Orchidea Cymbídium nielen súčasťou kytíc

Ten, kto má šancu rastliny prezimovať v chlade, ocenia ďalšiu skupinu nádherných orchideí, ktoré dominuje rod Cymbidium.
Latinský aj slovenský názov tohto epifyticky aj terestriálne rastúceho rodu sa vzťahuje na tvar pysku pripomínajúci čln (lat. Cymba alebo cumba = čln) – preto český názov je člunatec.

Okienko z literatúry: Cymbidium (Sw.)

Orchidey rodu Cymbidium majú asi 50 druhov a sú terestrické, poloepifytické, epifytické rastliny s mnohými prechodnými formami, ktoré sú rozšírené od podhoria Himalájí cez celú juhovýchodnú Áziu až po Austráliu.

Rozoznávame druhy:

  • chladnomilné (terestrity),
  • teplomilné (epifyty).

Pahľuzy sú väčšinou vajcovité, niektoré druhy pahľuzy nemajú. Listy dlhé, remenovité. Strapcovité kvetenstvo je často mohutné, vzpriamené až polovzpriamené u terestritov, previsnuté u epifytov.
Prírodné druhy sa pestujú veľmi zriedkavo a skôr ako predmet študií v botanických záhradách. Pre komerčné a amatérske pestovanie sú zaujímavé predovšetkým hybridné rastliny vynikajúce mohutnosťou, farebnosťou a trvanlivosťou kvetov. Obzvlášť v Austrálii a Japonsku vyšľachtené a ďalej meristémovo množené tetraloidné druhy. Rastliny kvitnú prevažne v zimnom období, často v čase Vianoc až do skorej jari a sú preto vítanou dekoráciou. Kvety sú trvanlivé, znášajú aj leteckú prepravu, preto sú vo veľkom predmetom komerčného záujmu pestovateľských firiem.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Chladnomilné terestrické druhy a hybridy je veľmi jednoduché a časovo nenáročné pestovať. Od jari do jesene až do príchodu mrazíkov rastliny môžu byť vonku v polotieni pri dostatočnej zálievke – substrát by nemal moc vysnúť. Chladné jesenné obdobie je dôležité pre úspešné nasadenie kvetenstva, rastliny znesú krákodobo až 0 ° C. Cez zimné obdobie je najlepšie rastliny umiestniť do chladnejšej miestnosti čo najbližšie k svetlu, zálievka primeraná.

Teplomilné epifytické druhy celoročne držíme v teple. Týchto sa však rozšírilo ďaleko menej a sú skôr otázkou botanických záhrad než amatérskych pestovateľov.

Hnojenie
Hnojenie Cymbidií sa riadi podľa druhu.
U terestrických a studenomilných možno do substrátu primiešať aj sušený kravinec ako organické hnojivo. Môžu sa použiť tekuté aj granulované hnojivá, avšak len v primeranom množstve, pretože korene orchideí sú všeobecne veľmi citlivé na presolenie (balasty z pevných hnojív), teda používame nízke koncentrácie hnojivých roztokov. pri každej tretej zálievke.
U epifytických Cymbidií používame zásadne hnojivá tekuté a v koncentrácii nepresahujúcej 0,1%.
Termíny hnojenia sú od začiatku rastu nových výhonkov po odkvitnutie do začiatku jesene.

Presádzanie
U terestritov je možné použiť bežný substrát pre izbové rastliny, ktorý je možné obohatiť o hrubší, poréznejší materiál. Môžeme ich sadiť do väčších kontajnerov, ktoré potom v lete prenášame von alebo do aj do voľnej pôdy, ak máme možnosť dostatočného zatienenia v lete a priteplenia na jeseň bez nutnosti prenášania.
U epifytov používame zmes pre epifyty a pestujeme ich v kvetináčoch. Dostatočne tienime v lete a presádzame len v prípade nutnosti – rozložený substrát, malý kvetináč, delenie a pod.

Betta

Nie nieje to preklep, nie Betka ale Betta po slovensky Bojovnice – je to rod rýb z čeľade guramovité (lat. Osphronemidae) patriace do podradu labyrintkovité (lat. Anabantoidei).

Tieto akváriové rybky patria medzi tzv. labyrintky. Toto pomenovanie je odvodené od tzv. labyrint-u čo je pomocný dýchací „nadžiabrový“ orgá], ktorý rybám umožňuje dýchať kyslík priamo zo vzduchu.

