Archív značiek: kvet

Pavúčia orchidey Brassia

Napísané , autor:

Ide o prekrásnu orchideu. Táto „tigrica“ dostala meno po anglickom botanikovi a cestovateľovi Williamovi Brassovi, ktorý rod Brassia objavil v Latinskej Amerike.
Brassia je rod orchideí zaradených do podkmeňa Oncidiinae. Prirodzene sa vyskytuje v Mexiku, Strednej Amerike, Západnej Indii a severnej časti Južnej Ameriky, s jedným druhom (B. Caudete) rozšírenom na Floride.
Jej skratka v záhradníctvach je Brs.

Brassia druh a jeho populárne hybridy sú bežné v kultivácii. Sú pozoruhodné má charakteristické, dlhé a pretiahnuté okvetné lístky (u niektorých klonov dlhšia ako 50 cm), ktoré im prepožičali pomenovanie „pavúčia orchidea“.

Okienko z literatúry: Brassia (R.Br.)

Rod bol pomenovaný po Williamovi Brassovi, britskom botanikovi a ilustrátorovi, ktorý zbieral rastliny v Afrike pod vedením Sira Josepha Banks.

Tento epifytický rod sa vyskytuje vo vlhkých lesoch od hladiny mora do nadmorskej výšky 1500 m, v Peruánskych Andách. Výskyt je väčšinou obmedzený na určité oblasti, ale Brassia Caudete sa nachádza po celej zemepisnej oblasti.

Majú veľké eliptické, podlhovasté pahľuzy s jedným alebo dvoma listami na vrchole, bočné, nerozvetvené kvetenstvo s množstvom kvietkov s malými kvetinovými listeňmi. Pisk okvetných lístkov nie je pripojený do kolóny. Peľnica drží úzka stonka. Má dve dvojradé, listové puzdrá okolo základne, z ktorej vystupuje kvetenstvo.

Orchideje rodu Brassia majú veľmi špecifickú metódu pre opeľovanie: využíva entomofilné t.j hmyzosnubné opeľovanie hmyzom, v tomto prípade konkrétne samička ôs loviace pavúky rodov Pepsis a Campsomeris. Mylné mimikry piskov kvetu Brassia, osy lákajú a tie sa snažia uchopiť svoju korisť bez úspechu. Týmito pohybmi osa prichádza do styku s peľnicou, ktorá potom drží na jej hlave. Tým, že letí do iného Brassia kvetu, táto kvetina dostane opeľovanie.

Pestovanie:

Potrebuje slnečné stanovište po celý rok. V lete na južnej strane však bude potrebné trocha zatienenie. Ak má dostatok svetla nádherne kvitne. Ideálne sú poloteplé skleníky s dostatočným vetraním. V zime potrebuje pokoj s teplotou okolo 15 ˚C.

Voda, vlhkosť, hnojenie
V období rastu zalievajte orchideu výdatne, ale medzi jednotlivými zálievkami by mal substrát zakaždým vyschnúť. Po vyzretí hľúz zálievku znížte a zalievajte len mierne, kým rastlina nezačne nasadzovať kvet. Kvetinu môžete tiež rosiť, ale bude to stačiť len za horúcich letných dní. Ak sa zálievanie preháňa, môže to spôsobiť hnilobu hľúz a naopak pri nedostatočnej vlhkosti rastlinu napádajú roztočce a červce.
Ako každá rastlina i orchideu potrebuje pohnojiť. V čase vegetácie pridajte hnojivo k zálievke raz za štrnásť dní.

Brassie presádzajte pokiaľ možno každý rok alebo aspoň každý druhý rok a to vždy na jar. Nikdy ju nepresádzajte v období kvitnutia. V lete ju pokojne môžete presťahovať von, pobyt vonku orchidei svedčí.

Previsnuté Brassie nádherne vyniknú v závesných nádobách.

