Archívy autora: janahu

Orchidea Vanda

Napísané , autor:

Pri výbere mena pre bábätko som pozerala aj význam mena no a Vanda ma zaujalo, má poľský pôvod, význam je nejasný a najpravdepodobnejšie ide o ženský tvar domácej podoby slovanského mena Václav (znamená „viac slávny“). Vandy majú vždy okolo seba akúsi „auru“, resp. vibrácie spôsobujúce zneistenie ich okolia. Meniny majú siedmy februárový deň.

Pri hľadaní významu ženského mena som vygúglila že existuje aj orchidea rodu Vanda, a tak ako všetky orchidee aj táto oplýva neskutočnou krásou.

Okienko z literatúry: Vanda (Jones)

Orchideje rodu Vanda pochádzajú z monzúnovej oblasti Ázie. Je opísaných asi 70 botanických druhov, teplomilných až temperovaných.

Rastú epifyticky, terestriálne, petrofyticky. Rast majú monopodiálny, vytvárajúci akoby kmienok husto olistený kožovitými listami. Z úžľabia listov vyrastajú v dolnej časti dekoratívne vzdušné korene, v hornej časti potom strapcovité kvetenstvo rôznych farieb. Korene sú schopné prijímať vlhkosť aj výživu iba zo vzduchu a jeho vlhkosti.

Kultivačné podmienky všeobecne:

Vzhľadom k svojej schopnosti prijímať vlahu a živiny koreňmi, ktoré nemusia byť v substráte, možno ich pestovať zavesené v košíčkoch z drevených priečok s veľmi malým množstvom priepustného substrátu, alebo aj bez neho. Vyžadujú celoročne teplé stanovisko s veľkým dostatkom svetla.

V juhovýchodnej Ázii stále vznikajú nové úspešné hybridy v rámci rodu, ale aj medzi ostatnými rodmi, hlavne Ascocentrum, Arachnis atď. Tým sa farebná škála rozširuje a môžeme vidieť prekrásne kvety farieb červenej, ružovej, žltej, modrej, bielej, zelenej a ich kombinácie s rôznou pigmentáciou.

Hybridné Vandy vynikajú svojou robustnosťou a krásou kvetov. Ako substrát je vhodná kombinácia dreveného uhlia, hrubej kôry s trochou sphagna alebo vláknitej rašeliny.
Príbuzným rodom s rovnakými nárokmi a spôsobom pestovania sú aj rody Ascocentrum, Rhynchostylis, Arachnis aj ďalšie monopodiálne vandovité orchideje z rovnakej oblasti a často používané do mezirodových krížení s Vandou. Vyznačujú sa menšou veľkosťou rastlín, ktoré odovzdávajú potomstvu a skorším kvitnutím (Vanda od opelenia kvitne až v 8-12 roku, Ascocentrum prípadne Ascovanda v 4-5 roku).

Hnojenie:
Rastliny rodu Vanda nie sú náročné na prihnojovanie a preto stačí raz za mesiac 0,1% roztok kvapalného hnojiva a rastliny ním zaliať, alebo menšie na niekoľko minút ponoriť. Ak sú pestované s malým, alebo zanedbateľným množstvom substrátu, je potrebné ich častejšie zahmlievať, ale na noc by nemala vody zostať v pazuchách listov. Ak sa dostatočne aklimatizujú, sú potom viac odolné proti chorobám a škodcom, ako väčšina ostatných orchideí.

Presádzanie:
Presádzame veľmi málo, radšej volíme v prípade potreby vloženie malého košíčka do väčšieho, aby nedošlo k väčšiemu poškodeniu koreňov. Väčšie rastliny na miestach po odkvitnutí niekedy vytvárajú nové malé rastlinky, ktoré necháme narásť do veľkosti 5-7 cm s dostatkom koreňov a potom ich opatrne oddelíme. Ranu po oddelení necháme dostatočne zaschnúť, alebo zasypeme pomletým dreveným uhlím a samostatne zasadíme.

U prerastenej rastliny môžeme tiež oddeliť vrchol (minimálne s 10-timi listami) a zasadiť. Spodná časť potom znovu obrastie väčšinou viac novými rastlinami, z ktorých jednu najsilnejšiu necháme a ostatné môžeme opäť oddeliť.

