Archív kategorií: kvety

Pivo pre orchideu

Napísané , autor:

Čas od času je dobré orchideám utrieť listy od prachu (prípadne škvŕn od vody z rosenia listov). Dajú sa kúpiť špeciálne vlhčené obrúsky na listy rastlín – na ošetrenie listov všetkých druhov orchideí a izbových rastlín.

Napríklad od výrobcu Forestina.cz sa dá kúpiť 15ks obrúskov v uzatváracom sáčku za cca 3,5€. Obrúsok na listoch vytvára antistatický povlak – zabraňuje tak usadzovaniu prachu. Odstraňuje z listov vápenaté škvrny. Vďaka obsiahnutému hnojivu rastlinu čiastočne vyživujú. Zanechávajú prirodzene hodvábny a zdravý lesk.
Zloženie: menej ako5% aniónových tenzidov, parfum,methylisothiazolinon, benzisothiazolinon, oktylizothiazolinon, fenoxyetanol, močovina

Po jednom balené vlhčené obrúsky od Floria.cz stoja cca 0,5€. sú určené na zvýšenie dekoratívneho vzhľadu listov, obsahujú živiny a včelí vosk. Tento obrúsok taktiež čistí listy od vápenných škvŕn, vytvára antistatický povlak, pôsobí ako hnojivo – čiastočne vyživí (nenahrádza základnú výživu) a obsahuje včelí vosk – zvyšuje lesk listov a je prevenciou proti škodcom.

Ak nechceme kupovať drahé chemické prípravky môžme ísť bio-cestou a obzrieť sa v komore resp. chladničke. Určite nájdeme nejaké pivo.

Na tento účel si pripravíme roztok zo sladového piva v pomere 1ml na jeden liter prevarenej odstátej vody (môže byť len zálievková). Do roztoku namočíme papierový obrúsok (prípadne odličovací vatový tampón) potom listy utierame. Zbavíme tak orchidey prachu, pridáme lesk a ešte im dodáme vitamíny B a D.

Voňavá orchidea Miltonia

Napísané , autor:

Aj tento rod orchideí má rád chlad. A navyše jeho kvety voňajú.

Okienko z literatúry: Miltonia (Lindl.)

Rod Miltonia zahŕňa cca 20 epifyticky rastúce orchideje pôvodom z horských oblastí strednej a južnej Ameriky.

Základné rozdelenie, z hľadiska nárokov na pestovanie, je na „brazilské“ a „kolumbijské“ typy v prípade pestovania čistých botanických druhov. Pokiaľ sa jedná o hybridy, potom sa väčšinou odporúča použiť kompromis medzi nárokmi týchto dvoch skupín.

Nároky „brazilských“ druhov – (Milt.candida, Milt.clowesii, Milt.flavescens, Milt.spectabilis a ďalšie) Teploty temperované, neznášajú priame slnečné osvetlenie a výrazné kolísanie medzi dennou a nočnou teplotou (nad 7 °C).

Nároky „kolumbijských“ druhov – (Milt.vexillaria, Milt.endresii, Milt.roezlii, Milt.warscewiczii atď.) Jedná sa o známe sirôtkové orchideje – Miltonopsis. Teploty chladnejšie ako predchádzajúca skupina, polotienisté až tienisté stanovisko, sú tolerantnejšie na kolísanie medzi dennou a nočnou teplotou.

Nároky „hybridov“ – prevažne sa jedná o hybridy medzidruhové vnútri rodu Miltonia, alebo hybridy medzirodové s rodmi príbuznými (Brassia, Odontoglossum, Oncidium, Rodriguezia, Trichopilia a ďalšie) Tieto hybridy sa väčšinou vyznačujú nižšími nárokmi na kultiváciu a sú tolerantnejšie voči kolísaniu teplôt, presušeniu substrátu, nedostatkom hnojenia apod. naďalej však zostáva potreba chrániť pred priamym slnečným svitom. Osvetlenie má byť dostatočné, ale nepriame tj. aspoň pohyblivý polotieň.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Teploty temperované (20-24 ° C), chladnejšie (17-19 ° C), ani v noci by teplota nemala klesnúť pod 15 ° C. Dostatok nepriameho slnečného svetla. Niektoré druhy neznášajú prievan.

