Neznáme orchideje Pseudolaelia

Pseudolaelia je menej známy rod malých orchideí patriaci k rodine (Orchidaceae), celý rod je endemitom z Brazílie. Skratka používaná v záhradnícvach je Pdla.
Kvety týchto orchideí sa podobajú tým z rodu Laelia, ale hlavný rozdiel medzi týmito dvoma rodmi spočíva vo vegetatívnej časti.

Rod Pseudolaelia

Jednotlivé druhy rastú prevažne na veľmi malých náleziskách spolu s rupicolami na sklalních masívoch, prípadne ďalšími epifytami v nižších polohách v lesoch, alebo na pobreží Atlantiku. Tieto orchidey sa vyskytujú výhradne vo východnej Brazílii, často ako epifyty.

Niektoré z nich sú litofyty, tvoriace krovie na skalách. Iné, ako Pseudolaelia vellozicola, sú semi-epifyty a možno ich nájsť ako rohožkovú pokrývku pri komunách trávových kríkov rodu Vellozia na osamotených vrchoch (kupolovitých žulových alebo rulových skalných odkryvoch) v dažďovom pralese Brazílskeho Atlantiku, ktoré si vyžaduje prispôsobenie extrémnym podmienkam životného prostredia (sucho, izolácia)

Podzemky sú rozšírené. Ich pahľuzy sú vretenovité, valcovité až kužeľovité, nesúce tri až osem listov. Jedná sa o apikálne, opadavé, vzpriamené, kožovité a špicaté. Bázy listov sa pripájajú k pahľuze vhornej tretine až na vrchol.

Kvetenstvo je dlhý strapec, vyrastajúci z vrchol pahľuzy, s neurčeným množstvom malých bielych až ružových kvetov, otvárajúcich sa v po sebe idúcich tak skupinách na vrchol.

Opeľovanie sa vykonávajú kolibríky, motýle, muchy a blanokrídlovce. Kvety Pseudolaelia corcovadensis, sú samo-opeľovacie, no sú tiež opeľované podvodom zo strany včiel Bombus (Fervidobombus) atratus napodobňovaním bežných včiel, priťahujúc kvetinovou potrvou. Avšak, tieto návštevy sú pomerne zriedkavé

Druhy Pseudolaelia

Ich nomenklatúra tiež prešla mnohými úpravami ale tu sú použité názvy v súčasnosti platné podľa registra RHS. U niektorých taxónov (holotypus) nie sú zatiaľ známe žiadne variety, alebo odchýlky od základného typu.

Druhy prijaté od júna 2014 (podľa apps.kew.org/wcsp/):

  • Pseudolaelia aromatica Campacci (2009) – Minas Gerais
  • Pseudolaelia ataleiensis Campacci (2009)- Minas Gerais
  • Pseudolaelia brejetubensis M.Frey (2003) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia calimaniorum V.P.Castro & Chiron (2008) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia canaanensis (Ruschi) F.Barros (1994) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia cipoensis Pabst (1973) – Serra do Cipó
  • Pseudolaelia citrina Pabst (1976) – Minas Gerais, Espírito Santo
  • Pseudolaelia corcovadensis Porto & Brade (1935) – Rio de Janeiro
  • Pseudolaelia dutraei Ruschi (1949) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia freyi Chiron & V.P.Castro (2004) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia geraensis Pabst (1967) – Minas Gerais
  • Pseudolaelia irwiniana Pabst (1973) – Serra do Espinhaço
  • Pseudolaelia maquijiensis M.Frey (2005) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia oliveirana V.P.Castro & Chiron – Espírito Santo
  • Pseudolaelia pavopolitana M.Frey (2005) – Espírito Santo
  • Pseudolaelia × perimii M.Frey – Espírito Santo (P. brejetubensis × P. freyi)
  • Pseudolaelia pitengoensis Campacci – Minas Gerais
  • Pseudolaelia regentii V.P.Castro & Marçal – Bahia
  • Pseudolaelia vellozicola (Hoehne) Porto & Brade (1935) – Bahia, Espírito Santo

Zdroj: en.wikipedia.org/wiki/Pseudolaelia

Zbavte sa stresu pestujte orchideu

Pestovanie orchideí sa odporúča na kurzoch zvládania stresu. Pri starostlivosti o túto rastlinu si oddýchnete a prídete na iné myšlienky. Radosť z kvitnutia vám potom pohladí nervovú sústavu.

Pestovanie orchideí v byte alebo v zimnej záhrade je dnes už úplne bežnou záležitosťou.

Výber orchideí je bohatý, v poslednej dobe sa nové hybridy šľachtia z menších, ale menej obvyklých a jasnejšie zafarbených druhov, ktoré orchideám poskytujú nové tvary, veľkosti a farebné kombinácie.
Treba si vybrať druh úmerný svojim skúsenostiam a interiérovým podmienkam, ktoré máte.

Orchideí je na trhu veľa, ale u každého druhu je potrebné sa informovať na pestovateľské podmienky.

