Kompost

Kompost je organický prostriedok pre zlepšenie pôdy obsahujúce stabilizované organické látky a rastlinné živiny získaný riadeným biologickým rozkladom zmesi pozostávajúce najmä z rastlinných zvyškov a majúci deklarované kvalitatívne znaky.

Pri dostatočnej vlhkosti a teplote sú organické zložky kompostu rozkladané živými organizmami ktoré sa živia organickými zvyškami. Sú to predovšetkým huby, aktinomycéty, riasy, kvasinky, baktérie, roztoče, červy, chvostoskoky, a mnoho ďalších drobných živočíchov.

Súbežne s rozkladom sa mení štruktúra a vlastnosti kompostu. Organická hmota sa mení na kyprú zeminu. Kompost patrí do skupiny hnoja.

Zloženie kompostu

Bežne pripravovaný kompost sa skladá výlučne z pomerne rýchlo sa rozkladajúcich zvyškov organického pôvodu. Prakticky sú súčasťou kompostu predovšetkým časti rastlín a buriny, ktoré sa počas roka v záhrade vyplejú.

Do kompostu sa pridávajú aj kuchynské odpadky. Do kompostu sa často pridávajú prísady ako rohová múčka, hnojivá ktoré sa dlhodobo rozkladajú. Nerozložiteľné zvyšky do kompostu nepatria. Popol z dreva je vždy obohatením kompostu.

K lepšej kvalite kompostu prispievajú aj rôzne hnojivá. Rozhodne sa nepridáva vápno, lebo vysoká alkalita potláča mikrobiálnu život a tiež zbytočne urýchľuje uvoľňovanie dusíka. Možno používať aj bežne používané hnojivá podporujúc tak rozvoj mikroflóry, alebo výluhy a chemické prostriedky, ktoré majú urýchliť rozklad kompostu a skrátiť jeho dozrievanie.

Druhy kompostov:

Citrónový cheesecake s krémom

Recept upravený podľa receptu z letáku spoločnosti Lidl.

INGREDIENCIE:

Korpusové cesto:
* 200 g maslových sušienok najlepšie Sondey
* 100 g masla

Plnka
* 750 g mascarpone
* 200 g kyslej smotany (16 %)
* 300 g práškového cukru
* 4 vajcia
* 2 žĺtky
* 5 kopcovitých polievkových lyžíc hladkej múky
* kôra z 1 citróna

Citrónový krém
* 3 vajcia
* 3 kopcovité lyžice práškového cukru Castello
* 3 citróny
* 1 lyžica masla

POSTUP:

Korpus
Maslové sušienky rozmixujeme v mixéri. Rukou vmiešame zmäknuté maslo a vypracujeme cesto. Okrúhlu tortovú formu vyložíme papierom na pečenie. Sušienkové cesto natlačíme na dno tortovej formy a vytvarujeme aj cca 2-3 cm okraje. Pečieme v rúre 10-12 minút pri 180°C, až sú okraje korpusu zlatohnedé.

Plnka
Mixérom s metličkami pri nízkych otáčkach vyšľaháme dohladka mascarpone s kyslou smotanou a cukrom. Potom postupne po jednom za stáleho šľahania pridáme 4 celé vajíčka, 2 žĺtky a 5 kopcovitých lyžíc hladkej múky. Nakoniec pridáme kôru z 1 citróna, ktorý sme si predtým obarili horúcou vodou. Dôkladne premiešame.
Krém vylejeme na predpečený korpus a dáme piecť do rúry vyhriatej na 180°C na 10-15 minút. Potom teplotu znížime na 150°C a pečieme ešte 40 minút. Hotový cheesecake má byť pevný pri krajoch a v strede polotuhý.
Ešte horúci cheesecake nožom oddelíme od okrajov formy, aby sa počas chladnutia nenalepil na steny formy a nepopraskal. Cheesecake vyberieme z formy až keď úplne vychladne, aby plnka nevytiekla.