Zálievka: by sa mala vykonávať citlivo podľa použitého substrátu pre pestovanie – rastlina nesmie byť príliš premočená, medzi jednotlivými zálievkami by mal substrát preschnúť (inak je tu nebezpečenstvo zahnívania koreňov a následné uhynutie celej rastliny).

Rastliny kvitnú prevažne veľmi skoro na jar (február-marec), v pomere k rastline veľkými kvetmi pripomínajúcimi sirôtky. Kvety sú na stredne dlhej stopke umiestnené v dvoch radoch, voňajú, postupne kvitnú a sú veľmi dekoratívne na rastline.

Hnojenie:
Do každej cca tretej zálievky pridáme trochu tekutého hnojiva pre kvety, ale koncentrácia hnojivej zálievky by nemala presiahnu 0,2% (všeobecne sú korene orchideí veľmi citlivé na zvýšené koncentrácie solí v substráte a rastliny sa ľahšie vyrovnávajú s miernym nedostatkom živín ako s nadbytkom vyzrážaným do solí).

Presadzovanie:
Presadzujeme ak je substrát už rozložený, rastlina prerastená, alebo pre zlepšenie stavu. Substrát dostatočne presychajúci (kôra, molitan, polystyrén, sphagnum) niekedy aj trochu listovky. Kvetináče primerané, radšej menšie. Vhodné pre pestovanie v izbových podmienkach, ale nie sú vhodné k rezu z dôvodu krátkej trvanlivosti kvetov po odrezaní.

Orchidea Vanda

Napísané , autor:

Pri výbere mena pre bábätko som pozerala aj význam mena no a Vanda ma zaujalo, má poľský pôvod, význam je nejasný a najpravdepodobnejšie ide o ženský tvar domácej podoby slovanského mena Václav (znamená „viac slávny“). Vandy majú vždy okolo seba akúsi „auru“, resp. vibrácie spôsobujúce zneistenie ich okolia. Meniny majú siedmy februárový deň.

Pri hľadaní významu ženského mena som vygúglila že existuje aj orchidea rodu Vanda, a tak ako všetky orchidee aj táto oplýva neskutočnou krásou.

Okienko z literatúry: Vanda (Jones)

Orchideje rodu Vanda pochádzajú z monzúnovej oblasti Ázie. Je opísaných asi 70 botanických druhov, teplomilných až temperovaných.

Rastú epifyticky, terestriálne, petrofyticky. Rast majú monopodiálny, vytvárajúci akoby kmienok husto olistený kožovitými listami. Z úžľabia listov vyrastajú v dolnej časti dekoratívne vzdušné korene, v hornej časti potom strapcovité kvetenstvo rôznych farieb. Korene sú schopné prijímať vlhkosť aj výživu iba zo vzduchu a jeho vlhkosti.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Vzhľadom k svojej schopnosti prijímať vlahu a živiny koreňmi, ktoré nemusia byť v substráte, možno ich pestovať zavesené v košíčkoch z drevených priečok s veľmi malým množstvom priepustného substrátu, alebo aj bez neho. Vyžadujú celoročne teplé stanovisko s veľkým dostatkom svetla.

V juhovýchodnej Ázii stále vznikajú nové úspešné hybridy v rámci rodu, ale aj medzi ostatnými rodmi, hlavne Ascocentrum, Arachnis atď. Tým sa farebná škála rozširuje a môžeme vidieť prekrásne kvety farieb červenej, ružovej, žltej, modrej, bielej, zelenej a ich kombinácie s rôznou pigmentáciou.

