Ako sa prebúdzajú lienky, motýle a čmeliaky?

Pomaly zliezol sneh, prichádza jar a z úkrytov pod kôrou, v lístí a hrabanke, v rozpadávajúcom sa dreve aj na pôdach opatrne vystrkujú tykadielka. Lienky, bystrušky, zlatoočká, čmeliaky a motýle sa prebúdzajú.

Ako prečkať zimu?

Niektoré druhy hmyzu, napríklad kobylky a sarančatá, ukryjú v lete do pôdy svoje vajíčka as prichádzajúcou zimou uhynú. Tiež v podobe lariev, schovaných v pôde alebo tlejúcimi dreve, môže hmyz prečkať zimu. Len niektoré druhy nepriaznivému obdobiu vzdorujú v dospelej podobe. Podľa skracovanie dňa spoznajú, kedy je čas uložiť sa k spánku, na jar ich prírodné hodiny opäť prebudia. Napríklad lienky a čmelie kráľovny sa môžu rozmnožovať až potom, čo prečkajú jednu zimu. Niektoré motýle od nás pred zimou odlietajú do teplých krajov. Medzi cestovateľov patria napríklad nočné lišajové. U nás zimujúce motýle sa k spánku často ukladajú už koncom leta.

Ako nezmrznúť?

Nevadí im, že chladom stuhnú a neprijímajú potravu. Horšie je, keď dlhé prsty mrazu dosiahnu až do ich úkrytu. Niektoré druhy hmyzu si dokážu v telovej tekutine tvoriť alkoholové látky, ktoré bránia ich premrznutiu. Alebo nechajú zmrznúť tekutinu medzi bunkami, zatiaľ čo bunky samotné zostanú nedotknuté. Hmyzí otužilci, ako niektoré srpice (blanokríly hmyz), sa môžu pohybovať aj na snehu, iné druhy mráz naopak zahubí.

Ako sa zahriať?

Citlivé termoreceptory, ktoré vnímajú teplotu okolia, nesie hmyz zvyčajne na tykadlách.

Drobotina, ktorú jar vytiahlo z úkrytov, sa vyhrieva na slniečku. Ale rána aj noci sú stále chladné. Telesná teplota bezstavovcov závisí na teplote okolia – napriek tomu ju mnohokrát dokážu aktívne zvýšiť, a to pohybom.

Svinky a mnohonožky začnú pobehovať tak rýchlo, že ich teplota oproti okoliu znateľne stúpne.
Chrobáky, vážky, nočné motýle či čmeliaky zvyšujú teplotu trasom svalov.
Spoločenský hmyz, ako včely a mravce, pohybom svalov vyhrievajú celú stavbu.

Na pohyb je však potrebná energia. Pre čmeliaky, motýle aj včely sú dobrodením jarné nektáronosné kvety narcisov, krókusov, snežienok, bledúľ, pečeňovník trojlaločný, blyskáča, zádušník brečtanovitý, podbeľ, púpavy, bazy, vŕb, ovocných drevín a ďalších rastlín, ktoré môžu krášliť našu záhradu.

Autorkou Jana Bucharová na www.ireceptar.cz/zvirata/hmyz-a-bezobratli/jak-se-probouzeji-slunecka-motyli-a-cmelaci/

Návod na kvalitný kompost

Kompostovať dá všetko, čo je ekologicky nezávadné a môže sa rozložiť. Domácnosti produkujú veľké množstvá odpadu, ktoré by sa mohlo využiť na kompostovanie. Kolobeh zelenej hmoty je cyklický ako striedanie ročných období.

Základom úspechu je správny pomer materiálov dusíkatých k uhlíkatým. Stačí 1 diel dusíkatých k 20 až 30 dielom uhlíkatých.

Dusíkaté sú všetky zelené, šťavnaté, hnojovité a iné nedrevnaté substancie, napríklad pokosená tráva, burina, ovocie, kuchynský odpad, trus zvierat aj ľudí, moč, telá mŕtvych zvierat, atď.
Uhlíkaté sú všetky, ktoré sa skladajú prevažne z uhlíka – drevo, štiepka, slama, suché lístie, papier.

Ak kompost obsahuje veľa dusíkatých látok, bude hniť a páchnuť, bude mať málo vzduchu a prevládnu nežiaduce procesy. Naopak iba uhlíkaté materiály sa rozkladajú bez dusíka dlho a zle. Dusík je v komposte nutný ako palivo pre tlenie, ale ak je ho príliš, nastáva hnitie. Kompost teda vrstvíme tak, že na každú veľkú vrstvu uhlíkatých uložíme menšiu vrstvičku dusíkatých materiálov.

