Orchidea na okne

Vyzerá to nádherne zvonku aj zvnútra – rozkvitnutá orchidea na okennej parapete. Nehovoriac o tom keď kvitne v zimnom období, alebo včasnom „jarnom počasí“. Ich nevšedná krása, rôzne tvary, predovšetkým pestré farby tropických orchideí ľuďom
navodia pocity krásy, tajomstva, exotickosti a záhadnosti.

Najčastejšie rozšírené a asi najmenej náročné sú orchidey Phalaenopsis po slovensky lišajovec. Táto obľúbená orchidea, ktorá má veľmi atraktívne kvety, rastie prirodzene ako epifytická rastlina v dažďových pralesoch Ázie, Novej Guiney a severnej Austrálie a má asi 60 rôznych druhov.

Ale treba dať pozor na pár chýb!

  1. Potrebujú veľa svetla – Phalaenopsisom väčšinou opadajú puky z dôvodu slabého svetla v zimnom období – treba mať Phalaenopsis v zimných mesiacoch čo najbližšie oknu, ale pozor! Rastlina sa nesmie v žiadnom prípade okna dotýkať.
  2. Umiestnenie – pozor na spálenie od priameho slnečného svetla, nikdy ju nedávajte na južné okno (alebo zatiente). okno na severe, východe je ideálne.
  3. Patria k teplomilným druhom – Dbajte, aby rastlinu neofúkol pri vetraní v zimných mesiacoch studený vzduch z vonku, vadí to nielen rastline, ale s veľkou istotou príde o kvety – preto pozor pri kúpe v zimných mesiacoch.
  4. Majú radi vlhkosť – ale nesmú stáť vo vode, ak polievate kvety prieliatím kvetináča vodou tak po 2 hodinách treba zvyšnú vodu vyliať a nechať dôkladne odkvapať.
  5. Zalievanie – všetky orchidey preferujú mäkkú odstátu vodu izbovej teploty najlepšie dažďovú, ak to nieje možné tak aspoň prevarte vodovodnú a nechajte vychladiť, prípadne zriedťe ju s destilovanou.
  6. Rosenie – treba rosiť ráno aby rastlina bola pred večerným poklesom teplôt suchá (kvôly chorobám a plesniam), nikdy nestriekame kvet ani do stredu orchidei – srdiečko musí byť vždy suché.
  7. Hnojenie – V lete a v čase kvetu hnojíme viac. Môžeme robiť viacerými spôsobmi: rozpúšťacie tyčinky do kvetináča. Každú 2-3 zálievku tekutým hnojivom naliatím do vlhkého substrátu alebo viac zriedeným tekutým hnojivom postrekom  na listy. Po presadení do nového substrátu rastlinu mesiac neprihnojujeme.
  8. Presádzanie – žiadne kvitnúce kvety sa nemajú presádzať. Volíme resp. namiešame si substrát podľa spôsobu polievania (ak len rastliny rosíme treba iné zloženie!). Pri presádzaní treba z orchidey odstrániť všetok starý substrát (pod tečúcou vodou), odstrániť hnijúce korene (rany dezinfikovať dreveným uhlím stačí to na grilovanie, alebo živočíšne uhlie z lekárne). Na spodok kvetináča na lepšie a súmerné presychanie obsahu kvetináča sa odpočúča dať drenáž z 1cm veľkých kúskov polystyrénu a až potom dať tenkú vrstvu substrátu na ktorú opatrne položíme korene ktoré zasypávame substrátom. Phalaenopsisy dávame do stredu kvetináča a rovnakej výšky ako boli predtým. Korene násilne nezatláčame! Pred presádzaním si nový substrát mierne navlhčíme, lebo po presadení nie je dobré rastlinu aspoň dva týždne zalievať, aby sme nechali zregenerovať prípadné poškodenia na koreňoch ktoré vznikli počas manipulácie. Po presadení rastlinu mesiac nehnojíme.
  9. Substrát – dajú sa kúpiť rôzne zmesy pre orchidey všade je základom drvená borovicová kôra.- Rozdrvené uhlie je vhodné primiešať aj do substrátu ako prevenciu pred chorobami. Orchidey žijú v symbióze s rašeliníkom, preto je dobré do substrátu pridať živý, zelený mach(nazbieraný v lese a od prímesí, chrobákov a hliny očistený!) – ten sa často nahrádza buď sušeným rašeliníkom alebo drobným molitanom (lebo aj postupne uvoľnuje potrebný dusík). Drobné kremičité kamienky, alebo keramzit (drží vlhkosť). Často sa