Orchidea v cene nového auta

Napísané , autor:

Asi najväčší skvost v botanickej záhrade v Košiciach je aj najdrahšia orchidea na svete druhu:

Črievičkovec Rothschildianov (Paphiopedilum rothschildianum).

V košickej botanickej záhrade majú v zbierke orchideí až dva exempláre tohto črievičkovca, pričom hodnota jedného sa pohybuje okolo 4000 eur.
Kvitne začiatkom zimy ešte pred Vianocami.

Orchidea do chadnej miestnosti

Napísané , autor:

Mnoho laikov kupuje kvety a v obchodných reťazcoch typu, Carrefour, Lidl, Kaufland, Tesco,.. a keď zbadajú akciu, tak kúpia kvet ktorý vôbec nepoznajú. Alebo keď ideme niekomu gratulovať a vieme že na okne má ešte miesto na ďalšiu rozkvitnutú orchideu tak vezmeme niečo z regálu. a pritom ani netušíme že, nie všetky druhy orchideí majú radi teplo.

Chladnomilné orchideje?

Medzi chladnomilné druhy orchideí sú radené rody: Miltonopsis, Dendrobium, Cymbidium, Oncidium (niektoré druhy), Zygopetalum a Coelogyne. Ako ich úspešne pestovať?

Pestovanie chladnomilných orchideí

Svetlo a teplo
Orchidey majú rady svetlo, ale nie priame slnko. Väčšine bežne pestovaným druhom chladnomilných orchideí vyhovuje teplota od 16 do 18 ° C, temperovaným druhom orchideí potom teploty od 19 do 22 ° C. V zime by nemala teplota pri pestovaní orchideí klesnúť pod 10 ° C.

Zálievka a vzdušná vlhkosť
Orchidey zalievame opatrne, pretože neznášajú premočenie. Pred ďalšou zálievkou sa radšej prstami presvedčíme, či je povrch zeminy v kvetináči suchý. Na zalievanie sa používa iba mäkká, odstáta voda izbovej teploty najlepšie teplá. Ak pestujeme rastlinu v zime v chlade, obmedzíme zálievku. Vzdušná vlhkosť by sa mala pohybovať okolo 60%.
Tip:
Zálievku aj prípadné rosenie vykonávajte u orchideí v zimnom období vždy ráno – kým nastane nočné ochladenie, rastlina musí uschnúť!

Pestovateľský substrát
Je vhodné použiť špeciálny substrát pre pestovanie orchideí, ktorý môžeme zakúpiť vo väčších záhradníckych centrách. Môžeme si ho pripraviť aj sami z 1 dielu jemne mletých koreňov papradia, 1 dielu jemne drveného machu, 1 dielu ľahkej kyprej drnovky a 1 dielu listovky.

Hnojenie
Od marca do septembra rastliny 1x za 14 dní prihnojujeme špeciálnymi tekutými hnojivami pre orchideje, ktoré neobsahujú vápno.

Presádzanie
Rastliny presádzame len v prípade, že korene vyčnievajú z kvetináča a rastlina zle rastie. Všetky orchideje zle znášajú presádzanie. Orchidey zvyčajne presádzame najskôr po 3 až 4 rokoch, aby kvetina dobre rástla. Kvetináč však nesmie byť príliš veľký.

Orchidea pre začiatočníka Phalaenopsis

Napísané , autor:

Kvietky čeľade vstavačovité (lat. Orchidaceae) teda neformálne orchidey zahrňujú vyše 800 – 1000 opísaných rodov a 25–30 000 druhov. A okrem botanických druhov je známych vyše 100 000 rôznych kultivarov a hybridov. Rastliny tejto čeľade sa vyznačujú značnou genetickou nestálosťou, čo umožňuje medzidruhové a dokonca medzirodové kríženie. Hybridy sú medzi pestovateľmi veľmi populárne a neustále vytvárajú nové formy.

Ale ktoré sú vhodné pre začínajúcich pestovateľov?

