Archív značiek: orchidea

Nenáročná orchidea Katleja = Cattleya

Napísané , autor:

Na pestovanie sú tieto rastliny málo náročné a ak s nimi nebude zaobchádzať vyložene nešetrne, nemali by sklamať.

Vyžadujú vzdušnú vlhkosť 50 – 80%, dostatok svetla, ale nie priame slnko. Dostatok svetla je dôležitý najmä pre indukciu kvitnutia. Preto by mali byť rastliny umiestnené čo najbližšie k oknu, na parapet. Na teplotu sú menej náročné, v zime je lepšie mierny pokles teplôt, bez problémov znášajú 14 – 16 ºC.

Medzirodové hybridy je možné bez problémov mať celoročne v izbových podmienkach.

Okienko z literatúry: Cattleya (Lindl.)

Rod Cattleya opísal v prvej polovici 19. storočia anglický botanik John Lindley, ktorý ho nazval ho po inom anglickom botanikovi a záhradníkovi W. Cattleya.Rod Cattleya zahŕňa cca 56 druhov s veľkým množstvom variácií a veľkou variabilitou farieb, tvarov, nárokov a veľkosti.

Známich je mnoho tisíc medzidruhových a mezirodových krížencov. Kvety hybridov dosahujú obrovských rozmerov a fantastických farieb, mnohé z nich krásne voňajú. Pôvodom zo strednej a južnej Ameriky.
Katleje sa využívajú ku kríženiu asi najviac zo všetkých rodov. Z mezirodových krížencov sú najznámejšie krížence s rody Brassavola – Brassocatleya, Broughtonia – Cattleyonia, Laelia – Laeliocattleya alebo Sophronitis – Sophrocattleya.
Známe sú aj viacnásobne kríženci ako Brassolaeliocattleya a Sophrolaeliocattleya. Krížením chceme ovplyvniť farbu a veľkosti kvetov a získať rastliny vhodných na pestovanie v bytových podmienkach.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Rastliny rodu Cattleyasú väčšinou rastliny epifytické, výnimočne aj litofyty sympodiálného typu, ktoré pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky, kde žijú prevažne v porastoch tropických dažďových lesov s celoročne stálymi teplotami okolo 20-28 °C. Niektoré druhy sa vyskytujú aj v chladnejších horských oblastiach.

Mnoho druhov katlejí patrí medzi jedny z najodolnejších orchideí. Vďaka svojim dužinatým, kožovitým listom a zásobám vody v pahľuzách znáša pomerne vysoké teploty (cez 30 ° C) a zároveň krátkodobo a v suchu teploty aj okolo 10 °C. Znesú ako bohatú zálievku a vlhký vzduch, tak aj dlhšie obdobie sucha (až 4 týždne). Môžu rásť na priamom slnku, ale prispôsobia sa aj polotieňu. Väčšina druhov je preto veľmi vhodná pre začiatočníkov. Katleje majú asi 6-40cm veľké (aj väčšie), valcovité pahľuzy, ktoré nesú 1-2 tuhé kožovité listy dlhé okolo 5-30 cm. Korene sú drôtovité a ľahko sa lámu, avšak pomerne rýchlo a dobre regenerujú. Kvetný stvol sa tvorí z púčikov na báze alebo na vrchole pahľuzy. Kvetenstvo je vzpriamené, vysoké okolo 10-30cm. Kvety vynikajú rozmanitosťou farieb a vzorov od bielej cez červenú, žltú, ružovú, jednofarebné aj so žíhaním či rôznymi fliačikami. Dosahujú veľkosti 6 až 20cm. Často výrazne voňajú.

Stanovisko
Katleje sú vhodné ako pre pestovanie v teplom či temperovanom skleníku, tak v bytových podmienkach. Menšie druhy sú ideálne pre izbové skleníčky a najmä teplomilné veľkokveté hybridy sú ideálne pre pestovanie aj voľne v byte.

Teplota
Väčšina katlejí je teplomilných. Pre ne sú potom optimálne teploty 24-28 °C cez deň a 20-24 °C v noci. Avšak niektoré druhy, ktoré prechádzajú v prírode striedavými obdobiami sucha a pomerne nízkych teplôt, potrebujú k dobrému kvitnutiu od jari do leta teploty okolo 20-25 °C vo dne a 15-20 °C v noci a chladnejšie zimovanie s obmedzenou zálievkou, kedy sa teploty pohybujú okolo 15-18 °C.