Nenáročná orchidea Katleja = Cattleya

Na pestovanie sú tieto rastliny málo náročné a ak s nimi nebude zaobchádzať vyložene nešetrne, nemali by sklamať.

Vyžadujú vzdušnú vlhkosť 50 – 80%, dostatok svetla, ale nie priame slnko. Dostatok svetla je dôležitý najmä pre indukciu kvitnutia. Preto by mali byť rastliny umiestnené čo najbližšie k oknu, na parapet. Na teplotu sú menej náročné, v zime je lepšie mierny pokles teplôt, bez problémov znášajú 14 – 16 ºC.

Medzirodové hybridy je možné bez problémov mať celoročne v izbových podmienkach.

Okienko z literatúry: Cattleya (Lindl.)

Rod Cattleya opísal v prvej polovici 19. storočia anglický botanik John Lindley, ktorý ho nazval ho po inom anglickom botanikovi a záhradníkovi W. Cattleya.Rod Cattleya zahŕňa cca 56 druhov s veľkým množstvom variácií a veľkou variabilitou farieb, tvarov, nárokov a veľkosti.

Známich je mnoho tisíc medzidruhových a mezirodových krížencov. Kvety hybridov dosahujú obrovských rozmerov a fantastických farieb, mnohé z nich krásne voňajú. Pôvodom zo strednej a južnej Ameriky.
Katleje sa využívajú ku kríženiu asi najviac zo všetkých rodov. Z mezirodových krížencov sú najznámejšie krížence s rody Brassavola – Brassocatleya, Broughtonia – Cattleyonia, Laelia – Laeliocattleya alebo Sophronitis – Sophrocattleya.
Známe sú aj viacnásobne kríženci ako Brassolaeliocattleya a Sophrolaeliocattleya. Krížením chceme ovplyvniť farbu a veľkosti kvetov a získať rastliny vhodných na pestovanie v bytových podmienkach.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Rastliny rodu Cattleyasú väčšinou rastliny epifytické, výnimočne aj litofyty sympodiálného typu, ktoré pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky, kde žijú prevažne v porastoch tropických dažďových lesov s celoročne stálymi teplotami okolo 20-28 °C. Niektoré druhy sa vyskytujú aj v chladnejších horských oblastiach.

Mnoho druhov katlejí patrí medzi jedny z najodolnejších orchideí. Vďaka svojim dužinatým, kožovitým listom a zásobám vody v pahľuzách znáša pomerne vysoké teploty (cez 30 ° C) a zároveň krátkodobo a v suchu teploty aj okolo 10 °C. Znesú ako bohatú zálievku a vlhký vzduch, tak aj dlhšie obdobie sucha (až 4 týždne). Môžu rásť na priamom slnku, ale prispôsobia sa aj polotieňu. Väčšina druhov je preto veľmi vhodná pre začiatočníkov. Katleje majú asi 6-40cm veľké (aj väčšie), valcovité pahľuzy, ktoré nesú 1-2 tuhé kožovité listy dlhé okolo 5-30 cm. Korene sú drôtovité a ľahko sa lámu, avšak pomerne rýchlo a dobre regenerujú. Kvetný stvol sa tvorí z púčikov na báze alebo na vrchole pahľuzy. Kvetenstvo je vzpriamené, vysoké okolo 10-30cm. Kvety vynikajú rozmanitosťou farieb a vzorov od bielej cez červenú, žltú, ružovú, jednofarebné aj so žíhaním či rôznymi fliačikami. Dosahujú veľkosti 6 až 20cm. Často výrazne voňajú.

