Archív kategorií: pestovanie

Nenáročná orchidea Katleja = Cattleya

Napísané , autor:

Na pestovanie sú tieto rastliny málo náročné a ak s nimi nebude zaobchádzať vyložene nešetrne, nemali by sklamať.

Vyžadujú vzdušnú vlhkosť 50 – 80%, dostatok svetla, ale nie priame slnko. Dostatok svetla je dôležitý najmä pre indukciu kvitnutia. Preto by mali byť rastliny umiestnené čo najbližšie k oknu, na parapet. Na teplotu sú menej náročné, v zime je lepšie mierny pokles teplôt, bez problémov znášajú 14 – 16 ºC.

Medzirodové hybridy je možné bez problémov mať celoročne v izbových podmienkach.

Okienko z literatúry: Cattleya (Lindl.)

Rod Cattleya opísal v prvej polovici 19. storočia anglický botanik John Lindley, ktorý ho nazval ho po inom anglickom botanikovi a záhradníkovi W. Cattleya.Rod Cattleya zahŕňa cca 56 druhov s veľkým množstvom variácií a veľkou variabilitou farieb, tvarov, nárokov a veľkosti.

Známich je mnoho tisíc medzidruhových a mezirodových krížencov. Kvety hybridov dosahujú obrovských rozmerov a fantastických farieb, mnohé z nich krásne voňajú. Pôvodom zo strednej a južnej Ameriky.
Katleje sa využívajú ku kríženiu asi najviac zo všetkých rodov. Z mezirodových krížencov sú najznámejšie krížence s rody Brassavola – Brassocatleya, Broughtonia – Cattleyonia, Laelia – Laeliocattleya alebo Sophronitis – Sophrocattleya.
Známe sú aj viacnásobne kríženci ako Brassolaeliocattleya a Sophrolaeliocattleya. Krížením chceme ovplyvniť farbu a veľkosti kvetov a získať rastliny vhodných na pestovanie v bytových podmienkach.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Rastliny rodu Cattleyasú väčšinou rastliny epifytické, výnimočne aj litofyty sympodiálného typu, ktoré pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky, kde žijú prevažne v porastoch tropických dažďových lesov s celoročne stálymi teplotami okolo 20-28 °C. Niektoré druhy sa vyskytujú aj v chladnejších horských oblastiach.

Mnoho druhov katlejí patrí medzi jedny z najodolnejších orchideí. Vďaka svojim dužinatým, kožovitým listom a zásobám vody v pahľuzách znáša pomerne vysoké teploty (cez 30 ° C) a zároveň krátkodobo a v suchu teploty aj okolo 10 °C. Znesú ako bohatú zálievku a vlhký vzduch, tak aj dlhšie obdobie sucha (až 4 týždne). Môžu rásť na priamom slnku, ale prispôsobia sa aj polotieňu. Väčšina druhov je preto veľmi vhodná pre začiatočníkov. Katleje majú asi 6-40cm veľké (aj väčšie), valcovité pahľuzy, ktoré nesú 1-2 tuhé kožovité listy dlhé okolo 5-30 cm. Korene sú drôtovité a ľahko sa lámu, avšak pomerne rýchlo a dobre regenerujú. Kvetný stvol sa tvorí z púčikov na báze alebo na vrchole pahľuzy. Kvetenstvo je vzpriamené, vysoké okolo 10-30cm. Kvety vynikajú rozmanitosťou farieb a vzorov od bielej cez červenú, žltú, ružovú, jednofarebné aj so žíhaním či rôznymi fliačikami. Dosahujú veľkosti 6 až 20cm. Často výrazne voňajú.

Stanovisko
Katleje sú vhodné ako pre pestovanie v teplom či temperovanom skleníku, tak v bytových podmienkach. Menšie druhy sú ideálne pre izbové skleníčky a najmä teplomilné veľkokveté hybridy sú ideálne pre pestovanie aj voľne v byte.

Teplota
Väčšina katlejí je teplomilných. Pre ne sú potom optimálne teploty 24-28 °C cez deň a 20-24 °C v noci. Avšak niektoré druhy, ktoré prechádzajú v prírode striedavými obdobiami sucha a pomerne nízkych teplôt, potrebujú k dobrému kvitnutiu od jari do leta teploty okolo 20-25 °C vo dne a 15-20 °C v noci a chladnejšie zimovanie s obmedzenou zálievkou, kedy sa teploty pohybujú okolo 15-18 °C.