Teda ktoré znesú drobné prešľapy pri ich pestovaní?
Jednoznačne rod. Phalaenopsis = lišajovec (slovenský názov). Obľubujú teploty bežného bytu a vyhovuje im svetlo na správne zvolenej parapete okna. Ale predovšetkým majú najširšiu škálu farieb, tvarov a variácií kvetov.

Okienko z literatúry: Phalaenopsis (Bl.)

Tieto snáď najznámejšie epifytické orchideje sa vyskytujú v počte asi 70 druhov v ázijských trópoch. Ich rastlinné telá nemajú pahľuzy a sú tvorené niekoľkými jazykovými listami. Kvety kruhovitého alebo hviezdicovitého tvaru sú sfarbené celou škálou farieb. Sú veľmi trvanlivé, po odkvitnutí kvetný stvoly často opäť kvitnú, takže po veľkú časť roka stále je čo obdivovať.

Vzhľadom ku krátkej dobe od opeľovania do kvetu, bolo vyšľachtené obrovské množstvo hybridov vo veľkej škále farieb, a to aj krížením s rodom Doritis (Doritaenopsis).

Kultivačné podmienky všeobecne:

Tento rod má malé nároky na svetlo, teda môžeme rastliny umiestniť na parapet východného, západného alebo severného okna s pritienením v lete alebo v jeho blízkosti, ale vyššie požiadavky na teplotu, kde vyhovuje celoročne teplota 20 – 25 ° C.

Vyžaduje mierne častú zálievku a znáša občasné rosenie, ale len za predpokladu, že na noc sú rastliny (hlavne v pazuchách listov) úplne suché. Pri premočení súčasne s poklesom teploty sú mäkké listami náchylné na hubové choroby a môže dôjsť až k úhynu rastliny.

Tento rod je veľmi rozšírený a často sa pestuje v izbových podmienkach. Obľúbený pre svoju nenáročnosť, ľahké a dlhotrvajúce kvitnutie. Obrovské množstvo stále nových a nových hybridov dáva nespočetné množstvo veľkostí, tvarov a kombinácií farieb.

Od výsevu do kvitnutie je možné vypestovať rastlinu už za 3 roky. To je tiež dôvod možnosti rýchleho obmieňania a zdokonaľovania jednotlivých hybridov. Meristemové množenie je u tohto rodu trochu zložitejšie a menej používané, snáď len extra klony a materské rastliny stoja za túto námahu.

Hnojenie:
Phalaenopsis je nenáročný a hnojenie stačí v slabej koncentrácii 0,1% tekutého hnojiva raz za mesiac. Vegetačný pokoj nie je a po odkvitnutí je možné kvetný stvol len skrátiť aby znovu vyhnal z bočných očiek a predĺžil tým dobu kvitnutia druhotným kvetným stvolom.

Presádzanie:
Pre Phalaenopsis je vhodný substrát pre epifyty s dobrou drenážou na dne kvetináča. Pestuje sa takmer výlučne v kvetináčoch, len niekoľko vzácnych botanických druhov možno pestovať aj na bloku. Presádza sa len v prípade rozloženého substrátu alebo nedostatočnej veľkosti kvetináča.

Vegetatívne množenie možno ovplyvniť len pomocou chemikálií použitých na kvetnom stvole u očiek, alebo náhodným vyrašením adventívnych (spiacich) očiek kvetného stvolu, prípadne u koreňovej bázy. Vznikajú tzv. Keiko rastlinky, ktoré majú všetky znaky rodičovskej rastliny.

Epifytické rastliny

Napísané , autor:

Epifytické izbové rastliny – čo to je?

POUČKA: Slovo epifyt pochádza na gréckych slov: epi – (na) a phyton (rastlina).
Epifytické rastliny používajú hostiteľskú rastlinu (strom) len ako oporu a nezískavajú z nej žiadne živiny.
Nejde teda o parazitický ale ani symbiotický vzťah.

Epifytické rastliny sú časté v tropických dažďových lesoch, prichytávajú sa ku kmeňom i konárom stromov krátkymi, pevnými a silnými koreňmi. Živia sa tzv. „rastlinným humusom“, ktorý sa atmosférickými zrážkami hromadí v trhlinách kôry.
Vodu dokážu tieto rastliny prijímať zo vzdušnej vlhkosti, ktorá býva až 100%.