Stanovisko
Katleje sú vhodné ako pre pestovanie v teplom či temperovanom skleníku, tak v bytových podmienkach. Menšie druhy sú ideálne pre izbové skleníčky a najmä teplomilné veľkokveté hybridy sú ideálne pre pestovanie aj voľne v byte.

Teplota
Väčšina katlejí je teplomilných. Pre ne sú potom optimálne teploty 24-28 °C cez deň a 20-24 °C v noci. Avšak niektoré druhy, ktoré prechádzajú v prírode striedavými obdobiami sucha a pomerne nízkych teplôt, potrebujú k dobrému kvitnutiu od jari do leta teploty okolo 20-25 °C vo dne a 15-20 °C v noci a chladnejšie zimovanie s obmedzenou zálievkou, kedy sa teploty pohybujú okolo 15-18 °C.

Svetlo
Všetky katleje potrebujú dostatok rozptýleného svetla. V lete je potrebné rastliny chrániť pred priamym slnkom, najmä v poludňajších hodinách. V bytoch je najvhodnejšie umiestniť rastlinu na východnú či západnú stranu. V prípade južnej orientácie je nutné v letných mesiacoch pritienenie.

Zálievka
Teplomilným druhom prospieva bohatá zálievka a vyššia vzdušná vlhkosť celoročne, chladnomilnejším potom od jari do leta. Bez vlahy vydrží pomerne dlho (4-5 týždňov). Na výraznejší nedostatok vody upozornia mäknutím a vädnutím listov. Tento deficit väčšinou vyrovnáme namočením rastliny na pol dňa do vody.

Substrát
Vo vlhkom prostredí skleníka či v izbových vitrínkách pestujeme katleje epifytické naviazané na rôznych podložkách, v byte potom klasicky v kvetináčoch v bežnom epifytnom substráte.
Epifyty a preto pri pestovaní v kvetináči vyžadujú veľmi porézne, ľahko presychajúci a hrubozrnný substrát. Pre tento účel sa hodí hrubo nadrvená preparená borovicová kôra o zrnitosti cca 0,5 – 2 cm zbavená nadmernej kyslosti, doplnená rašeliníkom Sphagnum (pozvoľna dodáva draslík), polyuretánom (molitan – pozvoľna uvoľňuje dusík), a drveným polystyrénom ktorý udržuje dostatočné prevzdušnenie substrátu, keramzitom (drží vlhkosť) Zmes je možné doplniť kúskami dreveného uhlia.

Hnojenie
Hnojenie je všeobecne doporučované v období rastu a dostatku svetla raz za 14 dní polovičnou koncentráciou hnojiva s vyšším obsahom dusíka. Pri vyzrievanie pahľuzy potom hnojivom s vyšším obsahom fosforu a draslíka. V zimnom období nehnojíme vôbec a obmedzíme aj zálievku v závislosti na teplote.

Doba kvitnutia
Väčšina semenáčikov je kvetuschopných vo veku okolo 3-5 rokov, rastliny oddelené zo starších trsov ihneď. Teplomilné druhy a kríženci šľachtenia pre bytové podmienky môžu kvitnúť takmer celoročne. Kvitnutie niektorých druhov je však nutné podporiť chladnejšom zimovaním, kedy znížime zálievku. Kvety sú pomerne trvanlivé a často sa využívajú pre rez. Patrí k veľmi obľúbeným a rozšíreným rezaným orchideám. Čerstvé kvety vydržia vo váze v dobrých podmienkach tri týždne až mesiac.

Rozmnožovanie a presádzanie
V domácich podmienkach sa rozmnožujú delením trsov. Rastlinky sadíme do substrátu ako pre dospelé rastliny alebo nadviažeme na podložky. Rozrastajú sa pomerne pomaly a môžeme ich deliť po niekoľkých rokoch. Hlavný spôsob rozmnožovania katlejí pre komerčné účely je výsevom na agare a aj pomocou púčikov.