Zoznam druhov

Druhy prijaté v máji 2014:

Brassia allenii L.O.Williams ex C.Schweinf. – Honduras, Panama
Brassia andina (Rchb.f.) M.W.Chase – Colombia, Ecuador, Peru
Brassia andreettae (Dodson) Senghas in F.R.R.Schlechter – Ecuador
Brassia angusta Lindl. – Venezuela, Guyana, northern Brazil
Brassia angustilabia Schltr. – Panama, Brazil (Amazonas)
Brassia arachnoidea Barb.Rodr. – Rio de Janeiro
Brassia arcuigera Rchb.f. – Honduras, Costa Rica, Panama, Colombia, Venezuela, Ecuador, Peru
Brassia aurantiaca (Lindl.) M.W.Chase – Colombia, Venezuela, Ecuador
Brassia aurorae D.E.Benn. – Peru
Brassia bennettiorum (Dodson) Senghas in F.R.R.Schlechter – Peru
Brassia bidens Lindl. – Venezuela, Guyana, northern Brazil
Brassia bowmanii (Rchb.f.) M.W.Chase – Colombia
Brassia brachypus Rchb.f. – Ecuador, Peru, Bolivia
Brassia brevis (Kraenzl.) M.W.Chase – Colombia, Ecuador
Brassia brunnea Archila – Guatemala
Brassia caudata (L.) Lindl. – Mexico, Central America, Florida, Greater Antilles, Trinidad, northern South America
Brassia cauliformis C.Schweinf. – Peru
Brassia chloroleuca Barb.Rodr. – Guyana, French Guiana, Brazil
Brassia chlorops Endrés & Rchb.f. – Nicaragua, Costa Rica, Panama
Brassia cochleata Knowles & Westc. – northern South America
Brassia cyrtopetala Schltr. – Colombia
Brassia diphylla (H.R.Sweet) M.W.Chase – Colombia
Brassia dresslerorum Archila – Guatemala
Brassia ecuadorensis (Garay) M.W.Chase – Ecuador
Brassia endresii (Kraenzl.) ined. (syn Solenidium endresii Kraenzl.) – Central America
Brassia escobariana Garay – Colombia
Brassia euodes Rchb.f. – Colombia, Ecuador, Peru
Brassia farinifera Linden & Rchb.f. – Ecuador
Brassia filomenoi Schltr. – Peru
Brassia forgetiana Sander – Peru, Brazil, Venezuela
Brassia garayana M.W.Chase – Ecuador, Peru
Brassia gireoudiana Rchb.f. & Warsz. – Costa Rica, Panama
Brassia glumacea Lindl. – Colombia, Venezuela, Ecuador, Peru
Brassia glumaceoides M.W.Chase – Colombia, Venezuela
Brassia horichii (I.Bock) M.W.Chase – Costa Rica, Panama
Brassia huebneri Schltr. – French Guiana, Brazil
Brassia iguapoana Schltr. – Brazil (Amazonas)
Brassia incantans (Rchb.f.) M.W.Chase – Colombia, Ecuador, Peru
Brassia jipijapensis Dodson & N.H.Williams – Ecuador (Manabí)
Brassia keiliana Rchb.f. ex Lindl. – Colombia, Venezuela, Guyana
Brassia koehlerorum Schltr. – Peru
Brassia lanceana Lindl. – Panama, Trinidad & Tobago, northern South America
Brassia macrostachya Lindl. – Venezuela, Guyana
Brassia maculata R.Br. in W.T.Aiton – Mexico, Central America, Cuba, Jamaica
Brassia mendozae (Dodson) Senghas in F.R.R.Schlechter – Ecuador
Brassia minutiflora (Kraenzl.) M.W.Chase – Colombia
Brassia neglecta Rchb.f. – Guyana, Venezuela, Bolivia, Colombia, Ecuador, Peru
Brassia ocanensis Lindl. – Venezuela, Bolivia, Colombia, Ecuador, Peru
Brassia panamensis (Garay) M.W.Chase – Panama
Brassia pascoensis D.E.Benn. & Christenson – Peru
Brassia peruviana Poepp. & Endl. – Peru
Brassia pozoi (Dodson & N.H.Williams) Senghas in F.R.R.Schlechter – Ecuador, Peru
Brassia pumila Lindl. – Guyana, Venezuela, French Guiana, Colombia, Peru, Brazil
Brassia rhizomatosa Garay & Dunst – Venezuela, Peru
Brassia rolandoi (D.E.Benn. & Christenson) M.W.Chase – Peru
Brassia signata Rchb.f – Peru, Bolivia, Oaxaca, Guerrero
Brassia suavissima Pupulin & Bogarín – Costa Rica
Brassia sulphurea (Rchb.f.) M.W.Chase – Venezuela
Brassia thyrsodes Rchb.f. – Bolivia
Brassia transamazonica D.E.Benn. & Christenson – Peru
Brassia verrucosa Bateman ex Lindl. – Mexico, Central America, Venezuela, Brazil
Brassia villosa Lindl. – Guyana, Venezuela, Brazil
Brassia wageneri Rchb.f. – Guyana, Venezuela, Brazil, Colombia, Peru
Brassia warszewiczii Rchb.f. – Ecuador