Najznámejší zástupcovia epifytických izbových rastlín

Aechmea, Asplenium, Davallia, Guzmania, Platycerium, Rhipsalis, Vrisea či epifytické tilandsie a epifytické orchidey.

Aechmea fulgens, fasciata

Aechmea pochádza zo strednej a Južnej Ameriky. Najviac jej vyhovuje normálna izbová teplota okolo 23 °C, ale znesie aj teplotu až okolo 29 °C. Staršie rastliny majú radšej chladnejšie miesta, o teplote okolo okolo 18 °C. Teplota by nikdy nemala klesnúť pod 15ºC.

Najideálnejším stanovišťom pre pestovanie aechmea je tienisté a pokojné miesto. Rastlina je veľmi náchylná na prievan! Aechmea potrebuje vysokú vlhkosť vzduchu (až 85%), preto rastlinu často rosíme.

Guzmania minor – Guzmán

Guzmania minor pochádza zo strednej a Južnej Ameriky, z čoho vyplýva, že má rada teplo. Najviac jej vyhovuje normálna izbová teplota okolo 23 °C, ale znesie aj teplotu až okolo 29 °C. Staršie rastliny majú radšej chladnejšie miesta, o teplote okolo okolo 18 °C. Teplota by každopádne nikdy nemala klesnúť pod 15 °C.

Najideálnejším stanovišťom pre pestovanie Guzmánia je tienisté a pokojné miesto. Rastlina je veľmi náchylná na prievan! Guzmania minor potrebuje vysokú vlhkosť vzduchu (až 85%), preto rastlinu často rosíme.

Asplenium Nidus – slezinník

Slezinník patrí medzi paprade a pochádza z tropických dažďových lesov severnej Austrálie. Vlákna slezinník sa predtým používala ako liek, odtiaľ tiež pochádza ich meno odvodené na gréčtiny – liek na slezinu. Slezinník musí mať stanovište dostatočne svetlé, chránené pred priamym slnečným žiarením.

Môže byť aj v ľahkom polotieni. Ideálna je teplota okolo 20 ° C. Pri vyššej teplote musíme zabezpečiť vysokú vzdušnú vlhkosť. V zime by teplota nemala klesnúť pod 15 ° C

Vrisea splendens

Vrisea splendens pochádza zo strednej a Južnej Ameriky. Najviac jej vyhovuje normálna izbová teplota okolo 23 ° C, ale znesie aj teplotu až okolo 29 ° C. Staršie rastliny majú radšej chladnejšie miesta o teplote okolo okolo 18 ° C. Teplota by nikdy nemala klesnúť pod 15º C.

Najideálnejším stanovišťom pre pestovanie vrisei je tienisté a pokojné miesto. Rastlina je veľmi náchylná na prievan! Vrisea splendens potrebuje vysokú vlhkosť vzduchu (až 85%), preto rastlinu často rosíme.

Parožnatka (Platycerium)

Platycerium čiže parožnatka voľne rastie v Indii, Číne a Austrálii. Táto veľmi nezvyčajná papraď pôsobí veľmi dominantne. Platycerium má dva druhy listov. Dekoratívne listy sa nazývajú tiež ferilné.
Tieto dekoratívne listy, ktoré vyzerajú ako sobie parožie nesú na sebe výtrusy, ktorými sa papraď rozmnožuje. Tieto paprade dosahujú výšky až jedného metra. Druhé listy, ktorými je rastlina prichytená ku kôre sa nazývajú sterilné.

Platycerium rastie pomerne pomaly. Parožnatka vyžaduje jasné rozptýlené svetlo a bežnú izbovú teplotu okolo 20 – 25 °C.

Odpad

Napísané , autor:

My ľudia sme jedinými tvormi na tejto planéte, ktorí veria na odpad, a preto ho tiež vytvárame (a spôsobujeme tým veľa zbytočných problémov). Vymysleli sme si odpady a snažíme sa ich zabudovať do pôvodnej prírodnej harmónie.

