Orchidea na okne

Vyzerá to nádherne zvonku aj zvnútra – rozkvitnutá orchidea na okennej parapete. Nehovoriac o tom keď kvitne v zimnom období, alebo včasnom “jarnom počasí”. Ich nevšedná krása, rôzne tvary, predovšetkým pestré farby tropických orchideí ľuďom
navodia pocity krásy, tajomstva, exotickosti a záhadnosti.

Najčastejšie rozšírené a asi najmenej náročné sú orchidey Phalaenopsis po slovensky lišajovec. Táto obľúbená orchidea, ktorá má veľmi atraktívne kvety, rastie prirodzene ako epifytická rastlina v dažďových pralesoch Ázie, Novej Guiney a severnej Austrálie a má asi 60 rôznych druhov.

Ale treba dať pozor na pár chýb!

  1. Potrebujú veľa svetla – Phalaenopsisom väčšinou opadajú puky z dôvodu slabého svetla v zimnom období – treba mať Phalaenopsis v zimných mesiacoch čo najbližšie oknu, ale pozor! Rastlina sa nesmie v žiadnom prípade okna dotýkať.
  2. Umiestnenie – pozor na spálenie od priameho slnečného svetla, nikdy ju nedávajte na južné okno (alebo zatiente). okno na severe, východe je ideálne.
  3. Patria k teplomilným druhom – Dbajte, aby rastlinu neofúkol pri vetraní v zimných mesiacoch studený vzduch z vonku, vadí to nielen rastline, ale s veľkou istotou príde o kvety – preto pozor pri kúpe v zimných mesiacoch.
  4. Majú radi vlhkosť – ale nesmú stáť vo vode, ak polievate kvety prieliatím kvetináča vodou tak po 2 hodinách treba zvyšnú vodu vyliať a nechať dôkladne odkvapať.
  5. Zalievanie – všetky orchidey preferujú mäkkú odstátu vodu izbovej teploty najlepšie dažďovú, ak to nieje možné tak aspoň prevarte vodovodnú a nechajte vychladiť, prípadne zriedťe ju s destilovanou.
  6. Rosenie – treba rosiť ráno aby rastlina bola pred večerným poklesom teplôt suchá (kvôly chorobám a plesniam), nikdy nestriekame kvet ani do stredu orchidei – srdiečko musí byť vždy suché.
  7. Hnojenie – V lete a v čase kvetu hnojíme viac. Môžeme robiť viacerými spôsobmi: rozpúšťacie tyčinky do kvetináča. Každú 2-3 zálievku tekutým hnojivom naliatím do vlhkého substrátu alebo viac zriedeným tekutým hnojivom postrekom  na listy. Po presadení do nového substrátu rastlinu mesiac neprihnojujeme.
  8. Presádzanie – žiadne kvitnúce kvety sa nemajú presádzať. Volíme resp. namiešame si substrát podľa spôsobu polievania (ak len rastliny rosíme treba iné zloženie!). Pri presádzaní treba z orchidey odstrániť všetok starý substrát (pod tečúcou vodou), odstrániť hnijúce korene (rany dezinfikovať dreveným uhlím stačí to na grilovanie, alebo živočíšne uhlie z lekárne). Na spodok kvetináča na lepšie a súmerné presychanie obsahu kvetináča sa odpočúča dať drenáž z 1cm veľkých kúskov polystyrénu a až potom dať tenkú vrstvu substrátu na ktorú opatrne položíme korene ktoré zasypávame substrátom. Phalaenopsisy dávame do stredu kvetináča a rovnakej výšky ako boli predtým. Korene násilne nezatláčame! Pred presádzaním si nový substrát mierne navlhčíme, lebo po presadení nie je dobré rastlinu aspoň dva týždne zalievať, aby sme nechali zregenerovať prípadné poškodenia na koreňoch ktoré vznikli počas manipulácie. Po presadení rastlinu mesiac nehnojíme.
  9. Substrát – dajú sa kúpiť rôzne zmesy pre orchidey všade je základom drvená borovicová kôra.- Rozdrvené uhlie je vhodné primiešať aj do substrátu ako prevenciu pred chorobami. Orchidey žijú v symbióze s rašeliníkom, preto je dobré do substrátu pridať živý, zelený mach(nazbieraný v lese a od prímesí, chrobákov a hliny očistený!) – ten sa často nahrádza buď sušeným rašeliníkom alebo drobným molitanom (lebo aj postupne uvoľnuje potrebný dusík). Drobné kremičité kamienky, alebo keramzit (drží vlhkosť). Často sa

Chybové hlášky na umývačke – skúsenosti z praxe

Chybové kódy/hlášky na umývačke Whirpool a čo sme už skúsili

Chyba F2 – dvakrát bliká – F2. 2 Flashes.
Water leakage. Floater switch LS6 in drip tray has switched. =
Únik vody. Plavákový spínač LS6 v odkvapkávacej miske zapol.