Svetlo
Všetky katleje potrebujú dostatok rozptýleného svetla. V lete je potrebné rastliny chrániť pred priamym slnkom, najmä v poludňajších hodinách. V bytoch je najvhodnejšie umiestniť rastlinu na východnú či západnú stranu. V prípade južnej orientácie je nutné v letných mesiacoch pritienenie.

Zálievka
Teplomilným druhom prospieva bohatá zálievka a vyššia vzdušná vlhkosť celoročne, chladnomilnejším potom od jari do leta. Bez vlahy vydrží pomerne dlho (4-5 týždňov). Na výraznejší nedostatok vody upozornia mäknutím a vädnutím listov. Tento deficit väčšinou vyrovnáme namočením rastliny na pol dňa do vody.

Substrát
Vo vlhkom prostredí skleníka či v izbových vitrínkách pestujeme katleje epifytické naviazané na rôznych podložkách, v byte potom klasicky v kvetináčoch v bežnom epifytnom substráte.
Epifyty a preto pri pestovaní v kvetináči vyžadujú veľmi porézne, ľahko presychajúci a hrubozrnný substrát. Pre tento účel sa hodí hrubo nadrvená preparená borovicová kôra o zrnitosti cca 0,5 – 2 cm zbavená nadmernej kyslosti, doplnená rašeliníkom Sphagnum (pozvoľna dodáva draslík), polyuretánom (molitan – pozvoľna uvoľňuje dusík), a drveným polystyrénom ktorý udržuje dostatočné prevzdušnenie substrátu, keramzitom (drží vlhkosť) Zmes je možné doplniť kúskami dreveného uhlia.

Hnojenie
Hnojenie je všeobecne doporučované v období rastu a dostatku svetla raz za 14 dní polovičnou koncentráciou hnojiva s vyšším obsahom dusíka. Pri vyzrievanie pahľuzy potom hnojivom s vyšším obsahom fosforu a draslíka. V zimnom období nehnojíme vôbec a obmedzíme aj zálievku v závislosti na teplote.

Doba kvitnutia
Väčšina semenáčikov je kvetuschopných vo veku okolo 3-5 rokov, rastliny oddelené zo starších trsov ihneď. Teplomilné druhy a kríženci šľachtenia pre bytové podmienky môžu kvitnúť takmer celoročne. Kvitnutie niektorých druhov je však nutné podporiť chladnejšom zimovaním, kedy znížime zálievku. Kvety sú pomerne trvanlivé a často sa využívajú pre rez. Patrí k veľmi obľúbeným a rozšíreným rezaným orchideám. Čerstvé kvety vydržia vo váze v dobrých podmienkach tri týždne až mesiac.

Rozmnožovanie a presádzanie
V domácich podmienkach sa rozmnožujú delením trsov. Rastlinky sadíme do substrátu ako pre dospelé rastliny alebo nadviažeme na podložky. Rozrastajú sa pomerne pomaly a môžeme ich deliť po niekoľkých rokoch. Hlavný spôsob rozmnožovania katlejí pre komerčné účely je výsevom na agare a aj pomocou púčikov.

Presadzovanie
Presadzujeme nie príliš často, 1x za 2-4 roky, vždy na jar pri začiatku tvorby nových koreňov. Pre presádzanie sa rozhodneme, keď:

  • rastlina sa už evidentne nevojde do kvetináča a nové korene tvorí mimo,
  • substrát je už rozložený a korene v ňom nie sú dostatočne prevzdušnené
  • potrebujeme zlepšiť zdravotný stav rastliny
  • chceme získať nového jedinca – vždy deliť tak, aby každá oddelená časť mala najmenej 4 pahľuzy

V prípade nedostatku miesta sú tu k dispozícii aj vzrastom malé rastliny, napr. hybridy  Sophronitis alebo C. walkeriana, aclandiae apod. Prírodné druhy a primárne hybridy majú ale často veľmi špecifické požiadavky, ktoré nemusí byť ľahké je pre rastliny pripraviť.