Svetlo
Všetky katleje potrebujú dostatok rozptýleného svetla. V lete je potrebné rastliny chrániť pred priamym slnkom, najmä v poludňajších hodinách. V bytoch je najvhodnejšie umiestniť rastlinu na východnú či západnú stranu. V prípade južnej orientácie je nutné v letných mesiacoch pritienenie.

Zálievka
Teplomilným druhom prospieva bohatá zálievka a vyššia vzdušná vlhkosť celoročne, chladnomilnejším potom od jari do leta. Bez vlahy vydrží pomerne dlho (4-5 týždňov). Na výraznejší nedostatok vody upozornia mäknutím a vädnutím listov. Tento deficit väčšinou vyrovnáme namočením rastliny na pol dňa do vody.

Substrát
Vo vlhkom prostredí skleníka či v izbových vitrínkách pestujeme katleje epifytické naviazané na rôznych podložkách, v byte potom klasicky v kvetináčoch v bežnom epifytnom substráte.
Epifyty a preto pri pestovaní v kvetináči vyžadujú veľmi porézne, ľahko presychajúci a hrubozrnný substrát. Pre tento účel sa hodí hrubo nadrvená preparená borovicová kôra o zrnitosti cca 0,5 – 2 cm zbavená nadmernej kyslosti, doplnená rašeliníkom Sphagnum (pozvoľna dodáva draslík), polyuretánom (molitan – pozvoľna uvoľňuje dusík), a drveným polystyrénom ktorý udržuje dostatočné prevzdušnenie substrátu, keramzitom (drží vlhkosť) Zmes je možné doplniť kúskami dreveného uhlia.

Hnojenie
Hnojenie je všeobecne doporučované v období rastu a dostatku svetla raz za 14 dní polovičnou koncentráciou hnojiva s vyšším obsahom dusíka. Pri vyzrievanie pahľuzy potom hnojivom s vyšším obsahom fosforu a draslíka. V zimnom období nehnojíme vôbec a obmedzíme aj zálievku v závislosti na teplote.

Doba kvitnutia
Väčšina semenáčikov je kvetuschopných vo veku okolo 3-5 rokov, rastliny oddelené zo starších trsov ihneď. Teplomilné druhy a kríženci šľachtenia pre bytové podmienky môžu kvitnúť takmer celoročne. Kvitnutie niektorých druhov je však nutné podporiť chladnejšom zimovaním, kedy znížime zálievku. Kvety sú pomerne trvanlivé a často sa využívajú pre rez. Patrí k veľmi obľúbeným a rozšíreným rezaným orchideám. Čerstvé kvety vydržia vo váze v dobrých podmienkach tri týždne až mesiac.

Rozmnožovanie a presádzanie
V domácich podmienkach sa rozmnožujú delením trsov. Rastlinky sadíme do substrátu ako pre dospelé rastliny alebo nadviažeme na podložky. Rozrastajú sa pomerne pomaly a môžeme ich deliť po niekoľkých rokoch. Hlavný spôsob rozmnožovania katlejí pre komerčné účely je výsevom na agare a aj pomocou púčikov.

Presadzovanie
Presadzujeme nie príliš často, 1x za 2-4 roky, vždy na jar pri začiatku tvorby nových koreňov. Pre presádzanie sa rozhodneme, keď:

  • rastlina sa už evidentne nevojde do kvetináča a nové korene tvorí mimo,
  • substrát je už rozložený a korene v ňom nie sú dostatočne prevzdušnené
  • potrebujeme zlepšiť zdravotný stav rastliny
  • chceme získať nového jedinca – vždy deliť tak, aby každá oddelená časť mala najmenej 4 pahľuzy

V prípade nedostatku miesta sú tu k dispozícii aj vzrastom malé rastliny, napr. hybridy  Sophronitis alebo C. walkeriana, aclandiae apod. Prírodné druhy a primárne hybridy majú ale často veľmi špecifické požiadavky, ktoré nemusí byť ľahké je pre rastliny pripraviť.