To znamená, že je vnútorný únik a zariadenie protipovodňovej ochrany bolo aktivované. Nakloňte DW dopredu, aby sa vypustila voda z dosky (nachystať si staré uteráky!!). Akonáhle voda vytečie mali by ste byť schopní reštartovať počítač, ale tým neodstránili ste problém úniku vody!!! S najväčšou pravdepodobnosťou netesní tesnenie motora.

Spínač LS6 sa nachádza vpredu dole – treba odmontovať drevený kryť dvierok pri vstavanej umývačke aby ste sa dostali ku spodnému krytu pri zemi – POZOR všetky plechy sú veľmi zle opracované a ostré! – tam uvidíte (najlepšie si zobrať baterku) polystyrénový plavák.

Chyba FB – dvanásťkrát bliká – F2. 2 Flashes.
Motorised Diverter Valve
= Porucha divertera. Motorizovaný prepínací ventil.

Súčiastka diverter zabezpečuje striedanie ramien pri umývaní. Buď je súčiastka vadná alebo sa do nej dostala nejaká drobná vec.

K diverteru sa dostaneme tak že prázdnu umývačku položíme na jeden bok (pozor treba si vopred nachystať handry) a zo spodu odšróbovať 2 šróbiky aby ste sa k nemu dostali. Je to taká biela krabička (zacvakáva sa).

Vo vnútri divertera sú ozubené kolieska, ak sú v poriadku, treba el.skúšačkou skontrolovať funkčnosť toho maličkého plošného spoja 1×1,5cm – presnejšie toho mikrospínača. (v našom prípade bol vadný práve ten – už 2krát!) – stačí ho prepajkovať.

Cena za ktorú sme kúpili diverter zo servisného strediska 31€ (cesta servisáka 14€, práca servisáka za 15 min roboty 20€)

Cena toho mikrospínača 20centov!!! (plus cín a pájkovačka)

Za Vaše skúsenosti a pripomienky vopred ďakujem.

Orchidea pre začiatočníka Phalaenopsis

Kvietky čeľade vstavačovité (lat. Orchidaceae) teda neformálne orchidey zahrňujú vyše 800 – 1000 opísaných rodov a 25–30 000 druhov. A okrem botanických druhov je známych vyše 100 000 rôznych kultivarov a hybridov. Rastliny tejto čeľade sa vyznačujú značnou genetickou nestálosťou, čo umožňuje medzidruhové a dokonca medzirodové kríženie. Hybridy sú medzi pestovateľmi veľmi populárne a neustále vytvárajú nové formy.

Ale ktoré sú vhodné pre začínajúcich pestovateľov?

Teda ktoré znesú drobné prešľapy pri ich pestovaní?
Jednoznačne rod. Phalaenopsis = lišajovec (slovenský názov). Obľubujú teploty bežného bytu a vyhovuje im svetlo na správne zvolenej parapete okna. Ale predovšetkým majú najširšiu škálu farieb, tvarov a variácií kvetov.

Okienko z literatúry: Phalaenopsis (Bl.)

Tieto snáď najznámejšie epifytické orchideje sa vyskytujú v počte asi 70 druhov v ázijských trópoch. Ich rastlinné telá nemajú pahľuzy a sú tvorené niekoľkými jazykovými listami. Kvety kruhovitého alebo hviezdicovitého tvaru sú sfarbené celou škálou farieb. Sú veľmi trvanlivé, po odkvitnutí kvetný stvoly často opäť kvitnú, takže po veľkú časť roka stále je čo obdivovať.

Vzhľadom ku krátkej dobe od opeľovania do kvetu, bolo vyšľachtené obrovské množstvo hybridov vo veľkej škále farieb, a to aj krížením s rodom Doritis (Doritaenopsis).

Kultivačné podmienky všeobecne:

Tento rod má malé nároky na svetlo, teda môžeme rastliny umiestniť na parapet východného, západného alebo severného okna s pritienením v lete alebo v jeho blízkosti, ale vyššie požiadavky na teplotu, kde vyhovuje celoročne teplota 20 – 25 ° C.

Vyžaduje mierne častú zálievku a znáša občasné rosenie, ale len za predpokladu, že na noc sú rastliny (hlavne v pazuchách listov) úplne suché. Pri premočení súčasne s poklesom teploty sú mäkké listami náchylné na hubové choroby a môže dôjsť až k úhynu rastliny.