Citrónový krém
V miske šľahačom vyšľaháme 3 celé vajíčka s 3 kopcovitými lyžicami práškového cukru. Pridáme kôru z citrónov (predtým obariť horúcou vodou) a šťavu z citrónov (bez jadierok). Misku vložíme do parného kúpeľa a za stáleho miešania varíme, kým krém nezhustne (krém ale nesmie vrieť).
Zložíme z kúpeľa a do krému zamiešame 1 lyžicu masla. Miešame metličkou, kým sa maslo úplne nerozpustí. Krém necháme za občasného premiešania vychladnúť. Vychladnutý krém vylejeme na vychladnutý cheesecake.

Servírovanie
Môžeme podávať ozdobený lístkom čerstvej mäty.

Lawtonov kompost

Pred pár mesiacmi ma zaujali permakultúrne filmy od rôznych nadšencov až ekošialencov, medzi nimi aj od Geoff-a Lawton-a. V jednom z nich: Soils (Pôdy) predvádza vytvorenie kompostu za 18 dní. (www.permacultureinbrittany.com/2011/12/making-compost-with-geoff-lawton)

Na youtube sa po zadaní mena Geoff Lawton sa hneď v prvých výsledkoch dostanene na pár minutové video: „Making compost in 18 days with Geoff Lawton„.

Ako sa zakladá a čo patrí do kvalitného kompostu už vieme, v čom je tento iný?

Založí sa obvyklým spôsobom. Nosným uhlíkatým materiálom býva štiepka, lístie alebo slama, ideálne kombinácia všetkého, ale pridá sa ešte veľa tzv. očkovacích látok, aby sa kompostovacie procesy maximálne nabudili.

K očkovacím látkam patria napríklad lístie kostihoja lekárskeho alebo rebríčka obyčajného, čerstvo pokosená tráva, ale aj rôzne „delikatesy“, ako je močovka, smradľavá šťava zo žihľavy a burín, zvyšky mŕtveho zvieraťa (aj zozbieraného na ceste), moč, krv, rôzne druhy hnojov atď . Každý z týchto materiálov obsahuje iné kolónie mikroorganizmov. Nebojte, všetko sa rýchlo začne premieňať, už za pár dní.

Čím viac prímesí do „zákuskov“ dáme, tým lepšie výsledný produkt získame. Získate nielen kompost, ale aj očkovaciu látku pre oživenie vyčerpanej pôdy, ktorú možno po malých množstvách dávať do záhonov a k jednotlivým rastlinám. Po navŕšení hromady v správnom pomere dusík / uhlík (o objeme najmenej 1 m3) celú zmes zavlažíme tak, aby po skúšobnom žmýkanie slamy alebo štiepky v ruke z materiálu kvapkala voda.

Ak hrozia dažde príp. lejaky, prekryjeme kompost plachtou. Hromadu vŕšime na voľnom priestranstve, aby k nej mohol vzduch, uzavretý box nie je vhodný. Kompost sa vďaka rýchlym vnútorným procesom začne rýchlo zahrievať. Ak prebieha proces správne, z hromady sa pri prehadzovaní „fajčí“ a začína meniť farbu.

Po štyroch dňoch môžeme hromadu prehádzať – a prehadzujeme každé 2 dni, tzn.prehádžeme 8krát a po 18 dňoch máme hotový produkt.

Počas prvého týždňa teplota stúpne na 55 až 65 ° C. Tým sa zničia sa patogény a semená burín, prežívajú najrôznejšie kompostovacie rozkladné mikroorganizmy, ktorých množiaca a konzumná aktivita vyvíja toto teplo. Jedine touto metódou možno získať rovnaké množstvo báječného kompostu, ako bolo počiatočné množstvo použitých materiálov.

Ak sa vám to nepodarí, je zmes málo vlhká, obsahuje málo dusíka alebo očkovacích látok. Pri prvom prehodení to môžete napraviť a pokračovať podľa plánu. Lawton tvrdí, že jediná kopa tohto materiálu stačí ako hnojivo na celoročné obživu záhradnými plodinami pre jedného človeka.

