Orchideje patria medzi najkrajšie izbové kvety, ktoré môžeme pestovať. Dajú sa zakúpiť aj v supermarketoch, v bežných záhradníckych obchodoch a starostlivosť o ne zvládne takmer každý, len treba vedieť ako. Len rastlinky v dobrej kondícii nám budú kvitnúť a preto im treba dopriať to čo potrebujú.

Orchideje majú rady svetlo, ale nie priame slnko. V zimnom období im môžete predĺžiť deň pomocou umelého osvetlenia. Väčšine bežne pestovaným druhom orchideí vyhovuje normálna izbová teplota okolo 20 °C, maximum 25 °C. V zime by nemala teplota klesnúť pod 18 °C.
Orchideje zalievame opatrne, pretože neznášajú premočenie. Pred ďalšou zálievkou sa radšej prstami presvedčíme, či je povrch zeminy v kvetináči suchý. Na zalievanie sa používa iba mäkká, odstatá voda izbovej teploty.
Na frekvenciu polievania, na rast a prospievanie orchideí má vplyv kvalita a zloženie substrátu. Tak teda aký substrát je najvhodnejší?

Substráty pre orchideje.

Začiatočníkov trápi otázka, kde správny substrát zohnať, alebo ako ho správne namiešať. Skúsenejší či pokročilejší pestovatelia a profesionáli vedia, že je to neustále skúšanie a vylepšovanie pomeru základných komponentov, ich nahrádzanie vhodnejšími zložkami substrátu a porovnávanie ich vhodnosti pre jednotlivé druhy a typy orchideí. Je tiež jednoznačne preukázané, že substrát, ktorý sa osvedčil u jedného pestovateľa, úplne sklamal a nesplnil požiadavky u iného v iných, aj keď na prvý pohľad podobných, podmienkach.

Z toho vyplýva jediná istota – môžete si kúpiť už namiešaný substrát, ale nikdy to nebude presne ono a ak si ho namiešate sami, dostanete sa do kolotoča neustáleho vylepšovania a upravovania pomeru aj zložiek. Nie je totiž dobré použiť univerzálny substrát pre epifyty, terestrity, petrofyty a všetky ostatné … fyty.

Rovnako tak nie je identický substrát pre mladé rastliny a pre dospelé až výstavné exempláre. Preto sa pokúsim poskytnúť niekoľko návodov a vodítok, ktorými je možné sa vyhnúť najzákladnejším chybám a ľahšie sa dopracovať úspechu.

Rozdelenie orchideí do základných skupín:

Požiadavky orchideí na zloženie a vlastnosti substrátu: Najskôr je potrebné si rozdeliť základné skupiny orchideí aspoň na epifyty a terestrity. Tu sa totiž nároky jednotlivých typov najviac odlišujú a špecifické požiadavky týchto skupín je potrebné rešpektovať.

Epifyty: rastú prevažne na stromoch a ich korene slúžia na prichytenie na hostiteľskej rastline a súčasne aj k príjmu živín. Korene sú však väčšinou málo zakryté, alebo úplne obnažené a preto substrát pre túto skupinu musí byť veľmi vzdušný, neuléhavý, primerane nasiakajúci aj presychajúci. Pre mladé rastliny tejto skupiny môže byť podľa veľkosti jemnejšia a s o niečo vyššou schopnosťou zadržiavať vlhkosť, pretože tieto mladé rastlinky majú aj malý koreňový systém a tým sú tiež zraniteľnejšie pri výkyvoch teplôt a vlhkosti.

Terestrity: rastú prevažne v substrátoch pod stromami a kríkmi, v napadanom a spráchnivenom lístí, prípadne naplavených zeminách. Preto je ich koreňový systém odlišný a prispôsobený príjmu živín, uchyteniu v pôde, skalných štrbinách alebo podobnom podklade.

Komponenty substrátov:

Základom substrátu pre orchideje sú tie komponenty, ktoré aj v prírode tvorí základ pre uchytenie a rast koreňov.

• drvená kôra: zvlášť borovicová, jedľová, dubová, ktoré neobsahujú veľa silíc a nepodliehajú tak ľahko rozkladu, ako napríklad kôra smreková. Používa sa v dvoch základných zrnitostiach. Pre mladé rastliny zrnitosť 0,2 – 1,0 cm, pre dospelé potom 1 – 3 cm. Menšie častice ako 0,2 cm sa odstraňujú ako odpad, pre dospelé je odpad všetko pod 1 c
• rašeliník (Sphagnum): živý zelený rašeliník je v súčasnej dobe takmer nedostupný, pretože je väčšinou súčasťou chránených oblastí a získava sa iba z lokalít, kde prebieha ťažba rašeliny, alebo dreva a miesto by bolo aj tak zničené. Tieto možnosti sú však veľmi náhodné a obmedzené. Nedá sa s nimi kalkulovať, zvlášť pri väčšej spotrebe. Preto sa dováža a predáva, bohužiaľ len vo väčšom balení, sušené – biele Sphagnum z Nového Zélandu a tzv. biela rašelina z Bieloruska – (embargo).
• rašelina – hrubá, vláknitá, pokiaľ nie je upravené pH, potom je treba ešte upraviť pridaním vápenca. Väčšina rašelinových substrátov však má už pôdnu kyslosť upravenú
• drvený penový polystyrén – v hrubosti podľa základu kôry pre substrát a súčasne tiež vhodný vo väčších kúskoch ako drenáž na dno nádoby. Je potrebné si ale uvedomiť, že tento syntetický materiál nepodlieha rozkladu a pri presádzaní a likvidácii je problém sa ho zbaviť. Preto bol v Nemecku tiež, v komerčnej oblasti, zakázaný používať.
• penový polyuretán (molitan) veľkosti 1-2 cm sa môže používať ako náhradka Sphagna, pretože zadržiava vlhkosť v substráte a postupným rozkladom uvoľňuje živiny, zvlášť dusík.
• hnojivové prímesi – sušený kravinec, kompostovka, bukovka, Osmocoty, hnojivové tyčinky, u terestritov aj plné granulované hnojivá (NPK, Superfosfát, …) a pod.
• dezinfekčné prímesi – drevené uhlie, korene papradí, pemza
• novo používané komponenty – tropická stromová papraď, xaxim, polypodium vulgare, osmunda regalis (koreň paprade), kokosové čipsy (vyprané!)
• experimentálne prvky – drobný koks, tehlová drť, korkový odpad, hobliny, hrubý piesok, štrk, keramzit, biolaston, škrupiny orechov, perlit (agroperlitu-hrubý) …