Tento rod je veľmi rozšírený a často sa pestuje v izbových podmienkach. Obľúbený pre svoju nenáročnosť, ľahké a dlhotrvajúce kvitnutie. Obrovské množstvo stále nových a nových hybridov dáva nespočetné množstvo veľkostí, tvarov a kombinácií farieb.

Od výsevu do kvitnutie je možné vypestovať rastlinu už za 3 roky. To je tiež dôvod možnosti rýchleho obmieňania a zdokonaľovania jednotlivých hybridov. Meristemové množenie je u tohto rodu trochu zložitejšie a menej používané, snáď len extra klony a materské rastliny stoja za túto námahu.

Hnojenie:
Phalaenopsis je nenáročný a hnojenie stačí v slabej koncentrácii 0,1% tekutého hnojiva raz za mesiac. Vegetačný pokoj nie je a po odkvitnutí je možné kvetný stvol len skrátiť aby znovu vyhnal z bočných očiek a predĺžil tým dobu kvitnutia druhotným kvetným stvolom.

Presádzanie:
Pre Phalaenopsis je vhodný substrát pre epifyty s dobrou drenážou na dne kvetináča. Pestuje sa takmer výlučne v kvetináčoch, len niekoľko vzácnych botanických druhov možno pestovať aj na bloku. Presádza sa len v prípade rozloženého substrátu alebo nedostatočnej veľkosti kvetináča.

Vegetatívne množenie možno ovplyvniť len pomocou chemikálií použitých na kvetnom stvole u očiek, alebo náhodným vyrašením adventívnych (spiacich) očiek kvetného stvolu, prípadne u koreňovej bázy. Vznikajú tzv. Keiko rastlinky, ktoré majú všetky znaky rodičovskej rastliny.

Kríženec orchideí Cambria

Cambria orchidea je hybridná, s nádherným farbami, pre ktoré sa stáva veľmi populárnou. Jej pestovanie nie je príliš ťažké, pestujú sa pri priemernej teplote vo väčšiny domácností. Sú tiež známe ako Beallara orchidey, a jeho rodičmi sú Odontoglossum, Cochlioda Lindl, Brassias, Miltonias a Oncidiums.

Cambria je obchodný názov pre medzirodových krížencov medzi týmito rodmi orchideí, patriaci do čeľade Orchidaceae, podčeľade Epidendroideae, a podkmeňov Cymbidieaetribe, Oncidiinae a to:

  • Odontoglossum, Kunth 1816
  • Oncidium, Sw.
  • Miltonia, Lindl. 1837
  • Cochlioda, Lindl. 1853
  • Brassia, R. Br. 1813

V roku 1911 pán Charles Vuylsteke vytvoril prvý hybrid orchideje medzi Odontoglossum crispum x Miltonia x Cochlioda noetzliana nazývaná Vuylstekeara v jeho počesť.

Asi o desať rokov neskôr krížením Vuylstekeara a Odontoglossum Clonius sa objavil Vuylstekeara Cambria Plush, vydaný Kráľovskej záhradníckej spoločnosti a Americkej Orchid spoločnosti.

Od tej chvíle bolo vytvorených veľa nádherných krížencov a termín Cambria sa v súčasnej dobe používa pre veľkú skupinu hybridných orchideí s krásnymi strakatými a pestrofarebnými kvetmi.

Charakteristika
Orchidey Cambria  majú úplne pretiahnuté pahľuzy, z ktorých sa rozvíjajú listy a dlhé kvetinové stonky. Kvetenstvo má tri až sedem kvetov. Na konci obdobia kvitnutia orchidea vytvára novú pahľuzu, môže vytvoriť novú rastlinu.

Tieto vždyzelené orchidey môžu mať kvety so širokou škálou farieb a tvarov. Obvykle sú veľké a hýria nádhernými farbami, veľmi sýte, tmavo červené, fialové alebo oranžové, rôzne škvrnité s bielou.

Cambrie kvitnú na jar, v lete a na jeseň, v závislosti od podmienok prostredia. Tieto rastliny sú veľmi rozšírené a veľmi ľahko sa pestujú.

Zemina či substrát pre orchideu

Orchideje patria medzi najkrajšie izbové kvety, ktoré môžeme pestovať. Dajú sa zakúpiť aj v supermarketoch, v bežných záhradníckych obchodoch a starostlivosť o ne zvládne takmer každý, len treba vedieť ako. Len rastlinky v dobrej kondícii nám budú kvitnúť a preto im treba dopriať to čo potrebujú.