NIEKTORÉ DRUHY Z RODU CATTLEYA

  • Cattleya forbesii
  • Cattleya granulosa
  • Cattleya intermedia
  • Cattleya luteola
  • Cattleya walkeriana

Kríženci s rodom Katleja:

Najznámejší medzirodový kríženci :

  • Bc. = Brassocattleya = Brassavola x Cattleya
  • Cattleytonia = Broughtonia x Cattleya
  • Lc. = Laeliocattleya = Laelia x Cattleya
  • Sophrocattleya = Sophronitis x Cattleya
  • Epicattleya = Epidendrum x Cattleya

Viacnásobný kríženci:

  • Blc. = Brassolaeliocattleya = Brassavola x Laelia x Cattleya
  • Slc. = Sophrolaeliocattleya = Sophronitis x Laelia x Cattleya
  • Iwanagara = Brassavola x Laelia x Diacrium x Cattleya
  • Potinara = Sophronitis x Laelia x Brassavola x Cattleya
  • Epilaeliocattleya = Epidendrum x Laelia x Cattleya
Info z: 
 orchidejesmajer.webnode.cz; www.orchideje-pestovani.info/;
 www.orchidej.estranky.cz/; www.belavista.freepage.cz; svetorchidei.webnode

Drakula je aj orchidea

Napísané , autor:

Drakula (lat. Draculla)

Tento rod bol v roku 1978 oddelený od rodu Masdevallia a zahŕňa okolo 90 prevažne epifytických, ale aj terestrických druhov. Sú rozšírené vo vyšších polohách v chladných hmlistých horských lesoch v štátoch Južnej Ameriky.

Z každej stonky vyrastá jeden list dužinatý a kožovitý. Kvety má veľmi  pozoruhodné, podobné kvetom masdevalií. Majú typickú trojcípou stavbu a rôznofarebné kombinácie žltej, belavej, červenkastej až hnedej, so škvrnami.

Prospievajú v temperovaných až chladných podmienkach do 25 °C, potrebujú polotienisté až tienisté miesto, pohyb vzduchu, stále vysokú vlhkosť a aj bohatú zálievku.

Viac o orchidei DRAKULA

Ako skloňovať slovo/ kvet Orchidea

Napísané , autor:

   O týchto prekrásnych kvetoch orchideách sa píše v mnohých časopisoch a rozpráva nielen v kvetinárstvach a mnohý z nás majú problém spisovne toto slovo skloňovať a správne napísať I resp.Y.

   Rovnaký problém máme aj pri ďalších slovách cudzieho pôvodu (zdomácnené, internacionalizmy, cudzie) ako napríklad mená: Andrea, Lea, Odysea, Kórea, Nikaragua, Managua; slová: idea, trachea; kvety: aloa, orchidea;...

Skloňujeme ich podľa vzoru žena, tak ako všetky podstatné mená ženského rodu cudzieho pôvodu, ktoré sú v základnom tvare zakončené na -ea, – oa, – ua. Pri skloňovaní v D a L jednotného čísla majú príponu -i.

Pád Singulár Plurál
I. Nominatív              orchidea              orchidey
II. Genitív (bez)     orchidey (bez)     orchideí
III. Datív (k)         orchidei (k)         orchideám
IV. Akuzatív (vidím)  orchideu (vidím)  orchidey
V. Lokál (o)         orchidei (o)         orchideách
VII. Inštrumentál (s)        orchideu (s)         orchidei

   Keď už hovoríme o slovách cudzieho pôvodu, tak podľa vzoru ulica skloňujeme podstatné mená ženského rodu cudzieho pôvodu, ktoré sú v základnom tvare zakončené na -ia, -ya.
Napríklad: Lívia, havária, koalícia, konferencia, harpya, Líbya, akcia, redakcia, begónia, exkurzia, arogancia, kategória..

Orchidea Cymbídium nielen súčasťou kytíc

Napísané , autor:

Ten, kto má šancu rastliny prezimovať v chlade, ocenia ďalšiu skupinu nádherných orchideí, ktoré dominuje rod Cymbidium.
Latinský aj slovenský názov tohto epifyticky aj terestriálne rastúceho rodu sa vzťahuje na tvar pysku pripomínajúci čln (lat. Cymba alebo cumba = čln) – preto český názov je člunatec.