Presadzovanie
Presadzujeme nie príliš často, 1x za 2-4 roky, vždy na jar pri začiatku tvorby nových koreňov. Pre presádzanie sa rozhodneme, keď:

  • rastlina sa už evidentne nevojde do kvetináča a nové korene tvorí mimo,
  • substrát je už rozložený a korene v ňom nie sú dostatočne prevzdušnené
  • potrebujeme zlepšiť zdravotný stav rastliny
  • chceme získať nového jedinca – vždy deliť tak, aby každá oddelená časť mala najmenej 4 pahľuzy

V prípade nedostatku miesta sú tu k dispozícii aj vzrastom malé rastliny, napr. hybridy  Sophronitis alebo C. walkeriana, aclandiae apod. Prírodné druhy a primárne hybridy majú ale často veľmi špecifické požiadavky, ktoré nemusí byť ľahké je pre rastliny pripraviť.

NIEKTORÉ DRUHY Z RODU CATTLEYA

  • Cattleya forbesii
  • Cattleya granulosa
  • Cattleya intermedia
  • Cattleya luteola
  • Cattleya walkeriana

Kríženci s rodom Katleja:

Najznámejší medzirodový kríženci :

  • Bc. = Brassocattleya = Brassavola x Cattleya
  • Cattleytonia = Broughtonia x Cattleya
  • Lc. = Laeliocattleya = Laelia x Cattleya
  • Sophrocattleya = Sophronitis x Cattleya
  • Epicattleya = Epidendrum x Cattleya

Viacnásobný kríženci:

  • Blc. = Brassolaeliocattleya = Brassavola x Laelia x Cattleya
  • Slc. = Sophrolaeliocattleya = Sophronitis x Laelia x Cattleya
  • Iwanagara = Brassavola x Laelia x Diacrium x Cattleya
  • Potinara = Sophronitis x Laelia x Brassavola x Cattleya
  • Epilaeliocattleya = Epidendrum x Laelia x Cattleya
Info z: 
 orchidejesmajer.webnode.cz; www.orchideje-pestovani.info/;
 www.orchidej.estranky.cz/; www.belavista.freepage.cz; svetorchidei.webnode

Epifytické rastliny

Epifytické izbové rastliny – čo to je?

POUČKA: Slovo epifyt pochádza na gréckych slov: epi – (na) a phyton (rastlina).
Epifytické rastliny používajú hostiteľskú rastlinu (strom) len ako oporu a nezískavajú z nej žiadne živiny.
Nejde teda o parazitický ale ani symbiotický vzťah.

Epifytické rastliny sú časté v tropických dažďových lesoch, prichytávajú sa ku kmeňom i konárom stromov krátkymi, pevnými a silnými koreňmi. Živia sa tzv. „rastlinným humusom“, ktorý sa atmosférickými zrážkami hromadí v trhlinách kôry.
Vodu dokážu tieto rastliny prijímať zo vzdušnej vlhkosti, ktorá býva až 100%.

Najznámejší zástupcovia epifytických izbových rastlín

Aechmea, Asplenium, Davallia, Guzmania, Platycerium, Rhipsalis, Vrisea či epifytické tilandsie a epifytické orchidey.

Aechmea fulgens, fasciata

Aechmea pochádza zo strednej a Južnej Ameriky. Najviac jej vyhovuje normálna izbová teplota okolo 23 °C, ale znesie aj teplotu až okolo 29 °C. Staršie rastliny majú radšej chladnejšie miesta, o teplote okolo okolo 18 °C. Teplota by nikdy nemala klesnúť pod 15ºC.

Najideálnejším stanovišťom pre pestovanie aechmea je tienisté a pokojné miesto. Rastlina je veľmi náchylná na prievan! Aechmea potrebuje vysokú vlhkosť vzduchu (až 85%), preto rastlinu často rosíme.