Materiály však možno vždy vnímať ako cenné zdroje, platí to v priemysle pri recyklácii, platí to na záhrade. Lístie celé veky padalo na zem, ešte keď ani opice neexistovali, a bolo to v pohode. Teraz je z neho obtiažny odpad a musí sa hrabať, vysávať, fúkať hlučnými fukármi na hromady, nakladať a odvážať. V tom lepšom prípade nie na skládku, ale do kompostárne. V tom častejšom prípade sa dá na skládky alebo dokonca sa spáli.

info z /mujdum.dumabyt.cz/rubriky/zahrada/odpady-v-ekozahrade

Nočná orchidea Bulbophyllum nocturnum

Napísané , autor:

Bulbophyllum nocturnum je druh epifytickej orchidey, ktorá rastie v v dažďových pralesoch New Britain patriacej k Novej Guinei, v nadmorskej výške 240 až 300 metrov (790 – 980 stôp). Bola popísaná v roku 2011, a je známa ako prvý druh orchidey, ktorá kvitne  počas jednej noci, a uzavrie svoje kvety v priebehu rána.

Popis

Bulbophyllum nocturnum má listy až 6,2 cm (2,4 palca) dlhé a 3,2 cm (1,3 palcov) široké. Kvitnúce stonky sú len 5 mm dlhé na nich kvetenstvo obsahuje jednu kvetinu. Kvety sú asi 2 cm (0,8 palca) dlhé, s „žltkasto zeleným“ kalichom, s červeným odtieňom v blízkosti základne; pysk je tmavo červený, zatiaľ čo tyčinky „žlté zafarbené do červena“; okvetné lístky sú sivasté.

Predpokladá sa, že B. nocturnum je jediný druh orchidey kvetnúci počas noci.

Ďalšie druhy orchideí, Dendrobium amboinense, niekedy otvorí svoje kvety o polnoci a zavrie ich pred poludním, zatiaľ čo iné zdroje uvádzajú, že jej kvetysa otvoria na úsvite. Zostáva neisté, ako je B. nocturnum opeľovaný, pretože kvet je tak krátko otvorený.

Bulbophyllum je najväčší rod v rodine Orchidaceae, a jeden z najväčších rodov kvitnúcich rastlín. B. sect. Epicrianthes je časť rodu zahŕňajúci 38 druhov, z ktorých 18 sú endemické na Novej Guinei. Kvety v tejto časti boli opísané ako „bizarné“, s príveskami z okvetných lístkov často spojených s dlhými, jemnými stonkami a prívesky pripomínajú formy slizu, ako Arcyria a Stemonitis.

Twinkle, twinkle, little star

Napísané , autor:

Nádherná anglická pesnička

Twinkle, twinkle, little star
How I wonder what you are
Up above the world so high
Like a diamond in the sky

When the blazing sun is gone
When there’s nothing he shines upon
Then you show your little light,
And twinkle, twinkle trough the night

In the dark blue sky
You keep
And trough my curtains often peek
For you never shut your eyes
Till the sun is in the sky

Then a traveller in the dark
Thanks you for your tiny spark
He couldn’t see which way to go
if you didn’t twinkle so

No, I don’t know
What you are
Twinkle, twinkle, little star

Twinkle, twinkle, little star
How I wonder what you are

Up above
the world so high
Like a diamond
in the sky

Like a diamond
Like a diamond
Like a diamond
Like a diamond
You shine your little (Like a diamond)
And twinkle, twinkle trough the night

Twinkle, twinkle, little star
How I wonder what you are

Preklad:

Třpyť se, třpyť se malá hvězdičko,
Jsem tak zvědavá, co jsi.
Nad světem tak vysoko,
Jako diamant na obloze.

Když je parné slunce pryč,
Když nahoře není nic, co by svítilo,
Pak ukážeš své malé světýlko,
A záříš, zíříš skrze noc.

V tmavě modré obloze
Pořád
A skrze mé záclony často nakukuješ.
Pro tebe nikdy nezavřu oči,
Dokud slunce nevyjde na oblohu.

Pak putovník ve tmě
Děkuje ti za tvoje malé jiskry
Neviděl by, jakou cestou jít
Kdyby jsi nezářila.