Okienko z literatúry: Cymbidium (Sw.)

Orchidey rodu Cymbidium majú asi 50 druhov a sú terestrické, poloepifytické, epifytické rastliny s mnohými prechodnými formami, ktoré sú rozšírené od podhoria Himalájí cez celú juhovýchodnú Áziu až po Austráliu.

Rozoznávame druhy:

  • chladnomilné (terestrity),
  • teplomilné (epifyty).

Pahľuzy sú väčšinou vajcovité, niektoré druhy pahľuzy nemajú. Listy dlhé, remenovité. Strapcovité kvetenstvo je často mohutné, vzpriamené až polovzpriamené u terestritov, previsnuté u epifytov.
Prírodné druhy sa pestujú veľmi zriedkavo a skôr ako predmet študií v botanických záhradách. Pre komerčné a amatérske pestovanie sú zaujímavé predovšetkým hybridné rastliny vynikajúce mohutnosťou, farebnosťou a trvanlivosťou kvetov. Obzvlášť v Austrálii a Japonsku vyšľachtené a ďalej meristémovo množené tetraloidné druhy. Rastliny kvitnú prevažne v zimnom období, často v čase Vianoc až do skorej jari a sú preto vítanou dekoráciou. Kvety sú trvanlivé, znášajú aj leteckú prepravu, preto sú vo veľkom predmetom komerčného záujmu pestovateľských firiem.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Chladnomilné terestrické druhy a hybridy je veľmi jednoduché a časovo nenáročné pestovať. Od jari do jesene až do príchodu mrazíkov rastliny môžu byť vonku v polotieni pri dostatočnej zálievke – substrát by nemal moc vysnúť. Chladné jesenné obdobie je dôležité pre úspešné nasadenie kvetenstva, rastliny znesú krákodobo až 0 ° C. Cez zimné obdobie je najlepšie rastliny umiestniť do chladnejšej miestnosti čo najbližšie k svetlu, zálievka primeraná.

Teplomilné epifytické druhy celoročne držíme v teple. Týchto sa však rozšírilo ďaleko menej a sú skôr otázkou botanických záhrad než amatérskych pestovateľov.

Hnojenie
Hnojenie Cymbidií sa riadi podľa druhu.
U terestrických a studenomilných možno do substrátu primiešať aj sušený kravinec ako organické hnojivo. Môžu sa použiť tekuté aj granulované hnojivá, avšak len v primeranom množstve, pretože korene orchideí sú všeobecne veľmi citlivé na presolenie (balasty z pevných hnojív), teda používame nízke koncentrácie hnojivých roztokov. pri každej tretej zálievke.
U epifytických Cymbidií používame zásadne hnojivá tekuté a v koncentrácii nepresahujúcej 0,1%.
Termíny hnojenia sú od začiatku rastu nových výhonkov po odkvitnutie do začiatku jesene.

Presádzanie
U terestritov je možné použiť bežný substrát pre izbové rastliny, ktorý je možné obohatiť o hrubší, poréznejší materiál. Môžeme ich sadiť do väčších kontajnerov, ktoré potom v lete prenášame von alebo do aj do voľnej pôdy, ak máme možnosť dostatočného zatienenia v lete a priteplenia na jeseň bez nutnosti prenášania.
U epifytov používame zmes pre epifyty a pestujeme ich v kvetináčoch. Dostatočne tienime v lete a presádzame len v prípade nutnosti – rozložený substrát, malý kvetináč, delenie a pod.

Pivo pre orchideu

Napísané , autor:

Čas od času je dobré orchideám utrieť listy od prachu (prípadne škvŕn od vody z rosenia listov). Dajú sa kúpiť špeciálne vlhčené obrúsky na listy rastlín – na ošetrenie listov všetkých druhov orchideí a izbových rastlín.