Prečo kompostovať a čo s kompostom? Kompost je prirodzeným hnojivom, zeminu obohacuje nielen o živiny ktoré rastliny potrebujú pre ich zdravý rast.

Vermikompost

Jedinečné vysoko účinné prírodné organické hnojivo s jemnou štruktúrou vyrobené za pomoci dážďoviek druhu Eisenia a Dendrobena.
Vďaka činnosti dážďoviek vzniká ideálne a jedinečné čisto prírodné hnojivo (stimulátor rastu), ktoré je plné cenných humusových látok, enzýmov a rastových hormónov. U vermikompostu boli dlhodobými pokusmi preukázané blahodarné účinky na rastliny.

Prednosti vermikompost:
• 60 x až 70 x vyššia účinnosť oproti klasickému maštaľnému hnoju,
• bez zápachový, preto je vhodný aj pre domáce rastliny,
• neobsahuje žiadnu chémiu a je vhodný aj pre bio-pestovateľov,
• má veľkú absorpčnú schopnosť, tým rovnomerne zásobuje rastlinu vodou a živinami,
• ľahká manipulovateľnosť,
• zvyšuje množstvo kvetov a predlžuje dobu kvitnutia u balkónových kvetín, u ovocných stromov a kríkov zvyšuje množstvo plodov,
• urýchľuje dobu dozrievania plodov,
• zlepšuje vitalitu rastlín a ich odolnosť voči kyslým dažďom, savému hmyzu a plesňovým a hubovým chorobám
• vďaka svojej stabilnej organickej hmote zvyšuje úrodnosť sterilnej pôdy obnovením mikrobiálne kultúry v pôde.
• optimalizuje vodný a vzdušný režim v pôde,
• nezaťažuje životné prostredie a môže sa použiť aj na plochách s ochranným pásmom vodných zdrojov a kúpeľných oblastiach,
• je netoxický,
• obsahuje humínové kyseliny (15% v sušine), rastové hormóny – auxín (pre odnožovanie), giberelíny (pre nárast hmoty), cytokiníny (podporuje klíčenie rastlín) a ďalšie, žiadne iné hnojivo to v tejto skladbe neobsahuje,
• dobre znesiteľný s priemyselne vyrábanými hnojivami, dokonca sa dávkovanie chemických hnojív môže znížiť o 40 – 50%, tým nedôjde k odplavovaniu do spodných vôd.

Použitie vermikompostu:
• k ovocným a okrasným stromom a kríkom,
• na zaryľovanie do záhonov,
• na záhradku k zelenine,
• do truhlíkov na balkónové kvety,
• do kvetináčov pre izbové rastliny,
• pre profesionálne pestovanie ovocia a zeleniny,
• pre obnovenie mikrobiálneho života v pôde po chemickom prehnojování,
• pre urýchlenie kompostovania atď.

info z www.zizalov.cz

Odpad

My ľudia sme jedinými tvormi na tejto planéte, ktorí veria na odpad, a preto ho tiež vytvárame (a spôsobujeme tým veľa zbytočných problémov). Vymysleli sme si odpady a snažíme sa ich zabudovať do pôvodnej prírodnej harmónie.

Materiály však možno vždy vnímať ako cenné zdroje, platí to v priemysle pri recyklácii, platí to na záhrade. Lístie celé veky padalo na zem, ešte keď ani opice neexistovali, a bolo to v pohode. Teraz je z neho obtiažny odpad a musí sa hrabať, vysávať, fúkať hlučnými fukármi na hromady, nakladať a odvážať. V tom lepšom prípade nie na skládku, ale do kompostárne. V tom častejšom prípade sa dá na skládky alebo dokonca sa spáli.

info z /mujdum.dumabyt.cz/rubriky/zahrada/odpady-v-ekozahrade

Nočná orchidea Bulbophyllum nocturnum

Bulbophyllum nocturnum je druh epifytickej orchidey, ktorá rastie v v dažďových pralesoch New Britain patriacej k Novej Guinei, v nadmorskej výške 240 až 300 metrov (790 – 980 stôp). Bola popísaná v roku 2011, a je známa ako prvý druh orchidey, ktorá kvitne  počas jednej noci, a uzavrie svoje kvety v priebehu rána.