NIEKTORÉ DRUHY Z RODU CATTLEYA

  • Cattleya forbesii
  • Cattleya granulosa
  • Cattleya intermedia
  • Cattleya luteola
  • Cattleya walkeriana

Kríženci s rodom Katleja:

Najznámejší medzirodový kríženci :

  • Bc. = Brassocattleya = Brassavola x Cattleya
  • Cattleytonia = Broughtonia x Cattleya
  • Lc. = Laeliocattleya = Laelia x Cattleya
  • Sophrocattleya = Sophronitis x Cattleya
  • Epicattleya = Epidendrum x Cattleya

Viacnásobný kríženci:

  • Blc. = Brassolaeliocattleya = Brassavola x Laelia x Cattleya
  • Slc. = Sophrolaeliocattleya = Sophronitis x Laelia x Cattleya
  • Iwanagara = Brassavola x Laelia x Diacrium x Cattleya
  • Potinara = Sophronitis x Laelia x Brassavola x Cattleya
  • Epilaeliocattleya = Epidendrum x Laelia x Cattleya
Info z: 
 orchidejesmajer.webnode.cz; www.orchideje-pestovani.info/;
 www.orchidej.estranky.cz/; www.belavista.freepage.cz; svetorchidei.webnode

Drakula je aj orchidea

Napísané , autor:

Drakula (lat. Draculla)

Tento rod bol v roku 1978 oddelený od rodu Masdevallia a zahŕňa okolo 90 prevažne epifytických, ale aj terestrických druhov. Sú rozšírené vo vyšších polohách v chladných hmlistých horských lesoch v štátoch Južnej Ameriky.

Z každej stonky vyrastá jeden list dužinatý a kožovitý. Kvety má veľmi  pozoruhodné, podobné kvetom masdevalií. Majú typickú trojcípou stavbu a rôznofarebné kombinácie žltej, belavej, červenkastej až hnedej, so škvrnami.

Prospievajú v temperovaných až chladných podmienkach do 25 °C, potrebujú polotienisté až tienisté miesto, pohyb vzduchu, stále vysokú vlhkosť a aj bohatú zálievku.

Viac o orchidei DRAKULA

Návod na kvalitný kompost

Napísané , autor:

Kompostovať dá všetko, čo je ekologicky nezávadné a môže sa rozložiť. Domácnosti produkujú veľké množstvá odpadu, ktoré by sa mohlo využiť na kompostovanie. Kolobeh zelenej hmoty je cyklický ako striedanie ročných období.

Základom úspechu je správny pomer materiálov dusíkatých k uhlíkatým. Stačí 1 diel dusíkatých k 20 až 30 dielom uhlíkatých.

Dusíkaté sú všetky zelené, šťavnaté, hnojovité a iné nedrevnaté substancie, napríklad pokosená tráva, burina, ovocie, kuchynský odpad, trus zvierat aj ľudí, moč, telá mŕtvych zvierat, atď.
Uhlíkaté sú všetky, ktoré sa skladajú prevažne z uhlíka – drevo, štiepka, slama, suché lístie, papier.

Ak kompost obsahuje veľa dusíkatých látok, bude hniť a páchnuť, bude mať málo vzduchu a prevládnu nežiaduce procesy. Naopak iba uhlíkaté materiály sa rozkladajú bez dusíka dlho a zle. Dusík je v komposte nutný ako palivo pre tlenie, ale ak je ho príliš, nastáva hnitie. Kompost teda vrstvíme tak, že na každú veľkú vrstvu uhlíkatých uložíme menšiu vrstvičku dusíkatých materiálov.

Prečo kompostovať a čo s kompostom? Kompost je prirodzeným hnojivom, zeminu obohacuje nielen o živiny ktoré rastliny potrebujú pre ich zdravý rast.

Vermikompost

Napísané , autor:

Jedinečné vysoko účinné prírodné organické hnojivo s jemnou štruktúrou vyrobené za pomoci dážďoviek druhu Eisenia a Dendrobena.
Vďaka činnosti dážďoviek vzniká ideálne a jedinečné čisto prírodné hnojivo (stimulátor rastu), ktoré je plné cenných humusových látok, enzýmov a rastových hormónov. U vermikompostu boli dlhodobými pokusmi preukázané blahodarné účinky na rastliny.