Napríklad od výrobcu Forestina.cz sa dá kúpiť 15ks obrúskov v uzatváracom sáčku za cca 3,5€. Obrúsok na listoch vytvára antistatický povlak – zabraňuje tak usadzovaniu prachu. Odstraňuje z listov vápenaté škvrny. Vďaka obsiahnutému hnojivu rastlinu čiastočne vyživujú. Zanechávajú prirodzene hodvábny a zdravý lesk.
Zloženie: menej ako5% aniónových tenzidov, parfum,methylisothiazolinon, benzisothiazolinon, oktylizothiazolinon, fenoxyetanol, močovina

Po jednom balené vlhčené obrúsky od Floria.cz stoja cca 0,5€. sú určené na zvýšenie dekoratívneho vzhľadu listov, obsahujú živiny a včelí vosk. Tento obrúsok taktiež čistí listy od vápenných škvŕn, vytvára antistatický povlak, pôsobí ako hnojivo – čiastočne vyživí (nenahrádza základnú výživu) a obsahuje včelí vosk – zvyšuje lesk listov a je prevenciou proti škodcom.

Ak nechceme kupovať drahé chemické prípravky môžme ísť bio-cestou a obzrieť sa v komore resp. chladničke. Určite nájdeme nejaké pivo.

Na tento účel si pripravíme roztok zo sladového piva v pomere 1ml na jeden liter prevarenej odstátej vody (môže byť len zálievková). Do roztoku namočíme papierový obrúsok (prípadne odličovací vatový tampón) potom listy utierame. Zbavíme tak orchidey prachu, pridáme lesk a ešte im dodáme vitamíny B a D.

Voňavá orchidea Miltonia

Napísané , autor:

Aj tento rod orchideí má rád chlad. A navyše jeho kvety voňajú.

Okienko z literatúry: Miltonia (Lindl.)

Rod Miltonia zahŕňa cca 20 epifyticky rastúce orchideje pôvodom z horských oblastí strednej a južnej Ameriky.

Základné rozdelenie, z hľadiska nárokov na pestovanie, je na „brazilské“ a „kolumbijské“ typy v prípade pestovania čistých botanických druhov. Pokiaľ sa jedná o hybridy, potom sa väčšinou odporúča použiť kompromis medzi nárokmi týchto dvoch skupín.

Nároky „brazilských“ druhov – (Milt.candida, Milt.clowesii, Milt.flavescens, Milt.spectabilis a ďalšie) Teploty temperované, neznášajú priame slnečné osvetlenie a výrazné kolísanie medzi dennou a nočnou teplotou (nad 7 °C).

Nároky „kolumbijských“ druhov – (Milt.vexillaria, Milt.endresii, Milt.roezlii, Milt.warscewiczii atď.) Jedná sa o známe sirôtkové orchideje – Miltonopsis. Teploty chladnejšie ako predchádzajúca skupina, polotienisté až tienisté stanovisko, sú tolerantnejšie na kolísanie medzi dennou a nočnou teplotou.

Nároky „hybridov“ – prevažne sa jedná o hybridy medzidruhové vnútri rodu Miltonia, alebo hybridy medzirodové s rodmi príbuznými (Brassia, Odontoglossum, Oncidium, Rodriguezia, Trichopilia a ďalšie) Tieto hybridy sa väčšinou vyznačujú nižšími nárokmi na kultiváciu a sú tolerantnejšie voči kolísaniu teplôt, presušeniu substrátu, nedostatkom hnojenia apod. naďalej však zostáva potreba chrániť pred priamym slnečným svitom. Osvetlenie má byť dostatočné, ale nepriame tj. aspoň pohyblivý polotieň.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Teploty temperované (20-24 ° C), chladnejšie (17-19 ° C), ani v noci by teplota nemala klesnúť pod 15 ° C. Dostatok nepriameho slnečného svetla. Niektoré druhy neznášajú prievan.

Zálievka: by sa mala vykonávať citlivo podľa použitého substrátu pre pestovanie – rastlina nesmie byť príliš premočená, medzi jednotlivými zálievkami by mal substrát preschnúť (inak je tu nebezpečenstvo zahnívania koreňov a následné uhynutie celej rastliny).

Rastliny kvitnú prevažne veľmi skoro na jar (február-marec), v pomere k rastline veľkými kvetmi pripomínajúcimi sirôtky. Kvety sú na stredne dlhej stopke umiestnené v dvoch radoch, voňajú, postupne kvitnú a sú veľmi dekoratívne na rastline.