Ne, já nevím,
Co jsi
Třpyť se, třpyť se malá hvězdičko

Třpyť se, třpyť se malá hvězdičko
Jsem tak zvědavá, co jsi

Nahoře
nad světem tak vysoko
Jako diamant
na obloze

Jako diamant
Jako diamant
Jako diamant
Jako diamant
A ty záříš, maličká (jako diamant)
A záříš, záříš srkze noc

Třpyť se, třpyť se malá hvězdičko
Jsem tak zvědavá, co jsi.
Preklad pridala _BarUu_
Preklad opravila Makrel_ka

Kríženec orchideí Cambria

Napísané , autor:

Cambria orchidea je hybridná, s nádherným farbami, pre ktoré sa stáva veľmi populárnou. Jej pestovanie nie je príliš ťažké, pestujú sa pri priemernej teplote vo väčšiny domácností. Sú tiež známe ako Beallara orchidey, a jeho rodičmi sú Odontoglossum, Cochlioda Lindl, Brassias, Miltonias a Oncidiums.

Cambria je obchodný názov pre medzirodových krížencov medzi týmito rodmi orchideí, patriaci do čeľade Orchidaceae, podčeľade Epidendroideae, a podkmeňov Cymbidieaetribe, Oncidiinae a to:

  • Odontoglossum, Kunth 1816
  • Oncidium, Sw.
  • Miltonia, Lindl. 1837
  • Cochlioda, Lindl. 1853
  • Brassia, R. Br. 1813

V roku 1911 pán Charles Vuylsteke vytvoril prvý hybrid orchideje medzi Odontoglossum crispum x Miltonia x Cochlioda noetzliana nazývaná Vuylstekeara v jeho počesť.

Asi o desať rokov neskôr krížením Vuylstekeara a Odontoglossum Clonius sa objavil Vuylstekeara Cambria Plush, vydaný Kráľovskej záhradníckej spoločnosti a Americkej Orchid spoločnosti.

Od tej chvíle bolo vytvorených veľa nádherných krížencov a termín Cambria sa v súčasnej dobe používa pre veľkú skupinu hybridných orchideí s krásnymi strakatými a pestrofarebnými kvetmi.

Charakteristika
Orchidey Cambria  majú úplne pretiahnuté pahľuzy, z ktorých sa rozvíjajú listy a dlhé kvetinové stonky. Kvetenstvo má tri až sedem kvetov. Na konci obdobia kvitnutia orchidea vytvára novú pahľuzu, môže vytvoriť novú rastlinu.

Tieto vždyzelené orchidey môžu mať kvety so širokou škálou farieb a tvarov. Obvykle sú veľké a hýria nádhernými farbami, veľmi sýte, tmavo červené, fialové alebo oranžové, rôzne škvrnité s bielou.

Cambrie kvitnú na jar, v lete a na jeseň, v závislosti od podmienok prostredia. Tieto rastliny sú veľmi rozšírené a veľmi ľahko sa pestujú.

Betta

Napísané , autor:

Nie nieje to preklep, nie Betka ale Betta po slovensky Bojovnice – je to rod rýb z čeľade guramovité (lat. Osphronemidae) patriace do podradu labyrintkovité (lat. Anabantoidei).

Tieto akváriové rybky patria medzi tzv. labyrintky. Toto pomenovanie je odvodené od tzv. labyrint-u čo je pomocný dýchací „nadžiabrový“ orgá], ktorý rybám umožňuje dýchať kyslík priamo zo vzduchu.

Labyrintky ako aj Bojovnice vo voľnej prírode často obývajú stojaté vody v močiaroch, ryžové polia, priekopy, ktoré sú chudobné na kyslík, preto sa museli prispôsobiť.To že bojovnice nepotrebujú okysličenú vodu je vynikajúce malých začínajúcich akvaristov, tzn. stačí malé akvárium bez okysličovacieho prístroja (filtra). Stačí meniť zakalenú vodu odstátou z vodovodu. Väčšina druhov Betta, sú náchylné k prejedaniu a zápche, takže im strava musí byť starostlivo regulovaná 1-2krát denne v malých dávkach. Stačí im 2litrová nádoba. Ale odporúča sa na 10-15 litrová pre jedného samčeka. Teplota vody im vyhovuje medzi 23 až 28°C – čo sa dá v byte docieliť aj bez ohrievača vody.