Popis

Bulbophyllum nocturnum má listy až 6,2 cm (2,4 palca) dlhé a 3,2 cm (1,3 palcov) široké. Kvitnúce stonky sú len 5 mm dlhé na nich kvetenstvo obsahuje jednu kvetinu. Kvety sú asi 2 cm (0,8 palca) dlhé, s „žltkasto zeleným“ kalichom, s červeným odtieňom v blízkosti základne; pysk je tmavo červený, zatiaľ čo tyčinky „žlté zafarbené do červena“; okvetné lístky sú sivasté.

Predpokladá sa, že B. nocturnum je jediný druh orchidey kvetnúci počas noci.

Ďalšie druhy orchideí, Dendrobium amboinense, niekedy otvorí svoje kvety o polnoci a zavrie ich pred poludním, zatiaľ čo iné zdroje uvádzajú, že jej kvetysa otvoria na úsvite. Zostáva neisté, ako je B. nocturnum opeľovaný, pretože kvet je tak krátko otvorený.

Bulbophyllum je najväčší rod v rodine Orchidaceae, a jeden z najväčších rodov kvitnúcich rastlín. B. sect. Epicrianthes je časť rodu zahŕňajúci 38 druhov, z ktorých 18 sú endemické na Novej Guinei. Kvety v tejto časti boli opísané ako „bizarné“, s príveskami z okvetných lístkov často spojených s dlhými, jemnými stonkami a prívesky pripomínajú formy slizu, ako Arcyria a Stemonitis.

Podzemná orchidea Rhizanthella

Rhizanthella, bežne známa ako podzemná orchidea, je to malý epiparazitný, nechlorofylný, podzemný rod orchidey. Má tri známe druhy, všetko sú endemitom z Austrálie. Rastú v piesočnatej pôde suchej východnej a západnej Austrálií vo výške 300 – 400 m. n. m. V súčasnosti existuje v prírode cca 300 exemplárov. Pred verejnosťou sú presné miesta výskytu držané v tajnosti. Skratka v odborných časopisoch Rhi.

Objavil ju Jack Trott na jar v roku 1928 vo svojej záhrade, kde sa z čudnej prasjliny v zemi šírila sladká vôňa. Tento objav v roku 1928 spôsobil taký rozruch medzi milovníkmi orchideí, že bol vytvorený voskový model ktorý putoval po Británii.

Tieto orchidey sú zriedkavé a ich stav je považovaný za zraniteľný na kritický, väčšinou kvôli strate prirodzeného prostredia. Žijú v podzemí v symbióze  s mykoríznou hubou Thanatephorus Gardner, ktorá sa vyskytuje pri tomto kríkoch s názvom Melaleuca uncinata.

Keď orchidea pripravuje na kvet, osamelé kvetenstvo prerazí na povrch, spod hrabanky. Vzhľadom na ich zriedkavosti, všetky druhy sú ohrozené (=) ako zraniteľné tajné.

Kompost na balkóne z plastovej bedničky

Kompost je z obyčajnej plastovej debničky, taká tá malá čierna, ktorú mi dovolili si zobrať z obchoďáku, má cca 10*25*40cm (v*š*d).

Tento kompost vznikol skôr z mojej lenivosti ako z eko-uvedomelosti a to tak, že na balkóne mám zasadené okrasné kvetiny ale aj pestujem všemožnú zeleninu, dokonca aj stromčeky a lenivosť ma nedonútila všetko chodiť vyhadzovať do odpadkového koša na komunálny odpad (bohužiaľ iné v našej štvrti nemáme).
Takže všetok odpad z mojej balkónovej bio-farmy hádžem do debničky, že sa (to, ono samo …) snáď raz vynesie.
Na jar sa tam na odpado-kompost dostali nejaké zemiaky, ktoré neboli vhodné ani na varenie ani na zasadenie. Napodiv niekoľko sa ich tam len v suchých zvyškoch rastlín ujalo a darí sa im napodiv lepšie ako zvyšným zemiakom, ktoré napadli vošky. Kompost teda teraz musím zalievať, nech mi zemiaky neuschnú a nielen že zatiaľ neuschlol, ale dokonca aj rozkvitli.

Skleník – Hurá ide sa sadiť

Hurá konečne sa dajú na trhovisku kúpiť paradajky z dolniakov. Paradajky pestované v skleníkoch a fóliovníkoch. Už tretí rok kupujeme zeleninu a ovocie od tej istej zlatej pani. Objavila som ju keď som hľadala nejaké pekné jahody pre deti a keďže vyzerali tak krásne tak som si dala aj ja – a čuduj sa svete nevyhádzala som sa po nich = takže naozaj neboli striekané.