Prednosti vermikompost:
• 60 x až 70 x vyššia účinnosť oproti klasickému maštaľnému hnoju,
• bez zápachový, preto je vhodný aj pre domáce rastliny,
• neobsahuje žiadnu chémiu a je vhodný aj pre bio-pestovateľov,
• má veľkú absorpčnú schopnosť, tým rovnomerne zásobuje rastlinu vodou a živinami,
• ľahká manipulovateľnosť,
• zvyšuje množstvo kvetov a predlžuje dobu kvitnutia u balkónových kvetín, u ovocných stromov a kríkov zvyšuje množstvo plodov,
• urýchľuje dobu dozrievania plodov,
• zlepšuje vitalitu rastlín a ich odolnosť voči kyslým dažďom, savému hmyzu a plesňovým a hubovým chorobám
• vďaka svojej stabilnej organickej hmote zvyšuje úrodnosť sterilnej pôdy obnovením mikrobiálne kultúry v pôde.
• optimalizuje vodný a vzdušný režim v pôde,
• nezaťažuje životné prostredie a môže sa použiť aj na plochách s ochranným pásmom vodných zdrojov a kúpeľných oblastiach,
• je netoxický,
• obsahuje humínové kyseliny (15% v sušine), rastové hormóny – auxín (pre odnožovanie), giberelíny (pre nárast hmoty), cytokiníny (podporuje klíčenie rastlín) a ďalšie, žiadne iné hnojivo to v tejto skladbe neobsahuje,
• dobre znesiteľný s priemyselne vyrábanými hnojivami, dokonca sa dávkovanie chemických hnojív môže znížiť o 40 – 50%, tým nedôjde k odplavovaniu do spodných vôd.

Použitie vermikompostu:
• k ovocným a okrasným stromom a kríkom,
• na zaryľovanie do záhonov,
• na záhradku k zelenine,
• do truhlíkov na balkónové kvety,
• do kvetináčov pre izbové rastliny,
• pre profesionálne pestovanie ovocia a zeleniny,
• pre obnovenie mikrobiálneho života v pôde po chemickom prehnojování,
• pre urýchlenie kompostovania atď.

info z www.zizalov.cz

Orchidea Cymbídium nielen súčasťou kytíc

Napísané , autor:

Ten, kto má šancu rastliny prezimovať v chlade, ocenia ďalšiu skupinu nádherných orchideí, ktoré dominuje rod Cymbidium.
Latinský aj slovenský názov tohto epifyticky aj terestriálne rastúceho rodu sa vzťahuje na tvar pysku pripomínajúci čln (lat. Cymba alebo cumba = čln) – preto český názov je člunatec.

Okienko z literatúry: Cymbidium (Sw.)

Orchidey rodu Cymbidium majú asi 50 druhov a sú terestrické, poloepifytické, epifytické rastliny s mnohými prechodnými formami, ktoré sú rozšírené od podhoria Himalájí cez celú juhovýchodnú Áziu až po Austráliu.

Rozoznávame druhy:

  • chladnomilné (terestrity),
  • teplomilné (epifyty).

Pahľuzy sú väčšinou vajcovité, niektoré druhy pahľuzy nemajú. Listy dlhé, remenovité. Strapcovité kvetenstvo je často mohutné, vzpriamené až polovzpriamené u terestritov, previsnuté u epifytov.
Prírodné druhy sa pestujú veľmi zriedkavo a skôr ako predmet študií v botanických záhradách. Pre komerčné a amatérske pestovanie sú zaujímavé predovšetkým hybridné rastliny vynikajúce mohutnosťou, farebnosťou a trvanlivosťou kvetov. Obzvlášť v Austrálii a Japonsku vyšľachtené a ďalej meristémovo množené tetraloidné druhy. Rastliny kvitnú prevažne v zimnom období, často v čase Vianoc až do skorej jari a sú preto vítanou dekoráciou. Kvety sú trvanlivé, znášajú aj leteckú prepravu, preto sú vo veľkom predmetom komerčného záujmu pestovateľských firiem.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Chladnomilné terestrické druhy a hybridy je veľmi jednoduché a časovo nenáročné pestovať. Od jari do jesene až do príchodu mrazíkov rastliny môžu byť vonku v polotieni pri dostatočnej zálievke – substrát by nemal moc vysnúť. Chladné jesenné obdobie je dôležité pre úspešné nasadenie kvetenstva, rastliny znesú krákodobo až 0 ° C. Cez zimné obdobie je najlepšie rastliny umiestniť do chladnejšej miestnosti čo najbližšie k svetlu, zálievka primeraná.