Úprava pH (kyslosti)

Podľa individuálnych požiadaviek jednotlivých druhov na kyslosť je nutné túto upraviť do prijateľnej tolerancie. Takáto úprava je však už zložitým postupom s potrebou vedomostí a možností výsledok zmerať pH metrom. Tento postup použijeme snáď len v prípade monokultúry vo väčšom rozsahu, kedy sa chceme vyvarovať väčším ťažkostiam.

Pre zvýšenie kyslosti je vhodná rašelina s pH 4-5, alebo kôra ihličnanov v podobnom pH rozsahu a alebo čerstvý rašeliník · pre zníženie kyslosti sa používa vápenec (mletý, alebo dolomitický)

Každý substrát potrebuje ako zložku kyslú, tak zložku zásaditú. Líšia sa len ich pomerom a celkovým výsledným číslom pH.

Musíme si tiež uvedomiť, že zdravotný stav, kondícia rastliny, tepelné a svetelné podmienky, sú prinajmenšom rovnako dôležité ako substrát, v ktorom rastlina rastie a z ktorého získava živiny.

Substrát pre epifyty

Základom je drvená borovicová kôra, ktorá tvorí základ substrátu (asi 60% objemového obsahu). Prídavky pre zlepšenie vlastností ako Sphagnum, polystyrén a molitan sa pridávajú v pomere, ktorý zodpovedá podmienkam, v ktorých bude použitý.

Je potrebné brať do úvahy najmä vysychanie a možnosť úpravy vodného režimu – čo je vždy individuálne. Vyššie uvedené vlastnosti jednotlivých komponentov by mohli byť v určovaní množstva vodítkom pre zvýšenie, alebo zníženie pomeru.

Ostatné komponenty sú na zváženie a skúsenostiach každého pestovateľa – drevené uhlie (je vhodné pre dezinfekciu poškodených koreňov a pôdnych hubových chorôb), škrupiny, keramzit a podobne ja osobne nepoužívam, ale niekto z nedostatku iného materiálu a potreby prevzdušniť substrát na ne nedá dopustiť na ich trvanlivosť.

Pestovanie v čistých hoblinách sa síce v mnohých prípadoch osvedčilo (ide o sterilný materiál) ale doba, po ktorú možno rastliny v tomto substráte pestovať nie je jednotná a líši sa podľa jednotlivých druhov orchideí aj hoblín. Môžete si všimnúť, že dovážané orchideje do hypermarketov sú často len v kôrovom substráte bez prímesí. Potom je nutné viac sa venovať hnojeniu a prísunu živín.

Substráty pre terestrity

Na rozdiel od epifytných majú hlavne zabezpečiť koreňovú výživu rastlín. Preto je ich zloženie odlišné a do substrátu sa pridáva väčšie množstvo zásoby hnojív.

Zloženie týchto substrátov sa potom skôr približuje zmesiam pre izbové okrasné rastliny. Základ je rašelina, prímesi podľa nárokov jednotlivých druhov – jemná borovicová kôra a polystyrén na prevzdušnenie, vápenec podľa potreby na úpravu pH, pozvoľna sa uvoľňujúce hnojivá – Osmocoty, rohová múčka, kostná múčka, NPK, močovina a pod.

Terestrity tiež na rozdiel od epifyt vyžadujú pre svoj koreňový systém trochu väčšie kvetináče a pokiaľ je to možné, najlepšie prospievajú vysadené vo voľnej pôde. Skleník alebo zimná záhrada, ktoré umožňuje aj v lete upraviť podmienky podľa požiadaviek zasadených orchideí.

Substráty pre petrofyty

Trebaaspoň spomenúť aj túto skupinu orchideí, ktorá sa síce v amatérskych zbierkach vyskytuje zriedkavo, ale pre úplnosť a odlišnosť ich požiadaviek.

Petrofyty sú rastliny rastúce na skalnatom podklade – v skalných štrbinách, v malých jamkách sklál s minimálnym množstvom naviateho, alebo naplaveného substrátu. Pre svoj rast však vyžadujú väčšinou takmer plné slnka a podložia kamenisté, ktoré sa ohrieva a chladne.

Do týchto substrátov dávame väčšie aj menšie kamene až drť ako základ, ktorý tvorí asi 60% objemu a zvyšok doplníme substrátom pre terestrity s pridaním väčších kúskov dreveného uhlia. Toto sa netýka hybridov, ale iba vzácnejších botanických druhov s ich špecifickými nárokmi. Treba tiež zistiť potrebnú hodnotu pH a podľa toho použiť vápenatú horninu, alebo lávový kameň, granodiority, pemzu a alebo iný vhodný prírodný komponent. V niektorých prípadoch sa používajú aj rôzne náhrady umelo upravované (napr. Aliflor, Keramzit apod.).