Urýchlenie kompostovania

Všetko potrebuje čas, ale aj kyslík.

Prehadzovaním dodáme kompostu kyslík, urýchlime rozklad a získame viac kompostu. Proces prebehne aj beznašej činnosti, ale veľmi pomaly a pôvodný objem hmoty sa po roku zmenší na nepatrnú vrstvičku finálnej úrodnej hmoty. Namiesto prehodenia môžeme celú hromadu, vrátane nedokompostovaných zvyškov, po čase rozprestrieť na záhon, zamulčovať slamou a do hniezd v slame v máji vysadiť tekvice a cukety. Kompostovací proces sa k veľkej radosti tekvicovitých rastlín urýchlene dokončí priamo na mieste, pod mulčom. A niet lepšej akcie ako dva za cenu jednej 🙂

Kompostový cyklus

Cyklus kompostu.
Zelený odpad nie je odpad a je ho škoda dávať do smetného koša a na skládky, :

  1. Vňať mrkvy je „zelený“ odpad.
  2. „Zelený odpad“ (vňať, šupky, ohrizky..) sú vhodné do kompostovacieho kontajnera.
  3. Červíky ako dážďovky a ďalšie malé zvieratá spracúvajú  zelený odpad na kompost.
  4. Kompostová zemina je výborná v zeleninovej záhrade ako hnojivo, pretože je plná výživy.
  5. V pôde plnej živín potom lepšie rastie mrkva a iná zelenina.
  6. Mrkvičky sú dobré na papkanie…

Zdroj obrázok: www.mille.horsens.dk/Affald/Kompost

Mini-záhradkár – zemina

Prišla jar a mnohí z nás sa vrhli na presádzanie rastlín a kvetov, prípadne na predpestovanie priesad zeleniny či byliniek.

Kúpila som si 3 sáčky zeminy (bežný izbový substrát, špeciálnu zeminu pre lepšiu klíčivosť semien a zmes do balkónových črepníkov). Už pri presýpaní hliny do jednotlivých kvetináčov a mini-parenísk prišlo prvé sklamanie z konzistencie zeminy – hlavnou zložkou bolo kokosové vlákno a niečo ako rašelina.
O dva dni, keď sa po celej izbe rojili stovky mušiek do kvetináčov pribudli žlté lepiace nástrahy – tie síce onedlho boli plné malých letcov ale stále ostalo dosť tých čo lietali. A po týždni v zemine namiesto nadvihujúcich sa klíčiacich rastliniek sa začali hmýriť malé húseničky….

Začala som teda zisťovať z čoho tá super kvalitná a drahá zemina je zložená a ako sa vyrába. Často býva hlavnou zložkou rašelina, kokosové vlákna, kompost z mestského zeleného odpadu a tie drahšie majú vyšší podiel ílovej zložky.

Každé mesto by malo mať zber zeleného odpadu ako pokosená tráva prípadne nepredané ovocie z obchodov. Keďže ovocie je striekané a trávniky odburinované chemikáliami, tie sa dostanú do kompostu.

Rozhodla som sa že si kvalitnú výživnú zeminu vyprodukujem sama – a to kompostovaním.

Muffiny s.č.200 z knihy Čokoláda

Ako svadobný dar som dostala úžasnú knihu: ČOKOLÁDA, jeden z receptov neustále robím a hlavne veľa mamičiek už chcelo po mne recept (fotka priamo z knihy):
A jedna fotka z môjho zošita:
Nákupný zoznam (najlepšie z LIDLa):