Teplomilné epifytické druhy celoročne držíme v teple. Týchto sa však rozšírilo ďaleko menej a sú skôr otázkou botanických záhrad než amatérskych pestovateľov.

Hnojenie
Hnojenie Cymbidií sa riadi podľa druhu.
U terestrických a studenomilných možno do substrátu primiešať aj sušený kravinec ako organické hnojivo. Môžu sa použiť tekuté aj granulované hnojivá, avšak len v primeranom množstve, pretože korene orchideí sú všeobecne veľmi citlivé na presolenie (balasty z pevných hnojív), teda používame nízke koncentrácie hnojivých roztokov. pri každej tretej zálievke.
U epifytických Cymbidií používame zásadne hnojivá tekuté a v koncentrácii nepresahujúcej 0,1%.
Termíny hnojenia sú od začiatku rastu nových výhonkov po odkvitnutie do začiatku jesene.

Presádzanie
U terestritov je možné použiť bežný substrát pre izbové rastliny, ktorý je možné obohatiť o hrubší, poréznejší materiál. Môžeme ich sadiť do väčších kontajnerov, ktoré potom v lete prenášame von alebo do aj do voľnej pôdy, ak máme možnosť dostatočného zatienenia v lete a priteplenia na jeseň bez nutnosti prenášania.
U epifytov používame zmes pre epifyty a pestujeme ich v kvetináčoch. Dostatočne tienime v lete a presádzame len v prípade nutnosti – rozložený substrát, malý kvetináč, delenie a pod.

Pivo pre orchideu

Napísané , autor:

Čas od času je dobré orchideám utrieť listy od prachu (prípadne škvŕn od vody z rosenia listov). Dajú sa kúpiť špeciálne vlhčené obrúsky na listy rastlín – na ošetrenie listov všetkých druhov orchideí a izbových rastlín.

Napríklad od výrobcu Forestina.cz sa dá kúpiť 15ks obrúskov v uzatváracom sáčku za cca 3,5€. Obrúsok na listoch vytvára antistatický povlak – zabraňuje tak usadzovaniu prachu. Odstraňuje z listov vápenaté škvrny. Vďaka obsiahnutému hnojivu rastlinu čiastočne vyživujú. Zanechávajú prirodzene hodvábny a zdravý lesk.
Zloženie: menej ako5% aniónových tenzidov, parfum,methylisothiazolinon, benzisothiazolinon, oktylizothiazolinon, fenoxyetanol, močovina

Po jednom balené vlhčené obrúsky od Floria.cz stoja cca 0,5€. sú určené na zvýšenie dekoratívneho vzhľadu listov, obsahujú živiny a včelí vosk. Tento obrúsok taktiež čistí listy od vápenných škvŕn, vytvára antistatický povlak, pôsobí ako hnojivo – čiastočne vyživí (nenahrádza základnú výživu) a obsahuje včelí vosk – zvyšuje lesk listov a je prevenciou proti škodcom.

Ak nechceme kupovať drahé chemické prípravky môžme ísť bio-cestou a obzrieť sa v komore resp. chladničke. Určite nájdeme nejaké pivo.

Na tento účel si pripravíme roztok zo sladového piva v pomere 1ml na jeden liter prevarenej odstátej vody (môže byť len zálievková). Do roztoku namočíme papierový obrúsok (prípadne odličovací vatový tampón) potom listy utierame. Zbavíme tak orchidey prachu, pridáme lesk a ešte im dodáme vitamíny B a D.

Epifytické rastliny

Napísané , autor:

Epifytické izbové rastliny – čo to je?