Najznámejšou je Bojovnica pestrá (lat. Betta splendens), ale sú aj dalšie druhy chované v akváriách, ale na Slovensku ojedinele. ( napr. Bojovnica bojovná – B.bellica, Bojovnica pruhovaná – B. fasciata, Bojovnica smaragdová – B. smaragdina, Bojovnica mierna – B. imbellis,..)

Bojovnica pestrá (lat. Betta splendens)

Obvykle dorastajú do veľkosti 6 až 8 cm a dožívajú sa zhruba 4 – 6 rokov, vo veľmi dobrých podmienkach aj 8 – 10 rokov. V ich domovine sa samci bojovníc používali ako hlavní účastníci obdoby známych kohútich zápasov.

Tieto ryby boli dlho a ešte stále sú šľachtené, preto sa akváriová forma od divokej formy značne líši. Okrem pôvodnej divej zelenej a červenej formy boli v zajatí vyšľachtené najrôznejšie farebné a tvarové odrody. Samce aj samice sa vyskytujú v mnohých farbách, ako je modrá, fialová, zelená, červená, biela a v ich rôznych kombináciách. Plutvy samčekov bývajú v prípade správneho chovu veľmi dlhé a rozličných tvarov.

Najvyhľadávanejšie sú jedince s jasnými farbami a obrovskými plutvami – najmä chvostová, chrbtová a análna-. Chvostová má byť taká dlhá aká je dĺžka tela samca.

Z farieb sa dáva prednosť lesklým, kovovozeleným, modrým, červeným žltým až tmavozeleným, tmavomodrým, tmavočerveným, fialovým prípadne zamatovočierným variáciám. Chovajú sa aj ryby so sklovito priehľadnými plutvami tzv. Hyalinské bojovnice, alebo s mliečnobielymi plutvami, alebo pri tzv. singapúrskych kmeňoch kombinácia viacerých farieb na tele a plutvách. Najvzácnejšie sú žlté a oranžové varianty.

Nemôžeme dať 2 samčekov do jednej nádrže! (alebo veľmi veľkú nádrž a mnoho úkrytov). K jednému samčekovi vždy aspoň dve rovnakoveľké samičky a dostatok úkrytov.

Bojovnica mierna (lat. Betta. imbellis)

Je známa z jednej lokality Indie a to z okolia Kuala Lumpur, objavená v roku 1970.

Dorastá do dĺžky 60mm. Žiabrové viečko má vždy zelené na rozdiel od bojovnice pestrej ktorá ho má vždy červené. Bojovnica mierna je veľmi plachá rybka, ktorá svoje pravé zafarbenie ukáže len v zatienenej nádrži a v spoločnosti jedincov svojho druhu. Samce sa navzájom predvádzajú ale nikdy si nebezpečne neublížia.

Nerasia sa podobne ako bojovnice pestré ale v jednej znáške je počet ikier zriedka vyšší ako 200ikier (u pestrej je ich 500-800) sú trošku robustnejšie ale plôdik je po rozplave nemotornejší, živí sa len najdrobnejšou a málo pohyblivou živou potravou (nálevníky a vírniky) až po 6 dňoch začne konzumovať naukliá cyklópov a žiabroviek soľných. Plôdik rastie veľmi pomaly a pohlavne dospieva až vo veku 8-9mesiacov. Voda na chov by mala byť mäkká cca 6°dGH a alkalita nemá presiahnuť hodnotu 1°, najvhodnejšia je neutrálna reakcia vody.

Na rozdiel od bojovnice pestrej , ktorá prakticky z vody nevyskakuje, je bojovnica mierna vynikajúci skokan až do výšky 200mm a môže využiť aj najmenšiu štrbinku a vyšplhá sa von z nádrže, najčastejšie niekde v jej kúte.

K potrave sa približuje váhavo a sú to často v ústach prevaľuje ba aj vypľuje a znova chytí kým ju konečne zožerie.

Frank Stanislav(Černý Jaroslav) Akváriové ryby PRÍRODA (Artia Praha) 1984 64-072-84 (510-21-85)