Medzirodové hybridy:

×Alexanderara (Brassia x Cochlioda x Odontoglossum x Oncidium)
×Aliceara (Brassia x Miltonia x Oncidium)
×Bakerara (Brassia x Miltonia x Odontoglossum x Oncidium)
×Banfieldara (Ada x Brassia x Odontoglossum )
×Beallara (Brassia x Cochlioda x Miltonia x Odontoglossum )
×Brapasia (Aspasia x Brassia)
×Brassada (Ada x Brassia)
×Brassidium (Brassia x Oncidium)
×Brassioda (Brassia x Cochlioda)
×Brassochilus (Brassia x Leochilus)
×Brilliandeara (Aspasia x Brassia x Cochlioda x Miltonia x Odontoglossum x Oncidium)
×Crawshayara (Aspasia x Brassia x Miltonia x Oncidium)
×Degarmoara (Brassia x Miltonia x Odontoglossum )
×Derosaara (Aspasia x Brassia x Miltonia x Odontoglossum )
×Duggerara (Ada x Brassia x Miltonia)
×Eliara (Brassia x Oncidium x Rodriguezia)[4]
×Forgetara (Aspasia x Brassia x Miltonia)
×Goodaleara (Brassia x Cochlioda x Miltonia x Odontoglossum x Oncidium)
×Hamiltonara (Ada x Brassia x Cochlioda x Odontoglossum )
×Johnkellyara (Brassia x Leochilus x Oncidium x Rodriguezia)
×Maclellanara (Brassia x Odontoglossum x Oncidium)
×Miltassia (Brassia x Miltonia)
×Norwoodara (Brassia x Miltonia x Oncidium x Rodriguezia)
×Odontobrassia (Brassia x Odontoglossum)
×Pettitara (Ada x Brassia x Oncidium)
×Roccaforteara (Aspasia x Brassia x Cochlioda x Odontoglossum)
×Rodrassia (Brassia x Rodriguezia)
×Rohriara (Ada x Aspasia x Brassia)
×Sanderara (Brassia x Cochlioda x Odontoglossum)
×Sauledaara (Aspasia x Brassia x Miltonia x Oncidium x Rodriguezia)
×Schafferara (Aspasia x Brassia x Cochlioda x Miltonia x Odontoglossum)
×Shiveara (Aspasia x Brassia x Odontoglossum x Oncidium)
×Wingfieldara (Aspasia x Brassia x Odontoglossum)

Neznáme orchideje Pseudolaelia

Napísané , autor:

Pseudolaelia je menej známy rod malých orchideí patriaci k rodine (Orchidaceae), celý rod je endemitom z Brazílie. Skratka používaná v záhradnícvach je Pdla.
Kvety týchto orchideí sa podobajú tým z rodu Laelia, ale hlavný rozdiel medzi týmito dvoma rodmi spočíva vo vegetatívnej časti.