POUČKA: Slovo epifyt pochádza na gréckych slov: epi – (na) a phyton (rastlina).
Epifytické rastliny používajú hostiteľskú rastlinu (strom) len ako oporu a nezískavajú z nej žiadne živiny.
Nejde teda o parazitický ale ani symbiotický vzťah.

Epifytické rastliny sú časté v tropických dažďových lesoch, prichytávajú sa ku kmeňom i konárom stromov krátkymi, pevnými a silnými koreňmi. Živia sa tzv. „rastlinným humusom“, ktorý sa atmosférickými zrážkami hromadí v trhlinách kôry.
Vodu dokážu tieto rastliny prijímať zo vzdušnej vlhkosti, ktorá býva až 100%.

Najznámejší zástupcovia epifytických izbových rastlín

Aechmea, Asplenium, Davallia, Guzmania, Platycerium, Rhipsalis, Vrisea či epifytické tilandsie a epifytické orchidey.

Aechmea fulgens, fasciata

Aechmea pochádza zo strednej a Južnej Ameriky. Najviac jej vyhovuje normálna izbová teplota okolo 23 °C, ale znesie aj teplotu až okolo 29 °C. Staršie rastliny majú radšej chladnejšie miesta, o teplote okolo okolo 18 °C. Teplota by nikdy nemala klesnúť pod 15ºC.

Najideálnejším stanovišťom pre pestovanie aechmea je tienisté a pokojné miesto. Rastlina je veľmi náchylná na prievan! Aechmea potrebuje vysokú vlhkosť vzduchu (až 85%), preto rastlinu často rosíme.

Guzmania minor – Guzmán

Guzmania minor pochádza zo strednej a Južnej Ameriky, z čoho vyplýva, že má rada teplo. Najviac jej vyhovuje normálna izbová teplota okolo 23 °C, ale znesie aj teplotu až okolo 29 °C. Staršie rastliny majú radšej chladnejšie miesta, o teplote okolo okolo 18 °C. Teplota by každopádne nikdy nemala klesnúť pod 15 °C.

Najideálnejším stanovišťom pre pestovanie Guzmánia je tienisté a pokojné miesto. Rastlina je veľmi náchylná na prievan! Guzmania minor potrebuje vysokú vlhkosť vzduchu (až 85%), preto rastlinu často rosíme.

Asplenium Nidus – slezinník

Slezinník patrí medzi paprade a pochádza z tropických dažďových lesov severnej Austrálie. Vlákna slezinník sa predtým používala ako liek, odtiaľ tiež pochádza ich meno odvodené na gréčtiny – liek na slezinu. Slezinník musí mať stanovište dostatočne svetlé, chránené pred priamym slnečným žiarením.

Môže byť aj v ľahkom polotieni. Ideálna je teplota okolo 20 ° C. Pri vyššej teplote musíme zabezpečiť vysokú vzdušnú vlhkosť. V zime by teplota nemala klesnúť pod 15 ° C

Vrisea splendens

Vrisea splendens pochádza zo strednej a Južnej Ameriky. Najviac jej vyhovuje normálna izbová teplota okolo 23 ° C, ale znesie aj teplotu až okolo 29 ° C. Staršie rastliny majú radšej chladnejšie miesta o teplote okolo okolo 18 ° C. Teplota by nikdy nemala klesnúť pod 15º C.

Najideálnejším stanovišťom pre pestovanie vrisei je tienisté a pokojné miesto. Rastlina je veľmi náchylná na prievan! Vrisea splendens potrebuje vysokú vlhkosť vzduchu (až 85%), preto rastlinu často rosíme.

Parožnatka (Platycerium)

Platycerium čiže parožnatka voľne rastie v Indii, Číne a Austrálii. Táto veľmi nezvyčajná papraď pôsobí veľmi dominantne. Platycerium má dva druhy listov. Dekoratívne listy sa nazývajú tiež ferilné.
Tieto dekoratívne listy, ktoré vyzerajú ako sobie parožie nesú na sebe výtrusy, ktorými sa papraď rozmnožuje. Tieto paprade dosahujú výšky až jedného metra. Druhé listy, ktorými je rastlina prichytená ku kôre sa nazývajú sterilné.

Platycerium rastie pomerne pomaly. Parožnatka vyžaduje jasné rozptýlené svetlo a bežnú izbovú teplotu okolo 20 – 25 °C.