• 1 celé maslo (dávam ešte lyžicu navyše)
• 500g cukru (pridávam vanilkový)
• 2 lyžice medu
• 4 veľké vajcia (dávam aspoň 5 plus žĺtko)
• 150g kakao (dávam 100g toho z LIDLa alebo COOP-sú skoro čierne a 2lyžice GRANKA)
• 600g polohrubá múka
• sáčok kypr
• 360ml mlieka
• štipka soli
• 120g čoko- čipsov (dávam aspoň jednu čokoládu na varenie z LIDLa nakrájam na tenko + vianočné a veľkonočné čokofigúrky bez náplne)

• • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •
Moje malé obmeny a doplnenia
• • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •
• trochu rumu cca štamprlík (alebo aspoň arómy)
• vanilkovú esenciu (dávam mokka lyžičku)
• aspoň štipku škorice (dávam mokka lyžičku)
• orechy vlašské (mleté, drvené – ako kto rád), ale aj mandle ako drť
• bielu čokoládu (-príjemne zkaramelizuje)
• hrozienka (predtým namočené, najlepšie v rume) – tie ja nemám rada
• mrazené čučoriedky (nerozmačkajú sa pri miešaní a nespečú sa)

Maslo dám pred mixovaním na 30sekúnd do mikrovlnky (už v miske). Pridám cukor a med a nechám miešať. Potom pridávam po jednom „teplé“ vajcia (izbovej teploty). Až potom dám kakao a postupne pridávam múku a mlieko. Čokoládu dám nakoniec.

Robím to do malých šuhajdových košíčkov (pre dospelých sú to jednohubky a moje deti tie veľké rozbrblú). Na plnenie košíčkov cestom používam naberačku na zmrzlinu akú mali zmrzlinárky za našich detských čias (na odlepenie obsahu sa zmačknú ako nožnice a vo vnúti sa pohybuje taký prúžok).

Pečieme na 180 °C cca 20 minút – tie šuhajdové stačí 15min.

Orchidea na okne

Vyzerá to nádherne zvonku aj zvnútra – rozkvitnutá orchidea na okennej parapete. Nehovoriac o tom keď kvitne v zimnom období, alebo včasnom „jarnom počasí“. Ich nevšedná krása, rôzne tvary, predovšetkým pestré farby tropických orchideí ľuďom
navodia pocity krásy, tajomstva, exotickosti a záhadnosti.

Najčastejšie rozšírené a asi najmenej náročné sú orchidey Phalaenopsis po slovensky lišajovec. Táto obľúbená orchidea, ktorá má veľmi atraktívne kvety, rastie prirodzene ako epifytická rastlina v dažďových pralesoch Ázie, Novej Guiney a severnej Austrálie a má asi 60 rôznych druhov.

Ale treba dať pozor na pár chýb!