Hnojenie:
Do každej cca tretej zálievky pridáme trochu tekutého hnojiva pre kvety, ale koncentrácia hnojivej zálievky by nemala presiahnu 0,2% (všeobecne sú korene orchideí veľmi citlivé na zvýšené koncentrácie solí v substráte a rastliny sa ľahšie vyrovnávajú s miernym nedostatkom živín ako s nadbytkom vyzrážaným do solí).

Presadzovanie:
Presadzujeme ak je substrát už rozložený, rastlina prerastená, alebo pre zlepšenie stavu. Substrát dostatočne presychajúci (kôra, molitan, polystyrén, sphagnum) niekedy aj trochu listovky. Kvetináče primerané, radšej menšie. Vhodné pre pestovanie v izbových podmienkach, ale nie sú vhodné k rezu z dôvodu krátkej trvanlivosti kvetov po odrezaní.

Orchidea Vanda

Napísané , autor:

Pri výbere mena pre bábätko som pozerala aj význam mena no a Vanda ma zaujalo, má poľský pôvod, význam je nejasný a najpravdepodobnejšie ide o ženský tvar domácej podoby slovanského mena Václav (znamená „viac slávny“). Vandy majú vždy okolo seba akúsi „auru“, resp. vibrácie spôsobujúce zneistenie ich okolia. Meniny majú siedmy februárový deň.

Pri hľadaní významu ženského mena som vygúglila že existuje aj orchidea rodu Vanda, a tak ako všetky orchidee aj táto oplýva neskutočnou krásou.

Okienko z literatúry: Vanda (Jones)

Orchideje rodu Vanda pochádzajú z monzúnovej oblasti Ázie. Je opísaných asi 70 botanických druhov, teplomilných až temperovaných.

Rastú epifyticky, terestriálne, petrofyticky. Rast majú monopodiálny, vytvárajúci akoby kmienok husto olistený kožovitými listami. Z úžľabia listov vyrastajú v dolnej časti dekoratívne vzdušné korene, v hornej časti potom strapcovité kvetenstvo rôznych farieb. Korene sú schopné prijímať vlhkosť aj výživu iba zo vzduchu a jeho vlhkosti.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Vzhľadom k svojej schopnosti prijímať vlahu a živiny koreňmi, ktoré nemusia byť v substráte, možno ich pestovať zavesené v košíčkoch z drevených priečok s veľmi malým množstvom priepustného substrátu, alebo aj bez neho. Vyžadujú celoročne teplé stanovisko s veľkým dostatkom svetla.

V juhovýchodnej Ázii stále vznikajú nové úspešné hybridy v rámci rodu, ale aj medzi ostatnými rodmi, hlavne Ascocentrum, Arachnis atď. Tým sa farebná škála rozširuje a môžeme vidieť prekrásne kvety farieb červenej, ružovej, žltej, modrej, bielej, zelenej a ich kombinácie s rôznou pigmentáciou.

Hybridné Vandy vynikajú svojou robustnosťou a krásou kvetov. Ako substrát je vhodná kombinácia dreveného uhlia, hrubej kôry s trochou sphagna alebo vláknitej rašeliny.
Príbuzným rodom s rovnakými nárokmi a spôsobom pestovania sú aj rody Ascocentrum, Rhynchostylis, Arachnis aj ďalšie monopodiálne vandovité orchideje z rovnakej oblasti a často používané do mezirodových krížení s Vandou. Vyznačujú sa menšou veľkosťou rastlín, ktoré odovzdávajú potomstvu a skorším kvitnutím (Vanda od opelenia kvitne až v 8-12 roku, Ascocentrum prípadne Ascovanda v 4-5 roku).

Hnojenie:
Rastliny rodu Vanda nie sú náročné na prihnojovanie a preto stačí raz za mesiac 0,1% roztok kvapalného hnojiva a rastliny ním zaliať, alebo menšie na niekoľko minút ponoriť. Ak sú pestované s malým, alebo zanedbateľným množstvom substrátu, je potrebné ich častejšie zahmlievať, ale na noc by nemala vody zostať v pazuchách listov. Ak sa dostatočne aklimatizujú, sú potom viac odolné proti chorobám a škodcom, ako väčšina ostatných orchideí.