Hybridné Vandy vynikajú svojou robustnosťou a krásou kvetov. Ako substrát je vhodná kombinácia dreveného uhlia, hrubej kôry s trochou sphagna alebo vláknitej rašeliny.
Príbuzným rodom s rovnakými nárokmi a spôsobom pestovania sú aj rody Ascocentrum, Rhynchostylis, Arachnis aj ďalšie monopodiálne vandovité orchideje z rovnakej oblasti a často používané do mezirodových krížení s Vandou. Vyznačujú sa menšou veľkosťou rastlín, ktoré odovzdávajú potomstvu a skorším kvitnutím (Vanda od opelenia kvitne až v 8-12 roku, Ascocentrum prípadne Ascovanda v 4-5 roku).

Hnojenie:
Rastliny rodu Vanda nie sú náročné na prihnojovanie a preto stačí raz za mesiac 0,1% roztok kvapalného hnojiva a rastliny ním zaliať, alebo menšie na niekoľko minút ponoriť. Ak sú pestované s malým, alebo zanedbateľným množstvom substrátu, je potrebné ich častejšie zahmlievať, ale na noc by nemala vody zostať v pazuchách listov. Ak sa dostatočne aklimatizujú, sú potom viac odolné proti chorobám a škodcom, ako väčšina ostatných orchideí.

Presádzanie:
Presádzame veľmi málo, radšej volíme v prípade potreby vloženie malého košíčka do väčšieho, aby nedošlo k väčšiemu poškodeniu koreňov. Väčšie rastliny na miestach po odkvitnutí niekedy vytvárajú nové malé rastlinky, ktoré necháme narásť do veľkosti 5-7 cm s dostatkom koreňov a potom ich opatrne oddelíme. Ranu po oddelení necháme dostatočne zaschnúť, alebo zasypeme pomletým dreveným uhlím a samostatne zasadíme.

U prerastenej rastliny môžeme tiež oddeliť vrchol (minimálne s 10-timi listami) a zasadiť. Spodná časť potom znovu obrastie väčšinou viac novými rastlinami, z ktorých jednu najsilnejšiu necháme a ostatné môžeme opäť oddeliť.

Orchidea v cene nového auta

Napísané , autor:

Asi najväčší skvost v botanickej záhrade v Košiciach je aj najdrahšia orchidea na svete druhu:

Črievičkovec Rothschildianov (Paphiopedilum rothschildianum).

V košickej botanickej záhrade majú v zbierke orchideí až dva exempláre tohto črievičkovca, pričom hodnota jedného sa pohybuje okolo 4000 eur.
Kvitne začiatkom zimy ešte pred Vianocami.

Orchidea do chadnej miestnosti

Napísané , autor:

Mnoho laikov kupuje kvety a v obchodných reťazcoch typu, Carrefour, Lidl, Kaufland, Tesco,.. a keď zbadajú akciu, tak kúpia kvet ktorý vôbec nepoznajú. Alebo keď ideme niekomu gratulovať a vieme že na okne má ešte miesto na ďalšiu rozkvitnutú orchideu tak vezmeme niečo z regálu. a pritom ani netušíme že, nie všetky druhy orchideí majú radi teplo.

Chladnomilné orchideje?

Medzi chladnomilné druhy orchideí sú radené rody: Miltonopsis, Dendrobium, Cymbidium, Oncidium (niektoré druhy), Zygopetalum a Coelogyne. Ako ich úspešne pestovať?

Pestovanie chladnomilných orchideí

Svetlo a teplo
Orchidey majú rady svetlo, ale nie priame slnko. Väčšine bežne pestovaným druhom chladnomilných orchideí vyhovuje teplota od 16 do 18 ° C, temperovaným druhom orchideí potom teploty od 19 do 22 ° C. V zime by nemala teplota pri pestovaní orchideí klesnúť pod 10 ° C.