Keďže sme sa rozhodli dopestovávať si nejakú tú zeleninu pre deti na severe slovenska, už od januára sme zháňali nejaký nie moc drahý skleník.

Minulý rok sme cez mall.sk kúpili a za domom postavili skleník resp. fóliovník. Je to nejaká ľahká kovová konštrukcia v ktorej namiesto skla je priehľadný lexan asi 2mm hrubý. Takže to je asi lexanovník!

Už v januári sme nachystali tégliky od jogurtov, hlinu a zasalili sme asi 3 druhy paradajok. Ale v polovici apríla stále boli len 10cm vysoké a mali po 2-3 lístky aj napriek tomu na sáčku od semienok bolo napísané vysoká odroda. Našej babke sa s rovnakými semiačkami darilo oveľa lepšie mala ich 20 až 25cm vysoké, ale kedže má vlastnú záhradku tak sme si nejaké priesady aj kúpili.

Na trhovisku sme si spolu so zeleninou kúpili aj priesady paradajok a aj papriky. Dostali sme k tomu grátis aj 2priesady uhoriek – oplatí sa ísť na nákup v sobotu pred obedom 🙂

A takto to vyzeralo po mesiaci v skleníku:

Paradajky v skleníku

Už teraz sa teším ako to bude vyzerať v júny. Už máme zasadených 10paradajok a zajtra prídu aj 2papriky a 2uhorky.

Minulý rok sme sa poučili že kým nájdu včielky náš poklad treba kvietky opeľovať štetcom. Nehnojili sme ich! nestriekali! rástli na našom komposte (z pokosenej trávy) Rodili až do prvých mrazov!

A z týchto paradajok sa nikto nevyhádzal! a tá chuť!

Jeseň prichádza

Prechádzka v prírode lesom či parkom v jeseni, kde je mnoho stromov a kríkov, prináša citlivému a pozornému človeku zvláštne pocity, zmenu nálady, čo vyvoláva aj zmena farby listov…

V prírode prevláda farba žltá nahnedlá, na niektorých stromoch a kríkoch aj oranžová až červená. Zelená farba lístia je znakom života, obnovy, rozvoja, krásy. Strata zelenej farby je naopak znakom starnutia, hynutia, odumierania…

Katabolizmus chlorofylov – opadávanie lístia

Farebné látky lístia stromov

Podľa farieb sú pomenované mnohé chemické látky:

grécky

  • kyanos, Cyan…, cyan — modrý
  • xantos, Xantho.. — žltý
  • chloros, Chlor, Chloro. — jasne zelený
  • phaios, Phäo.. — tmavo sivý

latinsky

  • ruber, Rubin…, rubin — červený
  • flavus, flavan, Flavon — žltý

Jesenná nádhera sfarbenia lístia našich stromov

 

Hľadali ste:

  • navod na vyrobu plienkovej torty
  • plienkový košík návod

Škodci v domácnosti – motýle

Asi najčastejšie sa doma stretávame so škodcami patriacim k motýľom. Večer sedíme pri telke pozeráme film a tu zrazu niečo letí popred obrazovku. Ako povie jedna známa, nič tak neoživý nudný večerný program ako jedna dve moľe – začnú tlieskať všetci … no a tie slabšie povahy ihneď začnú vymetať rohy kúty….

Motýle
Moľa obilná (Nemapogon granella)
Moľa šatová (Tineola bisselliella)
Moľa tapetová (Trichophaga tapetzella)
Moľa kožušinová (Tinea pellionella)

Psota obilná (Sitotroga cerealella)

Vijačka múčna (Anagasta (Ephestia) kuehniella)
Vijačka čokoládová (Ephestia (Anagasta) elutella)
Vijačka papriková (Plodia interpunctella)

Ako sa zbaviť molí:

Napadnutý textil vyprásiť – vyklepať a vyprať v horúcej vode. Alebo aj zabaliť do igelitových vriec a uložiť aspoň na týždeň do mraziaka. Proti moliam úspešne pôsobí: levanduľa, kúsky mydla, sušená pomarančová kôra, tabakové listy,.. Alebo rôzne chemické prípravky: Invet, Naftalín, Biolit, háčiky proti moliam šatovým (levanduľa),…

info z: http://www.agroporadenstvo.sk/ochrana/motyle.htm

Hľadali ste:

  • moľa tapetová