stromoch.
Pestuje sa pre tobolky, takzvané vanilkové struky, ktoré sú žiadané na celom svete pre lahodnú príchuť a vôňu.  Rastliny začínajú plodiť až v treťom roku, celkovo sa tieto rastliny pestujú až dvanásť rokov na jednom stanovisku.

História

Už Aztékovia objavili výnimočnosť vanilky a už oni vanilku pestovali a používali ako dochucovadlo jedál. V 16. storočí španielsky dobyvateľ Kortéz vanilku doviezol do Európy. V súčasnosti sa pestuje v tropickom pásme po celom svete na vanilkových plantážach. Pretože kvety vanilky dokážu opeliť len včely jedného rodu, žijúce výlučne v oblasti Mexika, v iných častiach sveta sa musia kvety vanilky opeľovať ručne, čo značne predražuje jej pestovanie.

Zber plodov

Kapsuly sa musia pozbierať v správnej čase, nesmú byť prezreté. Najdôležitejšou látkou, ktorú plody vanilky obsahujú, je aromatický fenolický aldehyd vanilín, ktorý dodáva plodom príjemnú vôňu a sladkú chuť. Preto sa plody vanilky zbierajú tesne pred zrelosťou a podrobujú umelej fermentácii – vzniká tak vanilín.

Spôsoby spracovania plodov vanilky

Plody vanilky sa tesne po zbere spracovávajú rôznymi spôsobmi. Spracovanie plodov po zbere má hlavný význam v udržanie ich arómy, ktorá je veľmi cenná. Čerstvý struk je mäkký a poddajný.

  • Mokrý spôsob – spočíva v polminútovom sparení toboliek vo vriacej vode, rýchlom osušení a uložení na slnko.
  • Suchý spôsob – je používaný predovšetkým v Mexiku, začína zavädnutím toboliek v polotieni. Potom sa kapsuly striedavo sušia na slnku a potia v tieni.

Kompost na balkóne z plastovej bedničky

Kompost je z obyčajnej plastovej debničky, taká tá malá čierna, ktorú mi dovolili si zobrať z obchoďáku, má cca 10*25*40cm (v*š*d).

Tento kompost vznikol skôr z mojej lenivosti ako z eko-uvedomelosti a to tak, že na balkóne mám zasadené okrasné kvetiny ale aj pestujem všemožnú zeleninu, dokonca aj stromčeky a lenivosť ma nedonútila všetko chodiť vyhadzovať do odpadkového koša na komunálny odpad (bohužiaľ iné v našej štvrti nemáme).
Takže všetok odpad z mojej balkónovej bio-farmy hádžem do debničky, že sa (to, ono samo …) snáď raz vynesie.
Na jar sa tam na odpado-kompost dostali nejaké zemiaky, ktoré neboli vhodné ani na varenie ani na zasadenie. Napodiv niekoľko sa ich tam len v suchých zvyškoch rastlín ujalo a darí sa im napodiv lepšie ako zvyšným zemiakom, ktoré napadli vošky. Kompost teda teraz musím zalievať, nech mi zemiaky neuschnú a nielen že zatiaľ neuschlol, ale dokonca aj rozkvitli.