Zálievka a vzdušná vlhkosť
Orchidey zalievame opatrne, pretože neznášajú premočenie. Pred ďalšou zálievkou sa radšej prstami presvedčíme, či je povrch zeminy v kvetináči suchý. Na zalievanie sa používa iba mäkká, odstáta voda izbovej teploty najlepšie teplá. Ak pestujeme rastlinu v zime v chlade, obmedzíme zálievku. Vzdušná vlhkosť by sa mala pohybovať okolo 60%.
Tip:
Zálievku aj prípadné rosenie vykonávajte u orchideí v zimnom období vždy ráno – kým nastane nočné ochladenie, rastlina musí uschnúť!

Pestovateľský substrát
Je vhodné použiť špeciálny substrát pre pestovanie orchideí, ktorý môžeme zakúpiť vo väčších záhradníckych centrách. Môžeme si ho pripraviť aj sami z 1 dielu jemne mletých koreňov papradia, 1 dielu jemne drveného machu, 1 dielu ľahkej kyprej drnovky a 1 dielu listovky.

Hnojenie
Od marca do septembra rastliny 1x za 14 dní prihnojujeme špeciálnymi tekutými hnojivami pre orchideje, ktoré neobsahujú vápno.

Presádzanie
Rastliny presádzame len v prípade, že korene vyčnievajú z kvetináča a rastlina zle rastie. Všetky orchideje zle znášajú presádzanie. Orchidey zvyčajne presádzame najskôr po 3 až 4 rokoch, aby kvetina dobre rástla. Kvetináč však nesmie byť príliš veľký.

Orchidea pre začiatočníka Phalaenopsis

Napísané , autor:

Kvietky čeľade vstavačovité (lat. Orchidaceae) teda neformálne orchidey zahrňujú vyše 800 – 1000 opísaných rodov a 25–30 000 druhov. A okrem botanických druhov je známych vyše 100 000 rôznych kultivarov a hybridov. Rastliny tejto čeľade sa vyznačujú značnou genetickou nestálosťou, čo umožňuje medzidruhové a dokonca medzirodové kríženie. Hybridy sú medzi pestovateľmi veľmi populárne a neustále vytvárajú nové formy.

Ale ktoré sú vhodné pre začínajúcich pestovateľov?

Teda ktoré znesú drobné prešľapy pri ich pestovaní?
Jednoznačne rod. Phalaenopsis = lišajovec (slovenský názov). Obľubujú teploty bežného bytu a vyhovuje im svetlo na správne zvolenej parapete okna. Ale predovšetkým majú najširšiu škálu farieb, tvarov a variácií kvetov.

Okienko z literatúry: Phalaenopsis (Bl.)

Tieto snáď najznámejšie epifytické orchideje sa vyskytujú v počte asi 70 druhov v ázijských trópoch. Ich rastlinné telá nemajú pahľuzy a sú tvorené niekoľkými jazykovými listami. Kvety kruhovitého alebo hviezdicovitého tvaru sú sfarbené celou škálou farieb. Sú veľmi trvanlivé, po odkvitnutí kvetný stvoly často opäť kvitnú, takže po veľkú časť roka stále je čo obdivovať.

Vzhľadom ku krátkej dobe od opeľovania do kvetu, bolo vyšľachtené obrovské množstvo hybridov vo veľkej škále farieb, a to aj krížením s rodom Doritis (Doritaenopsis).

Kultivačné podmienky všeobecne:

Tento rod má malé nároky na svetlo, teda môžeme rastliny umiestniť na parapet východného, západného alebo severného okna s pritienením v lete alebo v jeho blízkosti, ale vyššie požiadavky na teplotu, kde vyhovuje celoročne teplota 20 – 25 ° C.

Vyžaduje mierne častú zálievku a znáša občasné rosenie, ale len za predpokladu, že na noc sú rastliny (hlavne v pazuchách listov) úplne suché. Pri premočení súčasne s poklesom teploty sú mäkké listami náchylné na hubové choroby a môže dôjsť až k úhynu rastliny.