  1. Potrebujú veľa svetla – Phalaenopsisom väčšinou opadajú puky z dôvodu slabého svetla v zimnom období – treba mať Phalaenopsis v zimných mesiacoch čo najbližšie oknu, ale pozor! Rastlina sa nesmie v žiadnom prípade okna dotýkať.
  2. Umiestnenie – pozor na spálenie od priameho slnečného svetla, nikdy ju nedávajte na južné okno (alebo zatiente). okno na severe, východe je ideálne.
  3. Patria k teplomilným druhom – Dbajte, aby rastlinu neofúkol pri vetraní v zimných mesiacoch studený vzduch z vonku, vadí to nielen rastline, ale s veľkou istotou príde o kvety – preto pozor pri kúpe v zimných mesiacoch.
  4. Majú radi vlhkosť – ale nesmú stáť vo vode, ak polievate kvety prieliatím kvetináča vodou tak po 2 hodinách treba zvyšnú vodu vyliať a nechať dôkladne odkvapať.
  5. Zalievanie – všetky orchidey preferujú mäkkú odstátu vodu izbovej teploty najlepšie dažďovú, ak to nieje možné tak aspoň prevarte vodovodnú a nechajte vychladiť, prípadne zriedťe ju s destilovanou.
  6. Rosenie – treba rosiť ráno aby rastlina bola pred večerným poklesom teplôt suchá (kvôly chorobám a plesniam), nikdy nestriekame kvet ani do stredu orchidei – srdiečko musí byť vždy suché.
  7. Hnojenie – V lete a v čase kvetu hnojíme viac. Môžeme robiť viacerými spôsobmi: rozpúšťacie tyčinky do kvetináča. Každú 2-3 zálievku tekutým hnojivom naliatím do vlhkého substrátu alebo viac zriedeným tekutým hnojivom postrekom  na listy. Po presadení do nového substrátu rastlinu mesiac neprihnojujeme.
  8. Presádzanie – žiadne kvitnúce kvety sa nemajú presádzať. Volíme resp. namiešame si substrát podľa spôsobu polievania (ak len rastliny rosíme treba iné zloženie!). Pri presádzaní treba z orchidey odstrániť všetok starý substrát (pod tečúcou vodou), odstrániť hnijúce korene (rany dezinfikovať dreveným uhlím stačí to na grilovanie, alebo živočíšne uhlie z lekárne). Na spodok kvetináča na lepšie a súmerné presychanie obsahu kvetináča sa odpočúča dať drenáž z 1cm veľkých kúskov polystyrénu a až potom dať tenkú vrstvu substrátu na ktorú opatrne položíme korene ktoré zasypávame substrátom. Phalaenopsisy dávame do stredu kvetináča a rovnakej výšky ako boli predtým. Korene násilne nezatláčame! Pred presádzaním si nový substrát mierne navlhčíme, lebo po presadení nie je dobré rastlinu aspoň dva týždne zalievať, aby sme nechali zregenerovať prípadné poškodenia na koreňoch ktoré vznikli počas manipulácie. Po presadení rastlinu mesiac nehnojíme.
  9. Substrát – dajú sa kúpiť rôzne zmesy pre orchidey všade je základom drvená borovicová kôra.- Rozdrvené uhlie je vhodné primiešať aj do substrátu ako prevenciu pred chorobami. Orchidey žijú v symbióze s rašeliníkom, preto je dobré do substrátu pridať živý, zelený mach(nazbieraný v lese a od prímesí, chrobákov a hliny očistený!) – ten sa často nahrádza buď sušeným rašeliníkom alebo drobným molitanom (lebo aj postupne uvoľnuje potrebný dusík). Drobné kremičité kamienky, alebo keramzit (drží vlhkosť). Často sa

Botanické záhrady na Slovensku

Botanická záhrada je umelo vysadená záhrada, kde sa pestujú rastliny. Zbierky rastlín slúžia ako širšej verejnosti, tak aj pre štúdium a výučbu. Hlavnou úlohou všetkých botanických záhrad je ochrana genofondu rastlín. Väčšie botanické záhrady tiež plnia funkciu mestskej zelene. Úlohou záhrad je udržiavať živé zbierky a expozície a tým sa podieľať na ex situ ochrane planých i kultúrnych rastlín. Botanické záhrady sú často otvorené verejnosti, avšak nie je to pravidlom.

V botanickej záhrade sa pestujú domorodé aj cudzokrajné rastliny pre študijné, vedecké a ochranné účely a zvyčajne aj preto, aby boli sprístupnené verejnosti.

Zoznam botanických záhrad v SR

  • Botanická záhrada Univerzity Komenského, Bratislava
  • Botanická záhrada, Banská Štiavnica
  • Botanická záhrada Univerzity P.J. Šafárika Košice
  • Botanická záhrada pri SPU v Nitre, Nitra
  • Botanická Záhrada v Tatranskej Lomnici(najnovšia)
  • (Bývalá) Botanická záhrada Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Trnave

Arboréta na Slovensku

  • Lesnícke arborétum Kysihýbel, Banská Štiavnica
  • Arborétum Mlyňany SAV, Tesárske Mlyňany
  • Arborétum Borová hora, Zvolen, miestna časť Borová hora
  • Arborétum Liptovský Hrádok, Liptovský Hrádok

Botanické parky

  • Botanický park Lednické Rovne, Lednické Rovne
  • Botanický park Turčianska Štiavnička, Turčianska Štiavnička

Zoznam záhrad a arborét v ČR

Mnohé zaujímavé atrakcie sú neďaleko od hraníc a nakoľko jazyková bariéra ešte nie je tak veľká  často sú cieľom výletov pre Slovákov susedné Čechy, preto uvádzam aj zoznam záhrad, parkov a arborét v Čechách, tento zoznam prevzatý z českej wikipédie.