Orchideje majú rady svetlo, ale nie priame slnko. V zimnom období im môžete predĺžiť deň pomocou umelého osvetlenia. Väčšine bežne pestovaným druhom orchideí vyhovuje normálna izbová teplota okolo 20 °C, maximum 25 °C. V zime by nemala teplota klesnúť pod 18 °C.
Orchideje zalievame opatrne, pretože neznášajú premočenie. Pred ďalšou zálievkou sa radšej prstami presvedčíme, či je povrch zeminy v kvetináči suchý. Na zalievanie sa používa iba mäkká, odstatá voda izbovej teploty.
Na frekvenciu polievania, na rast a prospievanie orchideí má vplyv kvalita a zloženie substrátu. Tak teda aký substrát je najvhodnejší?

Substráty pre orchideje.

Začiatočníkov trápi otázka, kde správny substrát zohnať, alebo ako ho správne namiešať. Skúsenejší či pokročilejší pestovatelia a profesionáli vedia, že je to neustále skúšanie a vylepšovanie pomeru základných komponentov, ich nahrádzanie vhodnejšími zložkami substrátu a porovnávanie ich vhodnosti pre jednotlivé druhy a typy orchideí. Je tiež jednoznačne preukázané, že substrát, ktorý sa osvedčil u jedného pestovateľa, úplne sklamal a nesplnil požiadavky u iného v iných, aj keď na prvý pohľad podobných, podmienkach.

Z toho vyplýva jediná istota – môžete si kúpiť už namiešaný substrát, ale nikdy to nebude presne ono a ak si ho namiešate sami, dostanete sa do kolotoča neustáleho vylepšovania a upravovania pomeru aj zložiek. Nie je totiž dobré použiť univerzálny substrát pre epifyty, terestrity, petrofyty a všetky ostatné … fyty.

Rovnako tak nie je identický substrát pre mladé rastliny a pre dospelé až výstavné exempláre. Preto sa pokúsim poskytnúť niekoľko návodov a vodítok, ktorými je možné sa vyhnúť najzákladnejším chybám a ľahšie sa dopracovať úspechu.

Rozdelenie orchideí do základných skupín:

Požiadavky orchideí na zloženie a vlastnosti substrátu: Najskôr je potrebné si rozdeliť základné skupiny orchideí aspoň na epifyty a terestrity. Tu sa totiž nároky jednotlivých typov najviac odlišujú a špecifické požiadavky týchto skupín je potrebné rešpektovať.

Epifyty: rastú prevažne na stromoch a ich korene slúžia na prichytenie na hostiteľskej rastline a súčasne aj k príjmu živín. Korene sú však väčšinou málo zakryté, alebo úplne obnažené a preto substrát pre túto skupinu musí byť veľmi vzdušný, neuléhavý, primerane nasiakajúci aj presychajúci. Pre mladé rastliny tejto skupiny môže byť podľa veľkosti jemnejšia a s o niečo vyššou schopnosťou zadržiavať vlhkosť, pretože tieto mladé rastlinky majú aj malý koreňový systém a tým sú tiež zraniteľnejšie pri výkyvoch teplôt a vlhkosti.

Terestrity: rastú prevažne v substrátoch pod stromami a kríkmi, v napadanom a spráchnivenom lístí, prípadne naplavených zeminách. Preto je ich koreňový systém odlišný a prispôsobený príjmu živín, uchyteniu v pôde, skalných štrbinách alebo podobnom podklade.

Komponenty substrátov:

Základom substrátu pre orchideje sú tie komponenty, ktoré aj v prírode tvorí základ pre uchytenie a rast koreňov.