Tento rod je veľmi rozšírený a často sa pestuje v izbových podmienkach. Obľúbený pre svoju nenáročnosť, ľahké a dlhotrvajúce kvitnutie. Obrovské množstvo stále nových a nových hybridov dáva nespočetné množstvo veľkostí, tvarov a kombinácií farieb.

Od výsevu do kvitnutie je možné vypestovať rastlinu už za 3 roky. To je tiež dôvod možnosti rýchleho obmieňania a zdokonaľovania jednotlivých hybridov. Meristemové množenie je u tohto rodu trochu zložitejšie a menej používané, snáď len extra klony a materské rastliny stoja za túto námahu.

Hnojenie:
Phalaenopsis je nenáročný a hnojenie stačí v slabej koncentrácii 0,1% tekutého hnojiva raz za mesiac. Vegetačný pokoj nie je a po odkvitnutí je možné kvetný stvol len skrátiť aby znovu vyhnal z bočných očiek a predĺžil tým dobu kvitnutia druhotným kvetným stvolom.

Presádzanie:
Pre Phalaenopsis je vhodný substrát pre epifyty s dobrou drenážou na dne kvetináča. Pestuje sa takmer výlučne v kvetináčoch, len niekoľko vzácnych botanických druhov možno pestovať aj na bloku. Presádza sa len v prípade rozloženého substrátu alebo nedostatočnej veľkosti kvetináča.

Vegetatívne množenie možno ovplyvniť len pomocou chemikálií použitých na kvetnom stvole u očiek, alebo náhodným vyrašením adventívnych (spiacich) očiek kvetného stvolu, prípadne u koreňovej bázy. Vznikajú tzv. Keiko rastlinky, ktoré majú všetky znaky rodičovskej rastliny.

Epifytické rastliny

Napísané , autor:

Epifytické izbové rastliny – čo to je?

POUČKA: Slovo epifyt pochádza na gréckych slov: epi – (na) a phyton (rastlina).
Epifytické rastliny používajú hostiteľskú rastlinu (strom) len ako oporu a nezískavajú z nej žiadne živiny.
Nejde teda o parazitický ale ani symbiotický vzťah.

Epifytické rastliny sú časté v tropických dažďových lesoch, prichytávajú sa ku kmeňom i konárom stromov krátkymi, pevnými a silnými koreňmi. Živia sa tzv. „rastlinným humusom“, ktorý sa atmosférickými zrážkami hromadí v trhlinách kôry.
Vodu dokážu tieto rastliny prijímať zo vzdušnej vlhkosti, ktorá býva až 100%.

Najznámejší zástupcovia epifytických izbových rastlín

Aechmea, Asplenium, Davallia, Guzmania, Platycerium, Rhipsalis, Vrisea či epifytické tilandsie a epifytické orchidey.

Aechmea fulgens, fasciata

Aechmea pochádza zo strednej a Južnej Ameriky. Najviac jej vyhovuje normálna izbová teplota okolo 23 °C, ale znesie aj teplotu až okolo 29 °C. Staršie rastliny majú radšej chladnejšie miesta, o teplote okolo okolo 18 °C. Teplota by nikdy nemala klesnúť pod 15ºC.

Najideálnejším stanovišťom pre pestovanie aechmea je tienisté a pokojné miesto. Rastlina je veľmi náchylná na prievan! Aechmea potrebuje vysokú vlhkosť vzduchu (až 85%), preto rastlinu často rosíme.

Guzmania minor – Guzmán

Guzmania minor pochádza zo strednej a Južnej Ameriky, z čoho vyplýva, že má rada teplo. Najviac jej vyhovuje normálna izbová teplota okolo 23 °C, ale znesie aj teplotu až okolo 29 °C. Staršie rastliny majú radšej chladnejšie miesta, o teplote okolo okolo 18 °C. Teplota by každopádne nikdy nemala klesnúť pod 15 °C.