  • Bečov nad Teplou – Bečovská botanická záhrada, spravuje ZO ČSOP Berkut
  • Benešov – Školské botanická záhrada Benešov, spravuje VOŠ a SPŠ v Benešove
  • Bílá Lhota – Arborétum Bílá Lhota, pod vlastivedným múzeom Olomouc
  • Borotín – Arborétum Borotín
  • Boskovice – Arborétum Šmelcovna
  • Brno – Botanická záhrada a arboretum Mendelovej poľnohospodárskej a lesníckej univerzity v Brne
  • Brno – Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne
  • Brno – Centrum liečivých rastlín Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne
  • Dalovice – Botanická záhrada pri Strednej poľnohospodárskej škole Dalovice
  • Děčín – Botanická záhrada Děčín-Libverda, spravuje Stredná škola záhradnícka a poľnohospodárska AE Komers
  • Děčín – Arborétum Děčín-Libverda
  • Hradec Králové – Botanická záhrada liečivých rastlín Farmaceutickej fakulty UK
  • Hranice – Arborétum Strednej lesníckej školy v Hraniciach
  • Hrubá Skála – Arborétum Bukovina
  • Chudenice – Americká záhrada
  • Jablunkov – Park pľúcneho sanatória v Jablunkove, Odborný liečebný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb
  • Kostelec nad Černými lesy – Arborétum Kostelec nad Černými lesy, Česká poľnohospodárska univerzita v Prahe
  • Krstiny – Arborétum Křtiny
  • Liberec – Botanická záhrada Liberec
  • Mělník – Botanická záhrada pri Vyššej odbornej škole záhradnícke a Strednej záhradníckej škole Mělník
  • Nové Mesto na Morave – Mestské arborétum v Novom Meste na Morave
  • Olomouc – Botanická záhrada Olomouc, Univerzita Palackého, Prírodovedecká fakulta
  • Olomouc – Botanická záhrada Výstavisko Flora Olomouc
  • Ondřejov – Hvezdáreň a arborétum Ondřejov
  • Opava – Arborétum Nový Dvůr, Sliezske zemské múzeum
  • Ostrava – Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty Ostravskej univerzity
  • Ostrava – Zoologická záhrada Ostrava
  • Piesok – Arborétum Vyššej odbornej školy lesníckej a Strednej lesníckej školy B. Schwarzenbergra
  • Plzeň – Zoologická a botanická záhrada mesta Plzne
  • Plzeň – Arborétum Sofronka, VÚLHM, Plzeň
  • Praha – Botanická záhrada hl. m. Prahy
  • Praha – Kráľovská obora
  • Praha – Botanická záhrada Univerzity Karlovej, Prírodovedecká fakulta UK
  • Praha – Botanická záhrada SOŠ, SOU, OU a Učilište, Praha 9-Malešice
  • Prostějov – Botanická záhrada Petra Albrechta
  • Průhonice – Průhonický park, Botanický ústav AV ČR
  • Botanická záhrada a genofondové zbierky Chotobuz, Botanický ústav AV ČR, súčasť Průhonického parku
  • Průhonice – Dendrologická záhrada Průhonice, Výskumný ústav Silva Tarouci pre krajinu a okrasné záhradníctvo
  • Rakovník – Botanická záhrada Strednej poľnohospodárskej školy Rakovník
  • Řícmanice – Arborétum Řícmanice
  • Šluknov – Stredná lesnícka škola Sluknov, arborétum je na dvoch rozdielnym miestach
  • Štramberk – Botanická záhrada a arboretum Štramberk
  • Tábor – Botanická záhrada pri VOŠ a SZeŠ v Tábore
  • Teplice – Botanická záhrada Teplice
  • Třeboň – Zbierka vodných a mokraďových rastlín v areáli Třeboňského pracovisko Botanického ústavu AV ČR
  • Ústí nad Labem – Náučný botanický park, katedra biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity JE Purkyně v Ústí nad Labem
  • Vysoké Chvojno – Arborétum Vysoké Chvojno
  • Zákupy – Arborétum Nové Zákupy
  • Zlín – Zoologická záhrada Zlín
  • Žampach – Arborétum Žampach