  • drvená kôra: zvlášť borovicová, jedľová, dubová, ktoré neobsahujú veľa silíc a nepodliehajú tak ľahko rozkladu, ako napríklad kôra smreková. Používa sa v dvoch základných zrnitostiach. Pre mladé rastliny zrnitosť 0,2 – 1,0 cm, pre dospelé potom 1 – 3 cm. Menšie častice ako 0,2 cm sa odstraňujú ako odpad, pre dospelé je odpad všetko pod 1 c
  • rašeliník (Sphagnum): živý zelený rašeliník je v súčasnej dobe takmer nedostupný, pretože je väčšinou súčasťou chránených oblastí a získava sa iba z lokalít, kde prebieha ťažba rašeliny, alebo dreva a miesto by bolo aj tak zničené. Tieto možnosti sú však veľmi náhodné a obmedzené. Nedá sa s nimi kalkulovať, zvlášť pri väčšej spotrebe. Preto sa dováža a predáva, bohužiaľ len vo väčšom balení, sušené – biele Sphagnum z Nového Zélandu a tzv. biela rašelina z Bieloruska – (embargo).
  • rašelina – hrubá, vláknitá, pokiaľ nie je upravené pH, potom je treba ešte upraviť pridaním vápenca. Väčšina rašelinových substrátov však má už pôdnu kyslosť upravenú
  • drvený penový polystyrén – v hrubosti podľa základu kôry pre substrát a súčasne tiež vhodný vo väčších kúskoch ako drenáž na dno nádoby. Je potrebné si ale uvedomiť, že tento syntetický materiál nepodlieha rozkladu a pri presádzaní a likvidácii je problém sa ho zbaviť. Preto bol v Nemecku tiež, v komerčnej oblasti, zakázaný používať.
  • penový polyuretán (molitan) veľkosti 1-2 cm sa môže používať ako náhradka Sphagna, pretože zadržiava vlhkosť v substráte a postupným rozkladom uvoľňuje živiny, zvlášť dusík.
  • hnojivové prímesi – sušený kravinec, kompostovka, bukovka, Osmocoty, hnojivové tyčinky, u terestritov aj plné granulované hnojivá (NPK, Superfosfát, …) a pod.
  • dezinfekčné prímesi – drevené uhlie, korene papradí, pemza
  • novo používané komponenty – tropická stromová papraď, xaxim, polypodium vulgare, osmunda regalis (koreň paprade), kokosové čipsy (vyprané!)
  • experimentálne prvky – drobný koks, tehlová drť, korkový odpad, hobliny, hrubý piesok, štrk, keramzit, biolaston, škrupiny orechov, perlit (agroperlitu-hrubý) …

Úprava pH (kyslosti)

Podľa individuálnych požiadaviek jednotlivých druhov na kyslosť je nutné túto upraviť do prijateľnej tolerancie. Takáto úprava je však už zložitým postupom s potrebou vedomostí a možností výsledok zmerať pH metrom. Tento postup použijeme snáď len v prípade monokultúry vo väčšom rozsahu, kedy sa chceme vyvarovať väčším ťažkostiam.

Pre zvýšenie kyslosti je vhodná rašelina s pH 4-5, alebo kôra ihličnanov v podobnom pH rozsahu a alebo čerstvý rašeliník · pre zníženie kyslosti sa používa vápenec (mletý, alebo dolomitický)

Každý substrát potrebuje ako zložku kyslú, tak zložku zásaditú. Líšia sa len ich pomerom a celkovým výsledným číslom pH.

Musíme si tiež uvedomiť, že zdravotný stav, kondícia rastliny, tepelné a svetelné podmienky, sú prinajmenšom rovnako dôležité ako substrát, v ktorom rastlina rastie a z ktorého získava živiny.

Substrát pre epifyty

Základom je drvená borovicová kôra, ktorá tvorí základ substrátu (asi 60% objemového obsahu). Prídavky pre zlepšenie vlastností ako Sphagnum, polystyrén a molitan sa pridávajú v pomere, ktorý zodpovedá podmienkam, v ktorých bude použitý.

Je potrebné brať do úvahy najmä vysychanie a možnosť úpravy vodného režimu – čo je vždy individuálne. Vyššie uvedené vlastnosti jednotlivých komponentov by mohli byť v určovaní množstva vodítkom pre zvýšenie, alebo zníženie pomeru.

Ostatné komponenty sú na zváženie a skúsenostiach každého pestovateľa – drevené uhlie (je vhodné pre dezinfekciu poškodených koreňov a pôdnych hubových chorôb), škrupiny, keramzit a podobne ja osobne nepoužívam, ale niekto z nedostatku iného materiálu a potreby prevzdušniť substrát na ne nedá dopustiť na ich trvanlivosť.

Pestovanie v čistých hoblinách sa síce v mnohých prípadoch osvedčilo (ide o sterilný materiál) ale doba, po ktorú možno rastliny v tomto substráte pestovať nie je jednotná a líši sa podľa jednotlivých druhov orchideí aj hoblín. Môžete si všimnúť, že dovážané orchideje do hypermarketov sú často len v kôrovom substráte bez prímesí. Potom je nutné viac sa venovať hnojeniu a prísunu živín.

Substráty pre terestrity

Na rozdiel od epifytných majú hlavne zabezpečiť koreňovú výživu rastlín. Preto je ich zloženie odlišné a do substrátu sa pridáva väčšie množstvo zásoby hnojív.