Najideálnejším stanovišťom pre pestovanie Guzmánia je tienisté a pokojné miesto. Rastlina je veľmi náchylná na prievan! Guzmania minor potrebuje vysokú vlhkosť vzduchu (až 85%), preto rastlinu často rosíme.

Asplenium Nidus – slezinník

Slezinník patrí medzi paprade a pochádza z tropických dažďových lesov severnej Austrálie. Vlákna slezinník sa predtým používala ako liek, odtiaľ tiež pochádza ich meno odvodené na gréčtiny – liek na slezinu. Slezinník musí mať stanovište dostatočne svetlé, chránené pred priamym slnečným žiarením.

Môže byť aj v ľahkom polotieni. Ideálna je teplota okolo 20 ° C. Pri vyššej teplote musíme zabezpečiť vysokú vzdušnú vlhkosť. V zime by teplota nemala klesnúť pod 15 ° C

Vrisea splendens

Vrisea splendens pochádza zo strednej a Južnej Ameriky. Najviac jej vyhovuje normálna izbová teplota okolo 23 ° C, ale znesie aj teplotu až okolo 29 ° C. Staršie rastliny majú radšej chladnejšie miesta o teplote okolo okolo 18 ° C. Teplota by nikdy nemala klesnúť pod 15º C.

Najideálnejším stanovišťom pre pestovanie vrisei je tienisté a pokojné miesto. Rastlina je veľmi náchylná na prievan! Vrisea splendens potrebuje vysokú vlhkosť vzduchu (až 85%), preto rastlinu často rosíme.

Parožnatka (Platycerium)

Platycerium čiže parožnatka voľne rastie v Indii, Číne a Austrálii. Táto veľmi nezvyčajná papraď pôsobí veľmi dominantne. Platycerium má dva druhy listov. Dekoratívne listy sa nazývajú tiež ferilné.
Tieto dekoratívne listy, ktoré vyzerajú ako sobie parožie nesú na sebe výtrusy, ktorými sa papraď rozmnožuje. Tieto paprade dosahujú výšky až jedného metra. Druhé listy, ktorými je rastlina prichytená ku kôre sa nazývajú sterilné.

Platycerium rastie pomerne pomaly. Parožnatka vyžaduje jasné rozptýlené svetlo a bežnú izbovú teplotu okolo 20 – 25 °C.

Nočná orchidea Bulbophyllum nocturnum

Napísané , autor:

Bulbophyllum nocturnum je druh epifytickej orchidey, ktorá rastie v v dažďových pralesoch New Britain patriacej k Novej Guinei, v nadmorskej výške 240 až 300 metrov (790 – 980 stôp). Bola popísaná v roku 2011, a je známa ako prvý druh orchidey, ktorá kvitne  počas jednej noci, a uzavrie svoje kvety v priebehu rána.

Popis

Bulbophyllum nocturnum má listy až 6,2 cm (2,4 palca) dlhé a 3,2 cm (1,3 palcov) široké. Kvitnúce stonky sú len 5 mm dlhé na nich kvetenstvo obsahuje jednu kvetinu. Kvety sú asi 2 cm (0,8 palca) dlhé, s „žltkasto zeleným“ kalichom, s červeným odtieňom v blízkosti základne; pysk je tmavo červený, zatiaľ čo tyčinky „žlté zafarbené do červena“; okvetné lístky sú sivasté.

Predpokladá sa, že B. nocturnum je jediný druh orchidey kvetnúci počas noci.

Ďalšie druhy orchideí, Dendrobium amboinense, niekedy otvorí svoje kvety o polnoci a zavrie ich pred poludním, zatiaľ čo iné zdroje uvádzajú, že jej kvetysa otvoria na úsvite. Zostáva neisté, ako je B. nocturnum opeľovaný, pretože kvet je tak krátko otvorený.