Ako sa prebúdzajú lienky, motýle a čmeliaky?

Pomaly zliezol sneh, prichádza jar a z úkrytov pod kôrou, v lístí a hrabanke, v rozpadávajúcom sa dreve aj na pôdach opatrne vystrkujú tykadielka. Lienky, bystrušky, zlatoočká, čmeliaky a motýle sa prebúdzajú.

Ako prečkať zimu?

Niektoré druhy hmyzu, napríklad kobylky a sarančatá, ukryjú v lete do pôdy svoje vajíčka as prichádzajúcou zimou uhynú. Tiež v podobe lariev, schovaných v pôde alebo tlejúcimi dreve, môže hmyz prečkať zimu. Len niektoré druhy nepriaznivému obdobiu vzdorujú v dospelej podobe. Podľa skracovanie dňa spoznajú, kedy je čas uložiť sa k spánku, na jar ich prírodné hodiny opäť prebudia. Napríklad lienky a čmelie kráľovny sa môžu rozmnožovať až potom, čo prečkajú jednu zimu. Niektoré motýle od nás pred zimou odlietajú do teplých krajov. Medzi cestovateľov patria napríklad nočné lišajové. U nás zimujúce motýle sa k spánku často ukladajú už koncom leta.

Ako nezmrznúť?

Nevadí im, že chladom stuhnú a neprijímajú potravu. Horšie je, keď dlhé prsty mrazu dosiahnu až do ich úkrytu. Niektoré druhy hmyzu si dokážu v telovej tekutine tvoriť alkoholové látky, ktoré bránia ich premrznutiu. Alebo nechajú zmrznúť tekutinu medzi bunkami, zatiaľ čo bunky samotné zostanú nedotknuté. Hmyzí otužilci, ako niektoré srpice (blanokríly hmyz), sa môžu pohybovať aj na snehu, iné druhy mráz naopak zahubí.

Ako sa zahriať?

Citlivé termoreceptory, ktoré vnímajú teplotu okolia, nesie hmyz zvyčajne na tykadlách.

Drobotina, ktorú jar vytiahlo z úkrytov, sa vyhrieva na slniečku. Ale rána aj noci sú stále chladné. Telesná teplota bezstavovcov závisí na teplote okolia – napriek tomu ju mnohokrát dokážu aktívne zvýšiť, a to pohybom.

Svinky a mnohonožky začnú pobehovať tak rýchlo, že ich teplota oproti okoliu znateľne stúpne.
Chrobáky, vážky, nočné motýle či čmeliaky zvyšujú teplotu trasom svalov.
Spoločenský hmyz, ako včely a mravce, pohybom svalov vyhrievajú celú stavbu.

Na pohyb je však potrebná energia. Pre čmeliaky, motýle aj včely sú dobrodením jarné nektáronosné kvety narcisov, krókusov, snežienok, bledúľ, pečeňovník trojlaločný, blyskáča, zádušník brečtanovitý, podbeľ, púpavy, bazy, vŕb, ovocných drevín a ďalších rastlín, ktoré môžu krášliť našu záhradu.

Autorkou Jana Bucharová na www.ireceptar.cz/zvirata/hmyz-a-bezobratli/jak-se-probouzeji-slunecka-motyli-a-cmelaci/