Odpad

Napísané , autor:

My ľudia sme jedinými tvormi na tejto planéte, ktorí veria na odpad, a preto ho tiež vytvárame (a spôsobujeme tým veľa zbytočných problémov). Vymysleli sme si odpady a snažíme sa ich zabudovať do pôvodnej prírodnej harmónie.

Materiály však možno vždy vnímať ako cenné zdroje, platí to v priemysle pri recyklácii, platí to na záhrade. Lístie celé veky padalo na zem, ešte keď ani opice neexistovali, a bolo to v pohode. Teraz je z neho obtiažny odpad a musí sa hrabať, vysávať, fúkať hlučnými fukármi na hromady, nakladať a odvážať. V tom lepšom prípade nie na skládku, ale do kompostárne. V tom častejšom prípade sa dá na skládky alebo dokonca sa spáli.

info z /mujdum.dumabyt.cz/rubriky/zahrada/odpady-v-ekozahrade

Puky kvetov na orchidei opadali

Napísané , autor:

Zalievam, hnojím, premiestňujem, starám sa o ich blaho všemožne sa snažím, aby mi orchideje vykvitli, a keď sa už konečne objavili puky tak všetky zrazu ožltli, uschli a odpadli.

PREČO?

Samozrejme možností je viac:

  • orchidea bola premiestnená a tým bola oslabená (všetky svoje sily vynaložila prispôsobeniu sa)
  • v blízkosti boli jablká či iné ovocie, ktoré pri zrení produkujú etylén, to má tiež za následok opad pukov.
  • Phalaenopsisom väčšinou opadajú puky z dôvodu slabého svetla v zimnom období – mať Phalaenopsis počas zimy pri okne, ale nesmie sa ho dotýkať. Pozor pri vetraní na chlad.
  • rosenie – pozor, aby sa voda nedostala na kvety, lebo iste zvädnú a následne opadajú.

Vanilka chutná orchidea

Napísané , autor:

Vanilka pravá (Vanilla planifolia), ktorá je jedinou úžitkovou orchideou.
Predstavuje jednu z najprimitívnejších orchideí, ktorá rastie ako liana a pochádza z Mexika. Dosahuje výšku až 15 metrov, k svojmu rastu potrebuje podporu, preto sa šplhá po tropických stromoch.
Pestuje sa pre tobolky, takzvané vanilkové struky, ktoré sú žiadané na celom svete pre lahodnú príchuť a vôňu.  Rastliny začínajú plodiť až v treťom roku, celkovo sa tieto rastliny pestujú až dvanásť rokov na jednom stanovisku.

História

Už Aztékovia objavili výnimočnosť vanilky a už oni vanilku pestovali a používali ako dochucovadlo jedál. V 16. storočí španielsky dobyvateľ Kortéz vanilku doviezol do Európy. V súčasnosti sa pestuje v tropickom pásme po celom svete na vanilkových plantážach. Pretože kvety vanilky dokážu opeliť len včely jedného rodu, žijúce výlučne v oblasti Mexika, v iných častiach sveta sa musia kvety vanilky opeľovať ručne, čo značne predražuje jej pestovanie.

Zber plodov

Kapsuly sa musia pozbierať v správnej čase, nesmú byť prezreté. Najdôležitejšou látkou, ktorú plody vanilky obsahujú, je aromatický fenolický aldehyd vanilín, ktorý dodáva plodom príjemnú vôňu a sladkú chuť. Preto sa plody vanilky zbierajú tesne pred zrelosťou a podrobujú umelej fermentácii – vzniká tak vanilín.

Spôsoby spracovania plodov vanilky

Plody vanilky sa tesne po zbere spracovávajú rôznymi spôsobmi. Spracovanie plodov po zbere má hlavný význam v udržanie ich arómy, ktorá je veľmi cenná. Čerstvý struk je mäkký a poddajný.

  • Mokrý spôsob – spočíva v polminútovom sparení toboliek vo vriacej vode, rýchlom osušení a uložení na slnko.
  • Suchý spôsob – je používaný predovšetkým v Mexiku, začína zavädnutím toboliek v polotieni. Potom sa kapsuly striedavo sušia na slnku a potia v tieni.