Bulbophyllum je najväčší rod v rodine Orchidaceae, a jeden z najväčších rodov kvitnúcich rastlín. B. sect. Epicrianthes je časť rodu zahŕňajúci 38 druhov, z ktorých 18 sú endemické na Novej Guinei. Kvety v tejto časti boli opísané ako „bizarné“, s príveskami z okvetných lístkov často spojených s dlhými, jemnými stonkami a prívesky pripomínajú formy slizu, ako Arcyria a Stemonitis.

Kríženec orchideí Cambria

Napísané , autor:

Cambria orchidea je hybridná, s nádherným farbami, pre ktoré sa stáva veľmi populárnou. Jej pestovanie nie je príliš ťažké, pestujú sa pri priemernej teplote vo väčšiny domácností. Sú tiež známe ako Beallara orchidey, a jeho rodičmi sú Odontoglossum, Cochlioda Lindl, Brassias, Miltonias a Oncidiums.

Cambria je obchodný názov pre medzirodových krížencov medzi týmito rodmi orchideí, patriaci do čeľade Orchidaceae, podčeľade Epidendroideae, a podkmeňov Cymbidieaetribe, Oncidiinae a to:

  • Odontoglossum, Kunth 1816
  • Oncidium, Sw.
  • Miltonia, Lindl. 1837
  • Cochlioda, Lindl. 1853
  • Brassia, R. Br. 1813

V roku 1911 pán Charles Vuylsteke vytvoril prvý hybrid orchideje medzi Odontoglossum crispum x Miltonia x Cochlioda noetzliana nazývaná Vuylstekeara v jeho počesť.

Asi o desať rokov neskôr krížením Vuylstekeara a Odontoglossum Clonius sa objavil Vuylstekeara Cambria Plush, vydaný Kráľovskej záhradníckej spoločnosti a Americkej Orchid spoločnosti.

Od tej chvíle bolo vytvorených veľa nádherných krížencov a termín Cambria sa v súčasnej dobe používa pre veľkú skupinu hybridných orchideí s krásnymi strakatými a pestrofarebnými kvetmi.

Charakteristika
Orchidey Cambria  majú úplne pretiahnuté pahľuzy, z ktorých sa rozvíjajú listy a dlhé kvetinové stonky. Kvetenstvo má tri až sedem kvetov. Na konci obdobia kvitnutia orchidea vytvára novú pahľuzu, môže vytvoriť novú rastlinu.

Tieto vždyzelené orchidey môžu mať kvety so širokou škálou farieb a tvarov. Obvykle sú veľké a hýria nádhernými farbami, veľmi sýte, tmavo červené, fialové alebo oranžové, rôzne škvrnité s bielou.

Cambrie kvitnú na jar, v lete a na jeseň, v závislosti od podmienok prostredia. Tieto rastliny sú veľmi rozšírené a veľmi ľahko sa pestujú.

Puky kvetov na orchidei opadali

Napísané , autor:

Zalievam, hnojím, premiestňujem, starám sa o ich blaho všemožne sa snažím, aby mi orchideje vykvitli, a keď sa už konečne objavili puky tak všetky zrazu ožltli, uschli a odpadli.

PREČO?

Samozrejme možností je viac:

  • orchidea bola premiestnená a tým bola oslabená (všetky svoje sily vynaložila prispôsobeniu sa)
  • v blízkosti boli jablká či iné ovocie, ktoré pri zrení produkujú etylén, to má tiež za následok opad pukov.
  • Phalaenopsisom väčšinou opadajú puky z dôvodu slabého svetla v zimnom období – mať Phalaenopsis počas zimy pri okne, ale nesmie sa ho dotýkať. Pozor pri vetraní na chlad.
  • rosenie – pozor, aby sa voda nedostala na kvety, lebo iste zvädnú a následne opadajú.