  • Oncidium kvitne drobnými kvetmi, ale má bohaté krehké listy a rozmnožuje sa pahľuzami. Oncidium ‚Sweet Sugar‘ alebo ‚Lemon‘ sú obľúbené pre svoje bohaté žltohnedé kvety.
  • Cambria, hybrid s drobnejšími, ale bohatými kvetmi, znáša chlad lepšie ako horúčavu.
  • Cattleya má kvety veľké a rozmanité, vytvára pahľuzy.
  • Cymbidium je orchidea s veľmi trvanlivými a bohatými kvetmi, ktorá v zime potrebuje najlepšie 15 °C a znesie i nižšie teploty (okolo 10 °C). – známa ako rezané kvety.
  • Orchidea Vanda sa pestuje bez substrátu, najlepšie vo váze alebo voľne zavesená.
  • Phalaenopsis najlepšie znáša prehrešky pri pestovaní.

Pre začiatočníkov je vhodná najznámejšia a najpoužívanejšia orchidea Phalaenopsis.

Má široké, kožovité, tmavozelené, niekedy aj škvrnité listy. Kvety sú v strapcoch alebo latách, v rôznych farbách a veľkostiach. Svoj názov získal Phalaenopsis podľa tvaru kvetov – phalaene znamená mora/lišaj – lišajovec, (český názov můrovec sa neujal).
Táto orchidea nevytvára pahľuzy, ale dužinaté korene, pretože pochádza z oblastí s veľmi vyrovnaným klímou (tropická Ázia, Austrália, Oceánia). Vzdušné korene sú pokryté vrstvou bielych buniek zvaných velamen, ktoré majú charakter huby vsakujúce vodu. Tento poťah tiež chráni korene pred teplom a stratou vlhkosti.
V domovine rastú orchidey prevažne epifytické (epifyt je rastlina, žijúci na tele inej rastliny, ktorá na nej ale neparazituje) a pridržiavajú sa vzdušnými koreňmi. Kvitnú rôzne podľa jednotlivých druhov. Štandardné biele a ružové hybridy dopĺňajú desiatky zaujímavých krížencov s veľmi premenlivými farbami kvetov, ktoré vydržia aj niekoľko mesiacov. Odkvitnuté kvetné stvoly sa neodstrihajú, ale nechávajú sa 2-3 púčiky, z ktorých môžu znovu vyrašiť bočné výhony. Phalaenopsis má dokonca schopnosť na jednom kvetným stvole kvitnúť opakovane.

Stanovište by malo byť svetlé, ideálne je východná, severná, severovýchodnej či severozápadnej okno, nevhodná je južná a juhozápadnej strana. Základom pre pestovanie tejto kvetiny je predovšetkým konštantná teplota, ktorá by sa mala pohybovať okolo 18 °C. Pokiaľ ale rastlina už dlhšiu dobu nekvitla, potom je ideálne znížiť okolitú teplotu na nejakých 12 °C. Rozhodne sa nesmie zabudnúť na pravidelnú zálievku, vlažnou vodou.

Celoročne je potrebné udržovať miernu vlhkosť, prelievať mäkkou, deň odstátou vodou, alebo do tejto vody postaviť kvetináč na 15-20 minút, aby si rastlinka nabrala vody podľa potreby. Phalenopsis nesmie stáť vo vode trvalo! Najčastejšou chybou pri starostlivosti o teplomilné orchidey býva prelievanie. Vzhľadom k epifytickému spôsobu života vzdušné korene orchideí neznášajú trvale vlhkú zeminu. Následkom je nedostatok kyslíka, hnitie koreňov a chradnutie celej rastliny a tiež napadnutie hubovými chorobami. Vysoká vzdušná vlhkosť je ideálna, preto im rosíme listy. Nikdy však nie na kvety a tiež nie večer. Minimálnu vzdušnú vlhkosť vytvorí aj miska s kamienkami alebo keramzitom, do ktorej nalejete vodu a na kamienky postavíte kvetináč s orchideou.

Korene vyžadujú veľa vzduchu, preto sa používa hrubý orchideový substrát, ktorý sa dá bežne kúpiť. Pri presádzaní odstránime zlé korene, ale nezasahujeme do zdravých. Vhodné sú priesvitné kvetináče, ktoré by sa mali dať opäť do priesvitných obalov alebo postaviť na misky, pretože korene tiež potrebujú svetlo. Ak nechcete kvetináče plastové, môžete si kúpiť špeciálny kvetináče priamo určené pre orchidey – nádherne vyzerajú orchidey v čírom jednoduchom skle. Od marca do októbra sa odporúča rastliny hnojiť každé 2 týždne hnojivom na orchidey alebo maximálne pätinovou dávkou hnojiva pre kvitnúce izbové rastliny, ktoré ale nesmie obsahovať vápnik. Ak rastlinka kvitne aj v zime, hnojiť raz mesačne.

Vegetatívne rozmnožovanie je veľmi jednoduché, a to dcérskymi rastlinkami, ktorým sa hovorí Keiko. Tie vypučia na materskej rastline. Phalaenopsis sa rozmnožuje hlavne generatívnym spôsobom. K správnemu uchyteniu a klíčeniu semien pomáhajú symbiotické huby. Väčšina týchto húb patrí medzi stopkovýtrusné, najčastejšie sa objavuje rod Rhizoctonia. Po vyklíčení semena sa vytvoria len malé vláskovité korienky ak plnému rastu sa „odhodlajú“ až vo chvíli, keď sa prepojí s mycéliom symbiotických húb. Symbiotické huby slúžia ako hlavný zdroj výživy pre vyvíjajúcu sa rastlinu.