Presádzanie:
Presádzame veľmi málo, radšej volíme v prípade potreby vloženie malého košíčka do väčšieho, aby nedošlo k väčšiemu poškodeniu koreňov. Väčšie rastliny na miestach po odkvitnutí niekedy vytvárajú nové malé rastlinky, ktoré necháme narásť do veľkosti 5-7 cm s dostatkom koreňov a potom ich opatrne oddelíme. Ranu po oddelení necháme dostatočne zaschnúť, alebo zasypeme pomletým dreveným uhlím a samostatne zasadíme.

U prerastenej rastliny môžeme tiež oddeliť vrchol (minimálne s 10-timi listami) a zasadiť. Spodná časť potom znovu obrastie väčšinou viac novými rastlinami, z ktorých jednu najsilnejšiu necháme a ostatné môžeme opäť oddeliť.

Orchidea v cene nového auta

Napísané , autor:

Asi najväčší skvost v botanickej záhrade v Košiciach je aj najdrahšia orchidea na svete druhu:

Črievičkovec Rothschildianov (Paphiopedilum rothschildianum).

V košickej botanickej záhrade majú v zbierke orchideí až dva exempláre tohto črievičkovca, pričom hodnota jedného sa pohybuje okolo 4000 eur.
Kvitne začiatkom zimy ešte pred Vianocami.

Orchidea do chadnej miestnosti

Napísané , autor:

Mnoho laikov kupuje kvety a v obchodných reťazcoch typu, Carrefour, Lidl, Kaufland, Tesco,.. a keď zbadajú akciu, tak kúpia kvet ktorý vôbec nepoznajú. Alebo keď ideme niekomu gratulovať a vieme že na okne má ešte miesto na ďalšiu rozkvitnutú orchideu tak vezmeme niečo z regálu. a pritom ani netušíme že, nie všetky druhy orchideí majú radi teplo.

Chladnomilné orchideje?

Medzi chladnomilné druhy orchideí sú radené rody: Miltonopsis, Dendrobium, Cymbidium, Oncidium (niektoré druhy), Zygopetalum a Coelogyne. Ako ich úspešne pestovať?

Pestovanie chladnomilných orchideí

Svetlo a teplo
Orchidey majú rady svetlo, ale nie priame slnko. Väčšine bežne pestovaným druhom chladnomilných orchideí vyhovuje teplota od 16 do 18 ° C, temperovaným druhom orchideí potom teploty od 19 do 22 ° C. V zime by nemala teplota pri pestovaní orchideí klesnúť pod 10 ° C.

Zálievka a vzdušná vlhkosť
Orchidey zalievame opatrne, pretože neznášajú premočenie. Pred ďalšou zálievkou sa radšej prstami presvedčíme, či je povrch zeminy v kvetináči suchý. Na zalievanie sa používa iba mäkká, odstáta voda izbovej teploty najlepšie teplá. Ak pestujeme rastlinu v zime v chlade, obmedzíme zálievku. Vzdušná vlhkosť by sa mala pohybovať okolo 60%.
Tip:
Zálievku aj prípadné rosenie vykonávajte u orchideí v zimnom období vždy ráno – kým nastane nočné ochladenie, rastlina musí uschnúť!

Pestovateľský substrát
Je vhodné použiť špeciálny substrát pre pestovanie orchideí, ktorý môžeme zakúpiť vo väčších záhradníckych centrách. Môžeme si ho pripraviť aj sami z 1 dielu jemne mletých koreňov papradia, 1 dielu jemne drveného machu, 1 dielu ľahkej kyprej drnovky a 1 dielu listovky.

Hnojenie
Od marca do septembra rastliny 1x za 14 dní prihnojujeme špeciálnymi tekutými hnojivami pre orchideje, ktoré neobsahujú vápno.

Presádzanie
Rastliny presádzame len v prípade, že korene vyčnievajú z kvetináča a rastlina zle rastie. Všetky orchideje zle znášajú presádzanie. Orchidey zvyčajne presádzame najskôr po 3 až 4 rokoch, aby kvetina dobre rástla. Kvetináč však nesmie byť príliš veľký.