Labyrintky ako aj Bojovnice vo voľnej prírode často obývajú stojaté vody v močiaroch, ryžové polia, priekopy, ktoré sú chudobné na kyslík, preto sa museli prispôsobiť.To že bojovnice nepotrebujú okysličenú vodu je vynikajúce malých začínajúcich akvaristov, tzn. stačí malé akvárium bez okysličovacieho prístroja (filtra). Stačí meniť zakalenú vodu odstátou z vodovodu. Väčšina druhov Betta, sú náchylné k prejedaniu a zápche, takže im strava musí byť starostlivo regulovaná 1-2krát denne v malých dávkach. Stačí im 2litrová nádoba. Ale odporúča sa na 10-15 litrová pre jedného samčeka. Teplota vody im vyhovuje medzi 23 až 28°C – čo sa dá v byte docieliť aj bez ohrievača vody.

Najznámejšou je Bojovnica pestrá (lat. Betta splendens), ale sú aj dalšie druhy chované v akváriách, ale na Slovensku ojedinele. ( napr. Bojovnica bojovná – B.bellica, Bojovnica pruhovaná – B. fasciata, Bojovnica smaragdová – B. smaragdina, Bojovnica mierna – B. imbellis,..)

Bojovnica pestrá (lat. Betta splendens)

Obvykle dorastajú do veľkosti 6 až 8 cm a dožívajú sa zhruba 4 – 6 rokov, vo veľmi dobrých podmienkach aj 8 – 10 rokov. V ich domovine sa samci bojovníc používali ako hlavní účastníci obdoby známych kohútich zápasov.

Tieto ryby boli dlho a ešte stále sú šľachtené, preto sa akváriová forma od divokej formy značne líši. Okrem pôvodnej divej zelenej a červenej formy boli v zajatí vyšľachtené najrôznejšie farebné a tvarové odrody. Samce aj samice sa vyskytujú v mnohých farbách, ako je modrá, fialová, zelená, červená, biela a v ich rôznych kombináciách. Plutvy samčekov bývajú v prípade správneho chovu veľmi dlhé a rozličných tvarov.

Najvyhľadávanejšie sú jedince s jasnými farbami a obrovskými plutvami – najmä chvostová, chrbtová a análna-. Chvostová má byť taká dlhá aká je dĺžka tela samca.

Z farieb sa dáva prednosť lesklým, kovovozeleným, modrým, červeným žltým až tmavozeleným, tmavomodrým, tmavočerveným, fialovým prípadne zamatovočierným variáciám. Chovajú sa aj ryby so sklovito priehľadnými plutvami tzv. Hyalinské bojovnice, alebo s mliečnobielymi plutvami, alebo pri tzv. singapúrskych kmeňoch kombinácia viacerých farieb na tele a plutvách. Najvzácnejšie sú žlté a oranžové varianty.

Nemôžeme dať 2 samčekov do jednej nádrže! (alebo veľmi veľkú nádrž a mnoho úkrytov). K jednému samčekovi vždy aspoň dve rovnakoveľké samičky a dostatok úkrytov.

Bojovnica mierna (lat. Betta. imbellis)

Je známa z jednej lokality Indie a to z okolia Kuala Lumpur, objavená v roku 1970.

Dorastá do dĺžky 60mm. Žiabrové viečko má vždy zelené na rozdiel od bojovnice pestrej ktorá ho má vždy červené. Bojovnica mierna je veľmi plachá rybka, ktorá svoje pravé zafarbenie ukáže len v zatienenej nádrži a v spoločnosti jedincov svojho druhu. Samce sa navzájom predvádzajú ale nikdy si nebezpečne neublížia.

Nerasia sa podobne ako bojovnice pestré ale v jednej znáške je počet ikier zriedka vyšší ako 200ikier (u pestrej je ich 500-800) sú trošku robustnejšie ale plôdik je po rozplave nemotornejší, živí sa len najdrobnejšou a málo pohyblivou živou potravou (nálevníky a vírniky) až po 6 dňoch začne konzumovať naukliá cyklópov a žiabroviek soľných. Plôdik rastie veľmi pomaly a pohlavne dospieva až vo veku 8-9mesiacov. Voda na chov by mala byť mäkká cca 6°dGH a alkalita nemá presiahnuť hodnotu 1°, najvhodnejšia je neutrálna reakcia vody.

Na rozdiel od bojovnice pestrej , ktorá prakticky z vody nevyskakuje, je bojovnica mierna vynikajúci skokan až do výšky 200mm a môže využiť aj najmenšiu štrbinku a vyšplhá sa von z nádrže, najčastejšie niekde v jej kúte.

K potrave sa približuje váhavo a sú to často v ústach prevaľuje ba aj vypľuje a znova chytí kým ju konečne zožerie.

Frank Stanislav(Černý Jaroslav) Akváriové ryby PRÍRODA (Artia Praha) 1984 64-072-84 (510-21-85)