Guzmania minor – Guzmán

Guzmania minor pochádza zo strednej a Južnej Ameriky, z čoho vyplýva, že má rada teplo. Najviac jej vyhovuje normálna izbová teplota okolo 23 °C, ale znesie aj teplotu až okolo 29 °C. Staršie rastliny majú radšej chladnejšie miesta, o teplote okolo okolo 18 °C. Teplota by každopádne nikdy nemala klesnúť pod 15 °C.

Najideálnejším stanovišťom pre pestovanie Guzmánia je tienisté a pokojné miesto. Rastlina je veľmi náchylná na prievan! Guzmania minor potrebuje vysokú vlhkosť vzduchu (až 85%), preto rastlinu často rosíme.

Asplenium Nidus – slezinník

Slezinník patrí medzi paprade a pochádza z tropických dažďových lesov severnej Austrálie. Vlákna slezinník sa predtým používala ako liek, odtiaľ tiež pochádza ich meno odvodené na gréčtiny – liek na slezinu. Slezinník musí mať stanovište dostatočne svetlé, chránené pred priamym slnečným žiarením.

Môže byť aj v ľahkom polotieni. Ideálna je teplota okolo 20 ° C. Pri vyššej teplote musíme zabezpečiť vysokú vzdušnú vlhkosť. V zime by teplota nemala klesnúť pod 15 ° C

Vrisea splendens

Vrisea splendens pochádza zo strednej a Južnej Ameriky. Najviac jej vyhovuje normálna izbová teplota okolo 23 ° C, ale znesie aj teplotu až okolo 29 ° C. Staršie rastliny majú radšej chladnejšie miesta o teplote okolo okolo 18 ° C. Teplota by nikdy nemala klesnúť pod 15º C.

Najideálnejším stanovišťom pre pestovanie vrisei je tienisté a pokojné miesto. Rastlina je veľmi náchylná na prievan! Vrisea splendens potrebuje vysokú vlhkosť vzduchu (až 85%), preto rastlinu často rosíme.

Parožnatka (Platycerium)

Platycerium čiže parožnatka voľne rastie v Indii, Číne a Austrálii. Táto veľmi nezvyčajná papraď pôsobí veľmi dominantne. Platycerium má dva druhy listov. Dekoratívne listy sa nazývajú tiež ferilné.
Tieto dekoratívne listy, ktoré vyzerajú ako sobie parožie nesú na sebe výtrusy, ktorými sa papraď rozmnožuje. Tieto paprade dosahujú výšky až jedného metra. Druhé listy, ktorými je rastlina prichytená ku kôre sa nazývajú sterilné.

Platycerium rastie pomerne pomaly. Parožnatka vyžaduje jasné rozptýlené svetlo a bežnú izbovú teplotu okolo 20 – 25 °C.

Puky kvetov na orchidei opadali

Zalievam, hnojím, premiestňujem, starám sa o ich blaho všemožne sa snažím, aby mi orchideje vykvitli, a keď sa už konečne objavili puky tak všetky zrazu ožltli, uschli a odpadli.

PREČO?

Samozrejme možností je viac:

  • orchidea bola premiestnená a tým bola oslabená (všetky svoje sily vynaložila prispôsobeniu sa)
  • v blízkosti boli jablká či iné ovocie, ktoré pri zrení produkujú etylén, to má tiež za následok opad pukov.
  • Phalaenopsisom väčšinou opadajú puky z dôvodu slabého svetla v zimnom období – mať Phalaenopsis počas zimy pri okne, ale nesmie sa ho dotýkať. Pozor pri vetraní na chlad.
  • rosenie – pozor, aby sa voda nedostala na kvety, lebo iste zvädnú a následne opadajú.

Kompost na balkóne z plastovej bedničky

Kompost je z obyčajnej plastovej debničky, taká tá malá čierna, ktorú mi dovolili si zobrať z obchoďáku, má cca 10*25*40cm (v*š*d).