Zloženie týchto substrátov sa potom skôr približuje zmesiam pre izbové okrasné rastliny. Základ je rašelina, prímesi podľa nárokov jednotlivých druhov – jemná borovicová kôra a polystyrén na prevzdušnenie, vápenec podľa potreby na úpravu pH, pozvoľna sa uvoľňujúce hnojivá – Osmocoty, rohová múčka, kostná múčka, NPK, močovina a pod.

Terestrity tiež na rozdiel od epifyt vyžadujú pre svoj koreňový systém trochu väčšie kvetináče a pokiaľ je to možné, najlepšie prospievajú vysadené vo voľnej pôde. Skleník alebo zimná záhrada, ktoré umožňuje aj v lete upraviť podmienky podľa požiadaviek zasadených orchideí.

Substráty pre petrofyty

Trebaaspoň spomenúť aj túto skupinu orchideí, ktorá sa síce v amatérskych zbierkach vyskytuje zriedkavo, ale pre úplnosť a odlišnosť ich požiadaviek.

Petrofyty sú rastliny rastúce na skalnatom podklade – v skalných štrbinách, v malých jamkách sklál s minimálnym množstvom naviateho, alebo naplaveného substrátu. Pre svoj rast však vyžadujú väčšinou takmer plné slnka a podložia kamenisté, ktoré sa ohrieva a chladne.

Do týchto substrátov dávame väčšie aj menšie kamene až drť ako základ, ktorý tvorí asi 60% objemu a zvyšok doplníme substrátom pre terestrity s pridaním väčších kúskov dreveného uhlia. Toto sa netýka hybridov, ale iba vzácnejších botanických druhov s ich špecifickými nárokmi. Treba tiež zistiť potrebnú hodnotu pH a podľa toho použiť vápenatú horninu, alebo lávový kameň, granodiority, pemzu a alebo iný vhodný prírodný komponent. V niektorých prípadoch sa používajú aj rôzne náhrady umelo upravované (napr. Aliflor, Keramzit apod.).

Hľadali ste:

  • zimná záhrada plna orchidei

Chladnomilná orchidea Zygopetalum

Gratulanti mi doniesli prekrásnu orchideu že na okne mám ešte miesto na jednu. Ale netušili že ja mám len Phalaenopsis a že, nie všetky druhy orchideí majú radi toľko tepla. Na ceduľke napísané Zygopetalum.
Táto orchidea je trošku náročnejšia, hlavne na preliatie a preto sa neodporúča začiatočníkom, ak sa však dokážu, ubrániť prelievaniu tejto krásnej orchidey určite vykvitne, (pre kvitnutie je potrebný pokles nočnej teploty) Pokiaľ sa pestuje tam kde sa v zime “neotvára radiátor” a dopraje sa jej kratšie obdobie sucha, potom vykvitne z ešte nevyzretých hľúz.

Okienko z literatúry: Zygopetalum (Hook.)

Orchidey tohto rodu sú epifytické, chladnomilné až temperované, nachádzajúce sa asi v 20 druhoch v Latinskej Amerike. Najznámejší z nich je z. MacKaya, často sa vyskytujúci v zbierkach amatérskych i profesionálnych pestovateľov, pre svoju nenáročnosť a aj pre začiatočníkov ľahkú dostupnosť. Ďalšie druhy už nie sú tak časté, ale v poslednej dobe sa objavujú veľmi vydarené hybridy, ktoré prinášajú nové farby (zelená, ružová, fialovo-čierna, biela a ich kombinácie) pri zachovaní nenáročnosti kultivácie. Niektoré hybridy i prenikavo ale veľmi príjemne voňajú.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Podmienky pre pestovanie sú podobné ako u rodu Cymbidium, iba substrát by mal byť s väčšou prímesou hrubšieho a pórovitého materiálu na dne pestovateľskej nádoby dostatočná drenáž. Teploty v zimnom období do 12º C, v letnom období (½ júla až ½ septembra) vyžaduje asi 8 týždňov vegetačného pokoja s veľmi obmedzenou zálievkou pre dobrú indukciu kvetov. Dostatok nepriameho slnečného svetla

Hnojenie:
V dobe rastu nových výhonkov hnojíme v 14-denných intervaloch zálievkou 0,15% roztoku kvapalného hnojiva. V čase vegetačného pokoja až po nasadenie kvetov bez hnojenia, pre nárast a vývin kvetov potom mierne 1x za mesiac prihnojiť.