Rod Pseudolaelia

Jednotlivé druhy rastú prevažne na veľmi malých náleziskách spolu s rupicolami na sklalních masívoch, prípadne ďalšími epifytami v nižších polohách v lesoch, alebo na pobreží Atlantiku. Tieto orchidey sa vyskytujú výhradne vo východnej Brazílii, často ako epifyty.

Niektoré z nich sú litofyty, tvoriace krovie na skalách. Iné, ako Pseudolaelia vellozicola, sú semi-epifyty a možno ich nájsť ako rohožkovú pokrývku pri komunách trávových kríkov rodu Vellozia na osamotených vrchoch (kupolovitých žulových alebo rulových skalných odkryvoch) v dažďovom pralese Brazílskeho Atlantiku, ktoré si vyžaduje prispôsobenie extrémnym podmienkam životného prostredia (sucho, izolácia)

Podzemky sú rozšírené. Ich pahľuzy sú vretenovité, valcovité až kužeľovité, nesúce tri až osem listov. Jedná sa o apikálne, opadavé, vzpriamené, kožovité a špicaté. Bázy listov sa pripájajú k pahľuze vhornej tretine až na vrchol.

Kvetenstvo je dlhý strapec, vyrastajúci z vrchol pahľuzy, s neurčeným množstvom malých bielych až ružových kvetov, otvárajúcich sa v po sebe idúcich tak skupinách na vrchol.

Opeľovanie sa vykonávajú kolibríky, motýle, muchy a blanokrídlovce. Kvety Pseudolaelia corcovadensis, sú samo-opeľovacie, no sú tiež opeľované podvodom zo strany včiel Bombus (Fervidobombus) atratus napodobňovaním bežných včiel, priťahujúc kvetinovou potrvou. Avšak, tieto návštevy sú pomerne zriedkavé

Druhy Pseudolaelia

Ich nomenklatúra tiež prešla mnohými úpravami ale tu sú použité názvy v súčasnosti platné podľa registra RHS. U niektorých taxónov (holotypus) nie sú zatiaľ známe žiadne variety, alebo odchýlky od základného typu.

Druhy prijaté od júna 2014 (podľa apps.kew.org/wcsp/):

  • Pseudolaelia aromatica Campacci (2009) – Minas Gerais
  • Pseudolaelia ataleiensis Campacci (2009)- Minas Gerais
  • Pseudolaelia brejetubensis M.Frey (2003) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia calimaniorum V.P.Castro & Chiron (2008) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia canaanensis (Ruschi) F.Barros (1994) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia cipoensis Pabst (1973) – Serra do Cipó
  • Pseudolaelia citrina Pabst (1976) – Minas Gerais, Espírito Santo
  • Pseudolaelia corcovadensis Porto & Brade (1935) – Rio de Janeiro
  • Pseudolaelia dutraei Ruschi (1949) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia freyi Chiron & V.P.Castro (2004) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia geraensis Pabst (1967) – Minas Gerais
  • Pseudolaelia irwiniana Pabst (1973) – Serra do Espinhaço
  • Pseudolaelia maquijiensis M.Frey (2005) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia oliveirana V.P.Castro & Chiron – Espírito Santo
  • Pseudolaelia pavopolitana M.Frey (2005) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia × perimii M.Frey – Espírito Santo (P. brejetubensis × P. freyi)
  • Pseudolaelia pitengoensis Campacci – Minas Gerais
  • Pseudolaelia regentii V.P.Castro & Marçal – Bahia
  • Pseudolaelia vellozicola (Hoehne) Porto & Brade (1935) – Bahia, Espírito Santo

Zdroj: en.wikipedia.org/wiki/Pseudolaelia