Orchidea pre začiatočníka Phalaenopsis

Napísané , autor:

Kvietky čeľade vstavačovité (lat. Orchidaceae) teda neformálne orchidey zahrňujú vyše 800 – 1000 opísaných rodov a 25–30 000 druhov. A okrem botanických druhov je známych vyše 100 000 rôznych kultivarov a hybridov. Rastliny tejto čeľade sa vyznačujú značnou genetickou nestálosťou, čo umožňuje medzidruhové a dokonca medzirodové kríženie. Hybridy sú medzi pestovateľmi veľmi populárne a neustále vytvárajú nové formy.

Ale ktoré sú vhodné pre začínajúcich pestovateľov?

Teda ktoré znesú drobné prešľapy pri ich pestovaní?
Jednoznačne rod. Phalaenopsis = lišajovec (slovenský názov). Obľubujú teploty bežného bytu a vyhovuje im svetlo na správne zvolenej parapete okna. Ale predovšetkým majú najširšiu škálu farieb, tvarov a variácií kvetov.

Okienko z literatúry: Phalaenopsis (Bl.)

Tieto snáď najznámejšie epifytické orchideje sa vyskytujú v počte asi 70 druhov v ázijských trópoch. Ich rastlinné telá nemajú pahľuzy a sú tvorené niekoľkými jazykovými listami. Kvety kruhovitého alebo hviezdicovitého tvaru sú sfarbené celou škálou farieb. Sú veľmi trvanlivé, po odkvitnutí kvetný stvoly často opäť kvitnú, takže po veľkú časť roka stále je čo obdivovať.

Vzhľadom ku krátkej dobe od opeľovania do kvetu, bolo vyšľachtené obrovské množstvo hybridov vo veľkej škále farieb, a to aj krížením s rodom Doritis (Doritaenopsis).

Kultivačné podmienky všeobecne:

Tento rod má malé nároky na svetlo, teda môžeme rastliny umiestniť na parapet východného, západného alebo severného okna s pritienením v lete alebo v jeho blízkosti, ale vyššie požiadavky na teplotu, kde vyhovuje celoročne teplota 20 – 25 ° C.

Vyžaduje mierne častú zálievku a znáša občasné rosenie, ale len za predpokladu, že na noc sú rastliny (hlavne v pazuchách listov) úplne suché. Pri premočení súčasne s poklesom teploty sú mäkké listami náchylné na hubové choroby a môže dôjsť až k úhynu rastliny.

Tento rod je veľmi rozšírený a často sa pestuje v izbových podmienkach. Obľúbený pre svoju nenáročnosť, ľahké a dlhotrvajúce kvitnutie. Obrovské množstvo stále nových a nových hybridov dáva nespočetné množstvo veľkostí, tvarov a kombinácií farieb.

Od výsevu do kvitnutie je možné vypestovať rastlinu už za 3 roky. To je tiež dôvod možnosti rýchleho obmieňania a zdokonaľovania jednotlivých hybridov. Meristemové množenie je u tohto rodu trochu zložitejšie a menej používané, snáď len extra klony a materské rastliny stoja za túto námahu.

Hnojenie:
Phalaenopsis je nenáročný a hnojenie stačí v slabej koncentrácii 0,1% tekutého hnojiva raz za mesiac. Vegetačný pokoj nie je a po odkvitnutí je možné kvetný stvol len skrátiť aby znovu vyhnal z bočných očiek a predĺžil tým dobu kvitnutia druhotným kvetným stvolom.

Presádzanie:
Pre Phalaenopsis je vhodný substrát pre epifyty s dobrou drenážou na dne kvetináča. Pestuje sa takmer výlučne v kvetináčoch, len niekoľko vzácnych botanických druhov možno pestovať aj na bloku. Presádza sa len v prípade rozloženého substrátu alebo nedostatočnej veľkosti kvetináča.

Vegetatívne množenie možno ovplyvniť len pomocou chemikálií použitých na kvetnom stvole u očiek, alebo náhodným vyrašením adventívnych (spiacich) očiek kvetného stvolu, prípadne u koreňovej bázy. Vznikajú tzv. Keiko rastlinky, ktoré majú všetky znaky rodičovskej rastliny.