Presádzanie:
Presádzame po odkvitnutí len v prípade, že je to nutné z dôvodu:
- Rozložený a už príliš nasiakajúci substrát.
- Rastlina sa nezmestí do pestovateľskej nádoby a chceme ju rozdeliť
- Chceme odstrániť staré bezlisté pahľuzy a odumreté korene.
Keď presádzame tak do dostatočne hrubého a priepustného substrátu môžeme pridať aj trochu sušeného kravinca, alebo komplexného granulovaného hnojiva, ako hnojivú zásobu pre vegetačný nárast.
Pri predávkovaní dusíkatým hnojivom musíme počítať s tým, že rastlina môže jeden rok kvitnutia vynechať, ale výrazne sa jej zlepší kondícia a veľkosť pahľuzy.

Akvarko – živorodky

Živorodkovité (Poeciliidae) resp. živorodky patia medzi najznámejšie čeľade akvarijných rýb. Ako už z pomenovania vyplýva ich hlavným znakom je že rodia živé úplne vyvinuté jedince (namiesto kladenia ikier ako to je u iných druhov). Živorodky sú ryby, u ktorých dochádza k vnútornému oplodneniu ikier a následnému vývoju zárodkov vnútri tela samičky, ktorá potom rodí živé mladé rybky. Samčekovia majú análnu plutvu premenenú v tzv. Gonopodium, s ktorého pomocou dochádza k oplodneniu ikier vnútri tela samičky.

U živorodiek je výrazný pohlavný dimorfizmus (dvojtvárnosť).

Samčeky sú väčšinou menšie, ich análna plutva sa premenila v páriaci ústroj, tzv. gonopodium. Samičky sú menej sfarbené ale väčšie a rodia niekoľkokrát ročne. Plod je od narodenia sebestačný, ale nakoľko v drvivej väčšine sa k potomstvu živorodky správajú kanibalsky, je potrebné po vrhu dospelé jedince oddeliť od mladých.

V prírode ale i v akvaristike sa vyskytuje u jednotlivých druhov nesmierne veľké množstvo farebných mutácií.

Ako sa chovajú?

  • Sú to všežravé, nenáročné rybky, vyžadujúce tiež dostatok rastlinnej potravy.
  • Necítia sa dobre a dlhodobo im nevyhovuje chov v príliš mäkkej a kyslej vode.
  • Odchovávajú takmer “samé” a o neštandardné krížence rôznych foriem nie je u predajcov žiadny záujem, takže je potom dosť obtiažne takéto odchovy vôbec predať. Snáď len chovatelia veľkých a dravých rýb si tieto môžu vziať ako “krmivo” pre svoje ryby.

S pôvodnými druhmi živorodiek sa však v akváriách väčšinou už nestretneme, ale od niektorých druhov bolo vyšľachtených mnoho najrôznejších farebných a tvarových foriem.

Vedecká klasifikácia:
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Živočíchy Animalia
Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Trieda (classis) Lúčoplutvovce Actinopterygii
Rad (ordo) kaprozúbkotvaré Cyprinodontiformes
Čeľaď (familia) živorodkovité Poeciliidae

Najznámejšie akvarijné živorodky:
Belonesox belizanus Živorodka šťukovitá
Girardinus metallicus Živorodka lesklá
Heterandria formosa Živorodka najmenšia
Phallichthys amates Živorodka guatemalská
Poecilia spec. Čierna molinézia, hybrid black moly
Poecilia latipinna Molinézia širokoplutvá
Poecilia reticulata Gupka dúhová, pávie očko
Poecilia sphenops Živorodka hrotoústa
Poecilia velifera Živorodka veľkoplutvá
Xiphophorus helleri Mečúň mexický
Xiphophorus maculatus Plata škvrnitá
Xiphophorus variatus Plata pestrá

Ďalšie nové spotrebiče

Asi sa zbláznili. Si o nás myslia susedia a kamaráti.

V priebehu tohto roku sme nakúpili neskutočné množstvo elektrospotrebičov. Dá sa povedať že sme nanovo zariaďovali domácnosť.

V januári sme vymenili sušičku bielizne. V marci sme kúpili skriňový mraziak. V apríly som využila poukaz na zľavu v jednom elektrodome a v kuchyni mi pribudol mixér.

Vrámci prípravy na chrípkové obdobie nám doma pribudla: čistička vzduchu, vysávač, germicídny žiarič.

Všetko po 160 eur

V lete sme vrámci príprav na zimnú chrípkovú sezónu kúpili:

čistička vzduchu

Electrolux Z9122 (w.electrolux.sk)
Čistička zadrží skoro všetky typy látok znečisťujúcich vzduch, pretože odfiltruje častice s veľkosťou 0,1 mikrometra. Má vymeniteľný uhlíkový filter ktorýpohlcuje pachy a (5krát) umývateľný filter HEPA (pohltí mikročastice vo veľkosti baktérií a vírusov).
Načo? na zachytenie a zabránenie šíreniu choroboblodných zárodkov v miestnosti kde je choré dieťa počas dňa ale aj noci. Pri hlučnosti iba 27 dB(A) v tichom režime sa dá aj spať aj “princeznám na hrášku”. Hlučnosť pri pozícii 1 je 28 (dB(A)), čo je tiež príjemne tiché a za 1 hodinu je množstvo prečisteného vzduchu 68 m³.