Tento kompost vznikol skôr z mojej lenivosti ako z eko-uvedomelosti a to tak, že na balkóne mám zasadené okrasné kvetiny ale aj pestujem všemožnú zeleninu, dokonca aj stromčeky a lenivosť ma nedonútila všetko chodiť vyhadzovať do odpadkového koša na komunálny odpad (bohužiaľ iné v našej štvrti nemáme).
Takže všetok odpad z mojej balkónovej bio-farmy hádžem do debničky, že sa (to, ono samo …) snáď raz vynesie.
Na jar sa tam na odpado-kompost dostali nejaké zemiaky, ktoré neboli vhodné ani na varenie ani na zasadenie. Napodiv niekoľko sa ich tam len v suchých zvyškoch rastlín ujalo a darí sa im napodiv lepšie ako zvyšným zemiakom, ktoré napadli vošky. Kompost teda teraz musím zalievať, nech mi zemiaky neuschnú a nielen že zatiaľ neuschlol, ale dokonca aj rozkvitli.

Bazalka – prírodné antidepresívum?

Žiadna stredomorská kuchyňa sa bez nej nezaobíde.
Kráľovná medzi bylinkami má veľmi aromatickú chuť i vôňu. Bazalka je tiež liečivá a okrem iného patrí medzi najúčinnejšie prírodné antidepresíva.
Možno aj preto majú Taliani alebo Francúzi oveľa lepšiu náladu, ako my Stredoeurópania.

Jej názov pochádza z gréčtiny: Basileus znamená kráľ a táto bylina je svojho mena naozaj hodná. Pochádza z Iránu a Indie, ale už v staroveku sa rýchlo rozšírila do Európy. U mnohých národov bola bazalka posvätná ako symbol ochrany a sprievodca zosnulého na druhý breh.
Rimania ju zasa považovali za čarodejnicu lásky …

Všeliek, upokojujúce žalúdok i myseľ, výborný repelent

Bazalka má veľmi priaznivý vplyv na náš tráviaci trakt. V stredomorí sa používa ako čaj pre upokojenie žalúdka, pri kolikách a kataroch. Stimuluje tvorbu žlče, pomôže pri trávení ťažkých jedál. Pomáha tiež pri liečbe chrípky a nachladnutia, lebo uľahčuje odkašliavanie.
Silice, ktoré bazalka obsahuje, patria k najúčinnejším látkam, pôsobiacim na našu nervovú sústavu.

Éterický olej významne pomáha odstrániť bolesti hlavy, znižuje stres, únavu a tlmia pocity úzkosti. Ide o silné antidepresívum, ktoré vedia zlepšiť náladu a zaženie tak prírodné cestou naše zimné depky.
Šťava z listov tiež pomáha pri bodnutí hmyzom. Ten napokon jej aromatickú vôňu neznáša, takže sa bazalka hodí aj ako repelent, vďaka ktorému sa muchy, osy a ďalšie radšej vášmu bytu vyhnú.

Bazalku môžete v byte pestovať celý rok. Ako na to?

Na záhonoch sa dá v našich podmienkach pestovať bazalka len ako jednoročná. Ak chcete žať lístky celý rok, potom ju môžete pestovať v kvetináči alebo hrantíku doma napríklad na okne.
Neznáša presádzanie, preto je vhodné vysiať do kvalitnej a humóznej zeminy priamo jej semienka.
Kvetináč musí mať otvor pre odtok vody. Bazalka bude potrebovať stále zalievanie a rosenie. Ak má smäd, dá vám to vedieť zvesenými lístky. Tie je najlepšie zberať v čase, keď nasadzuje na kvet. Ak sa staráte o bylinu dobre, dočkáte úrody aj dvakrát do roka.
Listy môžete použiť zelené, naložiť ich do oleja, octu alebo soli alebo sa dajú usušiť. Vhodnejšie je ale dať ich na mrazničky, uchovajú si tak všetky svoje liečivé látky.