Prečo v každej škôlke nemajú aspoň jednu, nepochopím. Veď prenášačom chorôb sme ešte pred prejavením prvých príznakov.

tichý vysávač

Electrolux New Ultra Silencer USENERGY (w.electrolux.sk)
Je to najtichší vysávač ktorý sme našli dosahuje úroveň hlučnosti iba 68 dB (A). Čo znamená, že je cez deň skoro nepočuteľný v tej istej miestnosti, no a v novi vo vedľajšej miestnosti.
Načo? na odsávanie soplov a hlienov deťom. Odsávať deťom soplíky aj počas dňa je problematické keď vysávač hučí ako raketoplán pri štarte a v noci je to nemožné, keď hluk vysávača zobudí nielen deti spiace vo vedľajšej miestnosti ale aj susedov.

germicídny žiarič

NBV-30 P od firmy BOLEX (w.lekarske-pristroje.sk)
Priamy germicídny žiarič – (používa sa bez prítomnosti ľudí a zvierat v miestnosti) so stojanom na kolieskach a s 1 žiarovkou Philips TUV30W ().
Načo? na dezinfekciu “oslintaných” hračiek. Nie všetko sa dá umyť. A kam dopadne žiarenie tam vyničí bacily atď. Len POZOR nik nesmie byť v miestnosti – aj pes by oslepol, a kvetom to tiež nerobí dobre (ako aj plesni na stenách,..) Treba opustiť miestnosť, vysvietiť a potom vyvetrať taký ozónový smrad.

Oblasti použitia podľa výrobcu:

1. Zdravotníctvo: dezinfekcia operačných sál, JIP, infekčných odd., centrálnej sterilizácie, laboratória, lekárne atď
Náš nový detský lekár to používa – počas obeda dezinfikuje ordináciu predtým ako má poradňu a prevenciu (škoda že zabudol že v čakárni doobeda bali choré deti tiež)
2. Potravinársky priemysel: balenie a spracovanie mäsa, mlieka – ožarovanie fólie, sterilizácia technologických liniek, ničenie plesní vo vlhkom prostredí, výroba zmrzliny, znižovanie klíčivosti zemiakov.
3. Ostatné: farmaceutický priemysel, pracovné priestory, školy, klimatizačné zariadenia, chovateľstvo zvierat…
4. Sterilizácia vody: výroba nealkoholických nápojov, prípravne pitnej vody…

Testovací režim umývačiek Whirpool

Prevzaté zo stránky: www.diynot.com

Testovací režim ako ho spustiť

Uistite sa, že prístrojnie je voda a je prázdny pred spustením diagnostiky, pretože pri diagnostike pred začiatkom neodčerpáva vodu ale napĺňa, a preto by mohli dôjsť kpreplneniu prístroja.

Otvorte dvere a nastavte prvý programu. (Normálne plákanie).
Vypnite napájanie.(tlačítko OFF))
Stlačte a podržte tlačidlo Štart a držte zapnite.(tlačítko ON)
Po chvíli tlačidlo Štart bude blikať, uvoľnite tlačidlo.
Stlačte tlačidlo Štart a potom zatvorte dvere umývačky.
Umývačka teraz prejde diagnostickej rutiny.

Pokiaľ mi pamäť slúži program trvá asi 20 min.

Stroj sa zastaví pri diagnostike, ak je nájdená chyba a zobrazí kód chyby. Ak nie je nájdená chyba, dokončí diagnostiku a ukončí program.

Ak chcete ukončiť diagnostiku stačí kedykoľvek stlačiť a podržať tlačidlo štart a program je zrušený.

—–
Test Mode original text z www. diynot.com:

Make sure the appliance is empty of water before running Diagnostics as it does not pump out before starting to fill and therefore you could overfill the appliance.
Open the door and set the program to the first program. (Normally rinse).
Turn the power off.
Press and hold the start button and while holding turn the power on.
After a little while the start button will flash, release the button.
Press the start button once and close the dishwasher door.
The machine will now run through a diagnostic routine.
If memory serves me right it takes about 20 mins.
The machine will stop during diagnostics if an error is found and will display the error code. If no error is found it will complete the diagnostics and end the programme.

To exit diagnostics at any time just press and hold the start button till the programme is cancelled